Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_14Cpr-5-2014.pdf
PDF · 65.75 KB
Case nature
Subarea
14Cpr/5/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu L. zast. Weis & Partners advokátska kancelária, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, , proti žalovanému MO. Trnava, zast. Mgr. Pavel Gavorník, advokát, Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie 1.210,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Súd konanie z a s t a v u j e .
2. Žalovanému súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody.
2.V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že nechce pokračovať v zdĺhavom súdnom procese, rozhodol sa odpustiť žalovanému vymáhaný nárok a urovnať vzťahy so žalovaným zmierlivo. Žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil, žiadal priznať trovy konania, nakoľko od počiatku popieral nárok žalobcu, žiadal žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť.
3.Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 C. s. p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie zastavil.
4.Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V súlade s týmto ustanovením zákona súd rozhodol o trovách konania. V danom prípade k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane žalobcu, ktorý zastavenie konania zavinil a nemožno potom konštatovať, že žaloba bola dôvodná a preukázaná. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R 49/1993). Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení konania späťvzatie žaloby. Úvahy o tom, či si žalobca bol alebo mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojej žaloby na začatie konania, sú z hľadiska použitia citovaného ustanovenia zákona bezpredmetné (Z IV. S. 736). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania (NS SR 7M Cdo 4/2010). Ust. § 142 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O. s.p. /§ 256 ods. 1 C. s. p. / vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania (NS SR 7M Cdo 1/2014). Zavinenie je potrebné posudzovať len z
procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konanie, a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy (R NS 5M Cdo 12/2008).
5. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalovanému priznať trovy konania v celom rozsahu, keď nezapríčinil zastavenie konania, žaloba bola vzatá späť a zásadne s poukazom na uvedené rozhodnutia (od ktorých nemal súd dôvod sa odkloniť) za trovy konania zodpovedá žalobca.
6. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.