Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/482/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne X. W., I.. XX.X.XXXX, bytom N., R. Č.. XXXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Y. K., I.. X.X.XXXX, bytom Z. X, zast. advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Advokátska kancelária Košice, Pribinova 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 11C/514/1999 - 430 z 21.6.2012 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 11C/514/1999 - 470 z 24.3.2015 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok a dopĺňací rozsudok tak, že

- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:

1. obývaciu stenu Invence v sume 201 eur 2. slovenský stôl so stoličkami (141 eur + 26 eur) - 167 eur 3. kuchynský robot ETA 55,06 eura 4. televízor Philips 174,60 eura 5. automatickú práčku Whirlpool 124,90 eura 6. šijací stroj Lucznik 75,58 eura 7. chladničku CALEX 4,08 eura v celkovej hodnote 802,22 eura

-do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje::

8. sedaciu súpravu RADETA 141 eur 9. luster do obývačky 12 eur 10. 2 ks koberce 3x4 m (2 x 8,40 eura) 16,80 eura 11. 1 ks koberec 3x4 m 8,40 eura 12. 2 ks váľandy 80,40 eura 13. vstavané skrine 80,40 eura 14. televízor RUBÍN 0,36 eura 15. vyšívané obrusy /obrazy/ 15,60 eura 16. magnetofón 26,48 eura 17. rádio 1,12 eura 18. práčku Mini Romo 0,96 eura 19. chladiaci box 143,53 eura v celkovej hodnote 526,45 eura

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.268,68 € na vyrovnanie podielov do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Strany sporu sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice - okolie súdny poplatok vo výške 66 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie trovy štátu vo výške 124,85 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie trovy štátu v sume 124,85 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod bodom 1 až 7 v celkovej hodnote 802,22 € prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a hnuteľné veci uvedené pod bodom 1 - 12 výroku rozsudku v celkovej hodnote 526,45 € prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 774,94 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet okresného súdu 66 € na súdnom poplatku do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/514/1999-470 z 24.3.2015 zaviazal žalobkyňu a žalovaného zaplatiť trovy Slovenskej republiky na účet Okresného súdu Košice-okolie každého po 124,85 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), ktoré vzniklo dňa 7.2.1987 uzavretím manželstva a zaniklo rozvodom. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 8C/348/97 z 30.9.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.1998.

3. Predmetom vyporiadania BSM boli hnuteľné veci, ktoré podľa zhodných tvrdení boli nadobudnuté počas trvania manželstva a existovali ku dňu zániku BSM.

4. Vychádzajúc z § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1 OZ, § 150 s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM, pričom za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, ktoré boli predmetom vyporiadania. Mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že finančné prostriedky nadobudnuté z odpredaja bytu č. 2 na ulici B. X O. N., za kúpnu cenu 223.028,- Sk vyplatené pri podpise zmluvy 29.11.1996 (počas trvania manželstva) existovali ku dňu zániku BSM, keďže záväzky žalovaného, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobkyne uhradené z týchto finančných prostriedkov, síce existovali, ale boli uhradené až po rozvode manželstva. Medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov boli vynaložené prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, takto boli vynaložené finančné prostriedky vo výške 1.825,66 € (55.000,-Sk). Tvrdenie žalobkyne, že dlhy žalovaného z podnikania, konkrétne pôžička, ktorú žalovaný mal od svojej sestry vo výške 2.987,45 € (90.000,-Sk) použitá na zaplatenie, resp. vrátenie pôžičky Národnému úradu práce Košice-okolie, nepatrí do BSM podľa záveru súdu neobstojí, pretože podľa § 147 ods. 1 pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Takisto podľa záveru súdu neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa nedala súhlas žalovanému na rekonštrukciu domu, do ktorého sa spoločne nasťahovali, lebo v prvých výpovediach túto skutočnosť neuvádzala, práve naopak tvrdila, že odpredali byt a začali rekonštruovať rodinný dom na dve bytové jednotky. Uzavrel, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, nepreukázala, že ku dňu zániku BSM finančné prostriedky, ktoré žiadala vyporiadať, existovali, ani v akej výške, na akom účte, preto túto sumu nezahrnul do BSM. Keďže do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci v hodnote 802,22 €, do výlučného vlastníctva žalovaného veci v hodnote 526,45 €, celková hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM má hodnotu

1.328,67 €, zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalovaného bola vynaložená čiastka 1.825,66 €, (55.000,-Sk) dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok vo výške 912,83 €, aby jej žalovanú túto sumu uhradil. Keďže žalovaný by mal vyplatiť žalobkyni 912,83 €, žalobkyňa by mala vyplatiť žalovanému 137 €, nakoľko do jej výlučného vlastníctva boli prikázané hnuteľné veci vo vyššej hodnote, než polovica hodnoty BSM uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 774,94 €.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. konštatujúc, že úspech a neúspech žalobkyne a žalovaného je približne rovnaký. O povinnosti žalobkyne a žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. s prihliadnutím na položku 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

6. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s podávaním znaleckých posudkov na zistenie hodnoty hnuteľných vecí a to v celkovej výške 249,70 €, ktoré boli vyplatené z rozpočtu štátu. Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p., keďže u účastníkov konania nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a ide o konanie, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu, zaviazal oboch účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie polovicu z trov štátu, t.j. po 124,85 €.

7. Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dopĺňací rozsudok navrhla zmeniť tak, aby štátu vo vzťahu k nej náhrada trov konania nebola priznaná. Rozsudok a dopĺňací rozsudok nepovažovala za nesprávny z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na priebeh konania v súvislosti s určovaním hodnoty hnuteľných vecí, najmä na priebeh pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 31.5.2012, kde jej právna zástupkyňa navrhla, aby hodnota všetkých hnuteľných vecí patriacich do BSM bola určená vo výške 0 € a žalovaný k tomuto návrhu sa vyjadril súhlasne, až v záverečnej reči zmenil svoj postoj k hodnote hnuteľných vecí a nesúhlasil s nulovou hodnotou a navrhol, aby súd vychádzal zo znaleckých posudkov, teda zmenil svoj postoj z neznámych príčin, nesúhlasila so závermi znaleckých posudkov z dôvodu nesprávne určenej všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí. Podľa nej súd postupoval v rozpore s § 154 ods. 1 O.s.p. tým, že nevychádzal z ceny hnuteľných vecí v dobe vyporiadania, ale z nesprávne určených hodnôt hnuteľných vecí podľa znaleckých posudkov z roku 2007 a 2011 a v rozpore s § 226 O.s.p. tým, že opakovane nariaďoval znalcom doplniť znalecké posudky podľa stavu veci ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode a cenu určiť podľa teraz platných predpisov, pričom takto zadaná úloha pre znalcov bola nezrozumiteľná. Dôsledkom takéhoto postupu prvostupňového súdu sú nelogické závery znaleckých posudkov, keďže hodnota hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania plynutím času rastie. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/113/2000 a sp.zn. 2Cdo/9/97. Podľa nej z týchto judikátov vyplýva, že pri vyporiadaní BSM musí súd vychádzať z ceny, ktorú má daná vec v čase vyporiadania BSM, má teda vychádzať z ceny, ktorá zodpovedá reálnej hodnote danej veci. Reálna hodnota veci by potom mala zodpovedať trhovej cene, za ktorú je možné danú vec predať, či kúpiť na mieste a v čase vyporiadania BSM. Z tohto dôvodu súd nemôže vychádzať z nereálnej hodnoty veci určenej znaleckými posudkami, ktorá nezodpovedá situácii na trhu. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s finančnými prostriedkami získanými ako odplatu za uskutočnený predaj bytu poukazujúc na to, že tieto finančné prostriedky im boli vyplatené 29.11.1996, pričom odišla zo spoločnej domácnosti 23.6.1998 a zo spoločných finančných prostriedkov za uvedené obdobie na spoločné veci bola použitá suma 10.021,60 Sk s úrokmi vo výške 250,50 Sk na splatenie manželskej pôžičky, na kúpu bicyklov spolu v sume 10.308,-Sk a náklady na výlet vo výške 8.400,-Sk, teda spolu 28.729,-Sk. Zostávajúce finančné prostriedky počas tohto krátkeho obdobia sa určite nespotrebovali, pretože ich životná úroveň sa nijako nelíšila od obdobia keď žili len zo svojich príjmov. Potreby boli len bežné, rovnako hradené z príjmov, teda finančné prostriedky vo výške 185.127,90Sk rozhodne patria do BSM. Namietala správnosť záveru súdu, že na nej bolo dôkazné bremeno, aby preukázala, že finančné prostriedky ku dňu zániku existovali. Podľa nej dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom, aby preukázal ako vynaložil uvedené finančné prostriedky, vzhľadom na to, že s týmito finančnými prostriedkami nakladal výlučne žalovaný. Bola toho názoru, že žalovanému na základe dohody č. 127/94 uzavretej medzi ním a Okresným úradom Košice-vidiek vznikol nárok na návratný príspevok na úhradu

nákladov bezprostredne spojených s vytvorením nového spoločensky účelného pracovného miesta, pričom z charakteru a účelu návratného finančného príspevku vyplýva, že sa netýkal spoločného majetku jej a žalovaného, preto právny úkon, z ktorého žalovanému vznikol dlh vo výške 120.000,-Sk bol právnym úkonom, ktorý sa netýkal spoločného majetku manželov, z tohto dôvodu dlh, ktorý žalovanému vznikol požičaním si finančných prostriedkov od sestry vo výške 90.000,-Sk na vrátenie príspevku Okresnému úradu práce Košice-vidiek nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM, keďže tieto finančné prostriedky neboli vynaložené na spoločný majetok, ani na spoločné náklady v súvislosti s užívaním spoločných vecí, preto povinným zo záväzku voči svojej sestre je len žalovaný. Za nesprávnu považovala interpretáciu § 147 ods. 1 súdom prvej inštancie, pretože toto ustanovenie samotné nezakladá zodpovednosť oboch manželov za takýto dlh a predovšetkým nevylučuje, aby v prípade, že osobný dlh jedného z manželov bude uspokojený z majetku patriaceho do BSM, nebol následne medzi manželmi vyporiadaný v zmysle ust. § 150 OZ, pričom ostatným majetkom je nepochybne potrebné rozumieť aj dlhy jedného z manželov. Uvedený dlh podľa nej bol výlučne dlhom žalovaného, ktorý bol uhradený zo spoločných finančných prostriedkov, preto je povinný nahradiť jej v konaní o vyporiadanie BSM v zmysle § 147 ods. 1 v spojení s § 150 OZ. V súvislosti s trovami štátu namietala, že opis trov dôkazov hradených štátom neumožňuje identifikovať za aké konkrétne trovy dôkazov, teda za aké konkrétne znalecké úkony boli priznané, ktorými konkrétnymi rozhodnutiami súdu, má nahradiť štátu. Poukazovala na to, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opakovane sa vyjadrila k tomu, že výsledky znaleckého dokazovania neprispeli k zisťovaniu skutkového stavu vo veci. Pokiaľ súd opätovne poveroval znalcov úlohami, ktorých vyriešenie nemohlo prispieť k zisteniu skutkového stavu, či úlohy uložené súdom znalcom boli nezrozumiteľné, nemožno prenášať ťarchu trov konania za takýto neefektívny postup súdu na plecia účastníkov konania. Zopakovala svoje stanovisko o absurdnom závere znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že hodnota hnuteľných vecí časom rastie. I keď súd je oprávnený nariadiť aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhovali, ale možno od súdu spravodlivo očakávať, že takéto dokazovanie bude spôsobilé prispieť k zisteniu skutkového stavu veci. V predmetnej veci však o takýto prípad nejde, preto nemožno od nej ako účastníčky konania spravodlivo žiadať, aby znášala trovy takéhoto bezúčelného dokazovania.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, vzhľadom na to, že ďalšie dokazovanie by neprinieslo žiadne skutkové nové skutočnosti a vzhľadom aj na časovo a psychickú záťaž účastníkov konania v dlhotrvajúcom spore, rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobkyne v súvislosti s hodnotou hnuteľných vecí uviedol, že BSM zaniklo ešte 26.11.1998, už v úvode súdneho konania žiadal, aby bola hodnota vecí určená na základe zhodného vyhlásenia oboch účastníkov konania, k nariadeniu znaleckého dokazovania smerovali aktivity žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na pochybenie zo strany súdu prvej inštancie uviedol, že podľa neho k prieťahom v predmetnom konaní v nemalej miere prispela samotná žalobkyňa po viac ako 12 rokoch prebiehajúceho súdneho konania už nebol ochotný znášať trovy na ďalšie znalecké dokazovanie, keď hodnota posudzovaných vecí je mizivá a v hrubom nepomere k nákladom na znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvodov trval na určení hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM podľa existujúcich znaleckých posudkov a ich doplnkov. Pokiaľ žalobkyňa žiada, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a opätovne nariadil znalecké dokazovanie, poukazoval na obsah výpovede znalcov na pojednávaní 14.2.2012, ktorí uviedli, že v prípade doplnenia znaleckého dokazovania by museli vykonať ďalšiu ohliadku a keďže niektoré veci už neexistujú, nemali by čo posudzovať. Z uvedeného vyplýva, že vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania na preukázanie hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM ani nie je možné. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že na pojednávaní dňa 31.5.2012 ani strana žalobkyne žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala. K námietkam v súvislosti so sumou nadobudnutou z predaja bytu uviedol, že ku dňu zániku BSM neexistovali žiadne peňažné prostriedky, ktoré by bolo potrebné v tomto konaní vyporiadať, keďže finančné prostriedky z predaja bytu boli bezo zvyšku spotrebované počas trvania manželstva, keď boli použité na uspokojenie potrieb rodinných príslušníkov konania. Podľa jeho názoru nie je žiaden dôvod, aby z tohto titulu súd ho zaviazal na výplatnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni.

9. Opis odvolania žalobkyne podaného proti dopĺňaciemu rozsudku bol žalovanému doručený 16.9.2015, opis vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne bol žalobkyni doručený 9.12.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 zmenil.

11. V danom prípade odvolania žalobkyne boli podané 6.7.2012 a 29.7.2015.

12. Podľa § 470 ods. 1,2 veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. Vychádzajúc z uvedených ustanovení s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v článku 2 ods. 1,2 a článku 3 ods. 1 odvolací súd posudzoval podmienky prípustnosti a dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

14. Žalobkyňa odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/. f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stu pňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP.

16. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Žalobkyňa namieta neúplnosť zistenia skutkového stavu v odvolaní však neoznačila dôkaz, ktorý hoci navrhovala, súd nevykonal a neuviedla právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia.

20. Ak zanikne BSM vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo strany kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny vecí v čase vyporiadania BSM, uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení ceny nehnuteľnosti. Na podstate tejto zásady je potrebné trvať aj bez ohľadu na dĺžku konania o vyporiadanie BSM. Odvolací súd považuje za potrebné v súvislosti s námietkou žalobkyne k cenám hnuteľných vecí poukázať na to, že opotrebenie vecí v súvislosti s uplynutím času od zániku BSM do jeho vyporiadania ide na vrub toho, kto vec užíval a teda bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať. K dohode o cene hnuteľných vecí medzi žalobkyňou a žalovaným počas konania nedošlo predovšetkým z dôvodu postoja žalobkyne, ktorá nesúhlasila so znížením zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí (viď. stanovisko na pojednávaní 4.9.2006 č.l. 111 spisu). Keďže žalobkyňa ani žalovaný neboli ochotní dohodnúť sa na cenách hnuteľných vecí, dôvodne súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie ich hodnôt. K zmene postoja k cenám hnuteľných vecí u žalobkyne došlo až na pojednávaní 31.5.2012, t.j. s odstupom času viac ako 13 rokov od podania žaloby.

21. Nemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne v súvislosti s nadobudnutím finančných prostriedkov za odpredaj bytu, podľa ktorej takto získané finančné prostriedky do jej odchodu zo spoločnej domácnosti 23.6.1997 neboli spotrebované, pretože rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 26.11.1998, teda rozhodujúci stav bol k tomuto dňu, keďže k zániku BSM došlo až právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. 22. Konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním, v ktorom sú účastníci povinní podľa § 120 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( § 132 označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. ( napr. rozsudok sp.zn. 4M Cdo 21/2008 z 20.4.2010).

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala povinnosť preukázať, že finančné prostriedky tvoriace BSM existovali v čase zániku manželstva, avšak takýto dôkaz zo strany žalobkyne v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nebol navrhnutý, preto súd prvej inštancie dôvodne považoval za opodstatnenú obranu žalovaného o tom, že finančné prostriedky boli spotrebované účastníkmi za trvania manželstva.

24. Odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa zahrnutia pôžičky žalovaného vo výške 70.000,-Sk do BSM s poukazom na ust. § 147 je potrebné považovať za dôvodný.

25. Ako to vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie dlh žalovaného voči sestre vo výške 90.000,-Sk, ktorý vznikol za trvania manželstva a bol uhradený z finančných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov, vznikol v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného. Dlžníkom bol iba žalovaný. K takémuto dlhu týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní BSM môže prihliadnuť iba vtedy, pokiaľ bola zaň získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 do bezpodielového spoluvlastníctva ( R 57/1970). V danom prípade nebolo preukázané, aby z pôžičky, ktorú žalovaný získal od sestry, nejaké finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, boli použité mimo rámca BSM, a to na zaplatenie dlhu žalovaného Národnému úradu práce Košice - vidiek, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že išlo iba o dlh žalovaného, ktorý nepatrí do BSM, v tejto súvislosti súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 147 ods. 1 OZ, ktoré umožňuje viesť výkon rozhodnutia na majetok, ktorý patrí do BSM pre pohľadávku veriteľa iba voči jednému z manželov. Skutočnosť, že dlh jedného z manželov možno uspokojiť z majetku patriaceho do BSM sama osebe neznamená, že dlh jedného z manželov patrí do BSM. Je nepochybné, že ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke (§ 657, § 358 ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela (porovnaj napr. Zborník IV. bývalého Najvyššieho súdu str. 495). K takémuto dlhu týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní BSM prihliadne, pokiaľ bola zaň získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 do bezpodielového spoluvlastníctva (porovnaj R 57/1970). Za spoločnú vec manželov sa považuje iba vec, ktorá prináleží

do bezpodielového spoluvlastníctva; mimo sféry BSM konajú manželia právne samostatne (porovnaj R 72/1994). V riešenom prípade o takúto situáciu nejde, preto dôvodne žalobkyňa požadovala, aby súd prihliadal na skutočnosť, že z finančných prostriedkov patriacich do BSM bol za trvania manželstva uhradený dlh výlučne žalovaného.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že hnuteľné veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného zhodne s rozhodnutím súdu prvej inštancie (takéto rozdelenie účastníci v odvolaní nespochybňovali). Na vyrovnanie podielov odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni čiastku 2.268,68 €, zohľadniac, že hnuteľné veci prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne v hodnote 802,22 € prevyšovali (pri zohľadnení § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké), polovičnú hodnotu hnuteľných vecí o 137,89 €, zohľadniac, že zo spoločných finančných prostriedkov na výlučné vlastníctvo žalovaného (vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného) bolo uhradených 55.000,-Sk, čo je 1.825,67 €. Z tejto sumy má teda povinnosť žalovaný uhradiť žalobkyni 1/2-icu vo výške 912,84 € a pri zohľadnení, že zo spoločných finančných prostriedkov bolo vynaložené na výlučný dlh žalovaného (90.000,-Sk), z čoho by mal polovicu uhradiť žalovaný žalobkyni, t.j. 45.000,- Sk, čo je 1.493,73 €. Celkove by teda žalovaný mal uhradiť žalobkyni 2.406,57 € (912,84 € + 1.493,73) a žalobkyňa by mala zaplatiť žalovanému 137,89 €, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov čiastku 2.268,68 € (2.406,57 € - 137,89 €) v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s § 396 ods. 2 CSP, rozhodoval o trovách celého konania. Žalobkyňa sa domáhala žalobným návrhom zaplatenia čiastky 3.862,57 € na vyrovnanie podielov, žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 2.268,68 €, čo predstavuje čiastku 58 % z celkovo uplatneného nároku, je potrebné mať za to, že úspech žalobkyne a neúspech žalovaného bol približne rovnaký, preto v súlade s § 396 ods. 1 s použitím ust. § 255 ods. 2 vyslovil, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

28. O povinnosti žalobkyne a žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel a doplnkov. O výške súdneho poplatku bolo rozhodnuté v súlade so Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 6 písm. b/.

29. S účinnosťou od 1.7.2016 neobsahuje ustanovenie o náhrade trov štátu, odvolací súd v súlade s článkom 4 ods. 2 rozhodoval o náhrade trov štátu, podľa § 148 ods. 1 O.s.p., účinného v čase vzniku trov štátu a rozhodovania súdu prvého stupňa o trovách štátu, keďže tieto trovy vznikli v čase účinnosti O.s.p.. Ani u žalobkyne, ani u žalovaného nie sú predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto im odvolací súd uložil uhradiť každému po polovici trov, ktoré hradil štát v súvislosti s vykonanými znaleckými dokazovaniami, t.j. po 124,85 €. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch strán sporu a bolo výsledkom ich postoja v konaní k určeniu hodnoty hnuteľných vecí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .