Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Cb-8-2017.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Robert Gabčo, s miestom podnikania Machalovce 240, Jánovce, IČO: 41 577 795, v konaní o zaplatenie 474,19 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 474,19 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.1.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 474,19 eur ako na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe poistnej zmluvy č. 8080113578 uzatvorenej dňa 30.7.2014 s účinnosťou od 1.8.2014 ako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dlhuje žalovaný žalobcovi na poistnom sumu 474,19 eur za obdobie od 1.2.2016 do 1.6.2016, t. j. do zániku poistenia. Splatnosť poistného bola stanovená štvrťročne vždy k 1.2., 1.5., 1.8. a 1.11 bežného kalendárneho roka s poistným obdobím 1 rok. Do zániku poistenia žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 474,19 eur (1 štvrťročnú splátku vo výške 351,81 eur a alikvótne poistné - 1 mesiac do zániku poistenia vo výške 122,38 eur). Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie poistného listom zo dňa 10.10.2016, avšak ku dňu podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžného poistného.
2. Súd vo veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 16Cb/8/2017-13 zo dňa 7.2.2017, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovanú čiastku žalovaný neeviduje medzi pohľadávkami spoločnosti. Platobný rozkaz bol uznesením zo dňa 20.2.2017 zrušený v zmysle ust. § 267 ods. 3 CSP.
3. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva č. 8080113578 - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzky motorových vozidiel dňa 30.7.2014. Uvedené nenamietal ani žalovaný v odpore. Pretože poistné za obdobie od 1.2.2016 do 30.4.2016 žalovaný neuhradil, poistná zmluva zanikla dňom 1.6.2016. Za uvedené obdobie do zániku poistenia má žalobca v zmysle 803 ods. 1 OZ nárok na poistné, čo v tomto prípade tvorí sumu 474,19 eur. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávku uplatnenú žalobcom neeviduje, nepovažoval za dostatočnú procesnú obranu.
4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 30.3.2017, na ktoré sa žalovaný nedostavil, doručenie predvolania pre žalovaného mal súd vykázané s tým, že v deň konania pojednávania tesne pred pojednávaním bolo súdu doručené podanie, ktorým žalovaný ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní z pracovných dôvodov, kedy súrne musel odcestovať do Bratislavy. Nakoľko predmetné ospravedlnenie žalovaného nespĺňa náležitosti riadneho ospravedlnenia v zmysle ustanovení CSP, súd na toto ospravedlnenie neprihliadol a v zmysle § 180 CSP sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalovaného.
5. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, keď predvolanie prevzal osobne dňa 10.3.2017, teda takmer tri týždne pred konaním pojednávania. Tesne pred začatím pojednávania bolo súdu doručené jeho ospravedlnenie z pracovných dôvodov - cesta do Bratislavy, pričom pojednávanie nežiadal odročiť. Odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu, pričom platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu nemôže dostaviť z dôležitých dôvodov a nie je možné od nich spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol poučený o tom, akým spôsobom má strana, ktorá navrhuje odročenie postupovať, a to v súlade s § 183 CSP. Kolízia pracovnej cesty a pojednávania v tom istom termíne, nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu pre odročenie. Žalovaný by mal tvrdiť také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Nestačí len napísať „pracovná cesta“ a toto súdu oznámiť. Sporová strana v takomto prípade musí oznámiť súdu ďalšie údaje o tom, prečo sa neúčastní pojednávania, a to napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín pracovnej cesty ovplyvniť, kedy sa o termíne pracovnej cesty dozvedel a že túto časovú kolíziu nebolo možné vyriešiť inak len neúčasťou na pojednávaní. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/136/2010. Žalovaný vo svojom ospravedlnení ani netvrdil, že došlo k takej prekážke alebo inej okolnosti, ktorá mu bráni v účasti a táto by mala závažný charakter, rozsah alebo sa vyznačuje nepredvídateľnosťou, zvlášť s dostatočným časovým predstihom vedel o termíne konania pojednávania, si mal svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby na ňom mohol byť prítomný a pokiaľ už v čase predvolania vedel o dôležitých pracovných povinnostiach, svoje ospravedlnenie nemal odkladať na poslednú chvíľu. Súd preto neakceptoval ospravedlnenie žalovaného na pojednávaní.
6. Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, kedy mala za to, že žalovaný nepopiera uzatvorenie poistnej zmluvy, poistné na danú poistnú zmluvu riadne platil. Za roky 2014, 2015 až do 1.2.2016 bolo poistné uhradené a splátka, ktorej splatnosť bola 1.2.2016 už nebola uhradená a keďže posledná splátka poistného obdobia bola v danom období k 1.5.2016, poistenie zaniklo do jedného mesiaca od nezaplatenia poslednej splátky poistného obdobia, teda k 1.6.2016. Výška dlhu činí 474,19 eur, ktorú si žalobca uplatňuje bez úrokov z omeškania. Poistné bolo splatné štvrťročne a poistným obdobím bolo obdobie od 1.8. do 1.8. nasledujúceho roka. Splátku, ktorá bola splatná 1.2.2016 žalovaný neuhradil a taktiež neuhradil ani ďalšiu splátku splatnú 1.5.2016 a od nezaplatenia tejto splátky do jedného mesiaca poistenie zaniklo podľa zákona o PZP. Súdu predložila vyúčtovanie poistného za obdobie od 1.5. do 31.7.2016, kde žalovanému bola dobropisovaná suma 229,43 eur z dôvodu, že poistenie k 1.6.2016 zaniklo. Z uvedených dôvodov si žalobca uplatňuje sumu 351,81 eur a sumu 122,38 eur, teda spolu 474,19 eur. Žalobe žiadala vyhovieť.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú Flotilová poistná zmluva pre PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyúčtovanie poistného 2/2016, 3/2016 4/2016, Výzva na zaplatenie dlhu - pokus o mimosúdne vybavenie veci, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 31.7.2014 bola medzi sporovými stranami uzavretá Flotilová poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- súboru vozidiel, ktorý je uvedený v zozname vozidiel a je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako príloha č. 1. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou odo dňa 1.8.2014, pričom poistným obdobím je jeden rok. Za obdobie rokov 2014 a 2015 žalovaný uhradil poistné riadne resp. až do 1.2.2016, pričom splátka, ktorá bola splatná 1.2.2016 a týkala sa poistného za obdobie od 1.2.2016 do 30.4.2016 vo výške 351,81 eur zaplatená nebola a taktiež poistné od 1.5.2016 do 31.7.2016 s dátumom splatnosti 1.5.2016 vo výške 351,81 eur v lehote splatnosti ani následne uhradené nebolo. Z dôvodu neuhradenia poistného poistná zmluva zanikla dňom 1.6.2016. Za obdobie do zániku poistenia má žalobca v zmysle § 803 ods. 1 OZ nárok na poistné, čo v tomto prípade predstavuje žalovanú sumu
474,19 eur. Z vyúčtovania poistného č. 4/2016 mal súd preukázané, že na základe zániku poistenia vozidiel z poistnej zmluvy č. 8080113578 bol z dôvodu nezaplatenia následného poistného znížený predpis poistného za obdobie 1.5.2016 do 31.7.2016 o sumu 229,43 eur. Výzvou na zaplatenie dlhu z 10.10.2016 sa žalobca obrátil na žalovaného za účelom úhrady dlžného poistného vo výške 474,19 eur. Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
9. V danom prípade súd mal preukázané, že poistná zmluva zanikla dňa 1.6.2016 z dôvodu neplatenia poistného.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
10. Tak ako je vyššie uvedené, poisťovateľ má do dňa zániku poistenia právo na poistné. V danom prípade neuhradené poistné predstavuje sumu jednej štvrťročnej splátky vo výške 351,81 eur a alikvótnu časť od 1.5.2016 do zániku poistenia, t. j. do 1.6.2016, spolu sumu 474,19 eur, ktorú súd žalobcovi aj priznal. Žalobca v podanej žalobe nežiadal priznať úrok z omeškania, preto súd o ňom ani nerozhodoval. Obrana žalovaného v podanom odpore voči platobnému rozkazu spočívala len v tvrdení, že žalovanú čiastku neevidujú medzi pohľadávkami spoločnosti. Žalovaný na svoju obranu netvrdil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie vo veci v podobe zamietnutia žaloby. Nesporné je, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva tak ako to tvrdil žalobca a možno povedať, že ani žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, či jeho zánik z dôvodu výpovede. Z uvedeného dôvodu súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.