Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-122-2016.pdf
PDF · 76.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. S. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. N., Q.. XX.XX.XXXX/XXXX T. A., U. U.-R.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o ,
ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna U. N. Q.. XX.XX.XXXX, U. U., F. J. XXXX/XXA, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 202/07 zo dňa 07.04.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Borisa sumou 99,58€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. E., si túto povinnosť riadne neplní od 20.11.2012 do 17.12.2015, kedy oprávnené dieťa prerušilo štúdium na strednej škole, s výnimkou mesiacov november a december 2014, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 99,58€ a mesiacov január a február 2015, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 99,58€, čím mu voči matke oprávneného dieťaťa J. E. vznikol dlh na výživnom vo výške 3.286,14€, pričom v rozhodnom období sa od 09.01.2014 do 09.09.2014 nachádzal vo VTOS Hrnčiarovce nad parnou a pri nástupe nenahlásil vyživovaciu povinnosť na syna Borisa, v ostatnom čase nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie, od 12.05.2016 je poberateľom preddavku na starobnom dôchodku vo výške 115,-€ mesačne, pričom konania sa dopustil napriek tomu, že bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T 88/2012 zo dňa 19.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1To 7/2013 zo dňa 27.03.2013 a za taký čin bol dňa 09.09.2014 z výkonu trestu odňatia slobody prepustený,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom takého konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky nepodmienečne.
Podľa 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. S. N. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne J. E., oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný S. N. na hlavnom pojednávaní uviedol že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom na špecifickosť žalovaného prečinu súd vyhlásenie o vine obžalovaného neprijal a vykonal dokazovanie v celom rozsahu. Obžalovaný k veci uviedol, že je pravdou, že v žalovanom období si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Výživné na syna by aj platil, ale matka jeho syna sa o neho riadne nestarala. On sa o syna nemohol ani zaujímať, lebo mu zobrala mobil. V rozhodnom období nebol zamestnaný, pracoval občas brigádnicky, nepoberal sociálne dávky, nemal inú vyživovaciu povinnosť, jeho náklady boli asi 130 - 150 Eur mesačne. Podľa neho pri nástupe trestu nahlásil na syna vyživovaciu povinnosť. Posledný rok poberá dôchodok vo výške asi 204,-Eur. Nemá možnosť dlžné výživné uhradiť.
Svedkyňa J. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na ich spoločného syna Borisa vo výške 99,58 Eur, túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplní od 20.11.2012, okrem mesiacov, kedy na výživu syna prispel, a to november a december 2014, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 99,58€ a mesiacov január a február 2015, kedy v každom mesiaci prispel sumou po 99,58€. Na výživu sny neprispel obžalovaný ani inou formou, neposiela mu ani darčeky. Jej syn prerušil štúdium na strednej škole dna 17.12.2016 a do dnešného dňa tam nechodí. Syn je doma, nepoberá žiadne sociálne dávky, občas brigáduje. Syn núdzou netrpí, neplatenie výživného na ňom nezanechalo trvalo nepriaznivé následky. Jej priemerný mesačný príjem je asi 600,-Eur. V rozhodnom období nepodávala návrh na úpravu výživného, keď bol obžalovaný vo výkone trestu, z výkonu trestu nedostala žiadne doklady na uplatnenie výživného. Z listinných dôkazov súd oboznámil rozsudok o výživnom z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1P/202/07, zo dňa 07.04.2008 bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na syna Borisa mesačne vo výške 99,58Eur. Z rodného listu vyplýva, že obžalovaný je otcom U. N.. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že U. N. prerušil štúdium na strednej škole dňa 17.12.2015. Zo správy MUDr. T. vyplýva, že U. N. je sledovaný v jej psychiatrickej ambulancii pre poruchy správania, ADHD, disharmonický vývin osobnosti. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/88/12 a rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že týmto rozhodnutím zo dňa 19.11.2012, právoplatný dňa 27.03.2013 bol obžal. S. N. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov a daňového úradu vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, poberal preddavok na starobnom dôchodku vo výške 115,-Eur mesačne. Zo správ z výkonu trestu obžalovaného vyplýva, že tento bol vo výkone trestu odňatia slobody od 09.01.2014 do 09.09.2014, pri nástupe vyživovaciu povinnosť na syna Borisa nenahlásil. Zo správy exekútora vyplýva, že voči obžalovanému prebieha od 20.10.2008 exekučné konanie a ku dňu 07.11.2016 bolo exekučne vymožená suma 1.329,43 Eur. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti dvanásť krát súdne trestaný, tri krát bol prejednávaný za spáchanie priestupku.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku doznal, na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Tento zistený skutkový stav potvrdila aj svedkyňa J. E. a skutkový stav bol aj potvrdený oboznámenými listinnými dôkazmi.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, čin spácha závažnejším spôsobom konania a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody. Súd ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona vyhodnotil to, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku doznal a jeho spáchanie oľutoval. Na druhej strane ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona súd zohľadnil zo, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd uložil obžalovanému trest primeraný v trvaní 2 roky nepodmienečne. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zo zákona ho súd zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave