Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/64/2016

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: AGROMEPA, s.r.o., so sídlom Slovenská Ľupča 989, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 634 524, právne zastúpený JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: M. K., N.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Podkonice 332, 976 13 Slovenská Ľupča, občan SR, právne zastúpenej JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o určenie platnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 Eur.

Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a.s. - prevádzkovateľa systému, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok v sume 92,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 06. 2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 15. 10. 2007 Č.. XXXX/XX/XX/X a kúpna zmluva zo dňa 15. 10. 2007 č. XXXX/XX/XX/X, uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej je platná a trvá. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 15. 10. 2017 došlo medzi žalobcom ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovanej ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy Č.. XXXX/XX/XX/X, ktorej predmetom bola rybinová dojáreň pre ovce a kúpnej zmluvy č. XXXX/XX/XX/X, ktorej predmetom bol chladiaci tank KRYOS. Predmetná poľnohospodárska technológia bola na základe požiadaviek právneho predchodcu žalovanej namontovaná v priestoroch roľníckeho družstva HRON Slovenská Ľupča, ktoré mal právny predchodca žalovanej v prenájme. Po smrti právneho predchodcu žalovanej došlo na základe požiadavky syna nebohého k demontáži predmetnej technológie z priestorov družstva, z dôvodu že tento už nemal záujem pokračovať v podnikaní, technológiu nevedel ihneď odpredať a po ukončení nájmu dedičia museli priestor družstva vypratať. Žalobca teda vykonal demontáž na základe požiadavky dedičov právneho predchodcu žalovanej s dobrým úmyslom a v záujme predchádzania hroziacim škodám. Podľa jeho názoru tu objektívne existovala potreba demontáže technológie, keďže dedičom právneho predchodcu žalovanej sa nepodarilo dojáreň a tank predať, v podnikateľskej činnosti nemienili pokračovať a sami požiadali žalobcu o jej demontáž. Následne, keď sa dedičom právneho predchodcu žalovanej nepodarilo technológiu predať a doplatiť žalobcovi zvyšnú časť kúpnej ceny technológie, títo začali tvrdiť, že žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv, kde k odstúpeniu malo dôjsť faktickým úkonom, ktorým mala byť demontáž technológie z priestorov družstva a tým malo dôjsť k uplatneniu si výhrady vlastníckeho práva. Žalobca v žalobe zdôraznil, že žalovanej ani jej právnemu predchodcovi nikdy žiadne odstúpenie od zmluvy neadresoval, a to ani v písomnej ani v ústnej forme. Nevykonal žiadne faktické ani právne kroky k odstúpeniu od zmluvy. Poukázal ďalej na to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy Č.. XXXX/XX/XX/X, ktorej

predmetom bol chladiaci tank, nebolo právne možné z dôvodu, že kúpna cena tanku bola splatená v celom rozsahu. V článku VII. predmetných zmlúv bola síce medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, avšak túto výhradu bolo možné uplatniť jedine v prípade, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu. Kúpna cena oboch častí technológie - chladiaceho tanku i rybinovej dojárne, bola vyúčtovaná vo faktúre Č.. XXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2007 v celkovej výške 1.301.136,50 Sk (43.189,82 Eur), pričom cena chladiaceho tanku predstavovala 443.870,- Sk vrátane DPH (14.733,78 Eur) a cena rybinovej dojárne predstavovala 857.266,50 Sk vrátane DPH (28.456,03 Eur). Podľa účtovnej evidencie žalovaného a evidencie úhrad faktúry Č.. XXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2007 právny predchodca žalovanej uhradil žalobcovi celkovo sumu 801.136,50 Sk (26.592,86 Eur). Z uvedeného je teda zrejmé, že prostredníctvom vykonanej úhrady právnym predchodcom žalovaného bola uhradená kúpna cena chladiaceho tanku v celom rozsahu, preto žalobca ani nemal právnu možnosť odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy.

2/ Žalobca v podanej žalobe odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení platnosti predmetných kúpnych zmlúv stavom objektívnej právnej neistoty, ktorú možno odstrániť len autoritatívnym rozhodnutím súdu. Právna neistota podľa jeho názoru spočíva v spornosti a odlišnosti pohľadu žalobcu a žalovanej na otázku, či demontáž predstavovala faktické odstúpenie od kúpnych zmlúv alebo nie. Žalobca trval na to, že si plnil len svoju prevenčnú povinnosť a technológiu demontoval na požiadavku dediča právneho predchodcu žalovanej z dôvodu zabránenia hroziacim škodám. Zároveň uviedol, že od otázky, či došlo k odstúpeniu od kúpnych zmlúv, závisí i posúdenie aktuálnych nárokov žalobcu voči žalovanej a opačne. V prípade, ak k odstúpeniu od kúpnych zmlúv nedošlo, vzniká právny stav trvania kúpnych zmlúv, s ktorým následne súvisí i povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi zvyšnú časť neuhradenej kúpnej ceny, prípadne i vzniknuté škody. Naproti tomu v prípade, ak kúpne zmluvy zanikli zmluvným stranám vznikla vzájomná reštitučná povinnosť. Žalobca poukázal, že za súčasného právneho stavu, ktorý je neistý, sa žalovaná od žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/121/2011 domáha vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny za oba predmety kúpy, pričom jej návrh vychádza z predpokladov tvrdených žalovanou. Pretože je predmetná žaloba koncipovaná zo strany žalovanej ako žaloba na plnenie, žalobca nemá možnosť rozšíriť predmet konania o tejto žalobe i o žalobu na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keďže s predmetom žaloby disponuje výhradne žalobca. Preto je žalobca nútený riešiť túto otázku v samostatnom súdnom konaní a požiadal o prerušenie konania sp. zn. 64Cb/121/2011.

3/ Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 30. 08. 2016 navrhla, aby súd konanie zastavil z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na to, že žalobca, v podanej žalobe zatajil podstatnú informáciu, a to skutočnosť, že na Okresnom súde Banská Bystrica, už prebehlo súdne konanie, v ktorom sa posudzovala otázka, či konaním žalobcu, t.j. tým, že odňal chladiaci tank a rybinovú dojáreň, došlo z jeho strany k uplatneniu výhrady vlastníckeho práva a tým aj k odstúpeniu od kúpnych zmlúv. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 63Cb/195/2009, kde predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 16.596,96 Eur s príslušenstvom, pričom táto predstavovala nedoplatok jej právneho predchodcu na kúpnej cene za chladiaci tank a rybinovú dojáreň. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 63Cb/195/2009-118 zo dňa 08. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 12. 2010 a to tak, že podanú žalobu žalobcu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Žalovaná má za to, že uvedený právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu vytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci, nakoľko súd v uvedenom konaní už posudzoval otázky platnosti predmetných zmlúv, o určenie platnosti ktorých sa žalobca domáha v petite svojej žaloby v tomto konaní. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 63Cb/195/2009 súd posúdil ako predbežnú otázku, otázku trvania a platnosti sporných zmlúv tak, že tieto už netrvajú, nakoľko žalobca tým, že si uplatnil výhradu vlastníckeho práva a odňal im chladiaci tank a rybinovú dojáreň, odstúpil od kúpnych zmlúv. Žalovaná vyslovila názor, že pri vzájomnom vzťahu žaloby určovacej a žaloby na plnenie platí, že právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby určovacie, pretože súd nimi súčasne rozhodol o existencii (či neexistencii) určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované na plnenie. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikované pod č. T. XXX/XXXX ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01. 08. 2012 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, v zmysle ktorých právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu.

4/ Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, v podaní doručenom súdu dňa 22. 12. 2016, zotrval na podanej žalobe s odôvodnením, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 63Cb/195/2009 bol síce spor medzi tými istými účastníkmi konania, avšak žalobca sa domáhal od žalovanej doplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny za chladiaci tank a rybinovú dojáreň, pričom v tomto súdnom konaní sa žalobca domáha, aby súd záväzným a autoritatívnym rozhodnutím vyslovil, či platnosť kúpnych zmlúv trvá, alebo sa skončila. V danom prípade teda nejde o totožný predmet konania, nakoľko súd skutočnosť, či si žalobca uplatnil výhradu vlastníckeho práva posudzoval, len ako predbežnú otázku, v rámci rozhodovania o žalobe na plnenie. Podľa tvrdenia žalobcu právny názor súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/195/2009 nie je právne záväzný pre iné súdne konania, pretože v uvedenom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie súdu, ktorého výrok by určoval a posudzoval, či sú kúpne zmluvy platné, resp. neplatné. Táto veľmi podstatná skutočnosť, ktorá nebola do dnešného dňa záväzným spôsobom vyriešená spôsobuje neustálu neistotu, medzi právnymi vzťahmi žalobcu a žalovanej, nakoľko žalovaná po skončení konania vedeného pod sp. zn. 63Cb/195/2009 podala žalobu a domáha sa od žalobcu plnenia. Podľa názoru žalobcu teda naďalej existuje objektívna potreba venovať sa právnej otázke určenia platnosti predmetných zmlúv a odstrániť spornosť medzi právnymi vzťahmi sporových strán vyriešením tejto otázky autoritatívnym rozhodnutím súdu. Poukázal tiež na to, že v zmysle ustálenej praxe súdov, posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti určitého právneho úkonu je pre ostatné subjekty záväzné len v prípade, ak bolo o tejto otázke rozhodnuté autoritatívnym výrokom súdu v samostatnom súdnom konaní (čo nie je tento prípad), nakoľko v zmysle § 228 je záväzný výrok rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Z uvedeného dôvodu nemôže žalovaná namietať existenciu prekážky rozhodnutej veci, pretože o tejto otázke súd výrokom nikdy nerozhodoval.

5/ Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 63Cb/195/2009 súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 63Cb/195/2009-118 zo dňa 08. 11. 2010, právoplatným dňa 28. 12. 2010 zamietol žalobu, predmetom ktorej bol nárok žalobcu o doplatenie kúpnej ceny, vyplývajúci z kúpnej zmluvy Č.. XXXX/XX/XX/X zo dňa 15. 10. 2007 a kúpnej zmluvy č. XXXX/XX/XX/X zo dňa 15. 10. 2007. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia súd vyslovil právny názor, že žalobca si uplatnil výhradu vlastníckeho práva, zmluvne dojednanú v predmetných zmluvách, predmet zmlúv odobral a teda v zmysle právneho názoru vysloveného v uvedenom konaní došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od obidvoch kúpnych zmlúv. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob/18/2011 zo dňa 27. 01. 2011 odvolacie konanie vo veci z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcu, podaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/195/2009-118 zo dňa 08. 11. 2010, zastavil.

6/ Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 64Cb/121/2011 súd zistil, že v súčasnosti na tunajšom súde prebieha súdne konanie, predmetom ktorého je nárok žalovanej (vystupujúcej v postavení žalobcu) voči žalobcovi (vystupujúcom v postavení žalovaného) o vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od predmetných zmlúv, kde žalobca sa bráni tým, že tento nárok zanikol z dôvodu započítania jeho nároku na náhradu škody. Žalobca v uvedenom konaní zatiaľ nespochybnil právny nárok žalovanej čo do právneho dôvodu, namietal len spornosť výšky a zánik nároku žalovanej z titulu započítania.

7/ Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8/ Podľa § 161 ods. 2 CSP; ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9/ Podľa § 230 CSP; ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10/ Civilný sporový poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom na to, aby súd mohol konať a vo veci autoritatívne rozhodnúť. Ak tieto pravidlá, nazývané tiež procesné podmienky, nie sú v konkrétnej veci splnené, konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť tak odstrániteľné, ako aj neodstrániteľné. Neodstrániteľné nedostatky majú za následok, že súd nemôže v konaní pokračovať, spor medzi stranami prejednať a vo veci samej rozhodnúť. V prípade existencie neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, musí preto súd konanie zastaviť.

11/ Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) patrí svojou podstatou k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmete konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok, alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania. Právoplatný rozsudok o žalobe o určenie vytvára prekážku veci rozhodnutej voči novej žalobe o určenie. Žaloba na plnenie je prípustná, i keď sa týka tých istých osôb, pre ktoré je záväzný (skorší) právoplatný rozsudok o žalobe na určenie, lebo ak bolo skorším rozsudkom rozhodnuté len o (ne)existencii práva alebo právneho vzťahu, nebolo zároveň rozhodnuté, aj o povinnosti plniť z takéhoto právneho vzťahu alebo práva. Na druhej strane však právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej o žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, či nie je (resp. či tu právo je či nie je), bola (mala byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva (uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 15. mája 2013).

12/ V danom prípade súd konštatoval, že v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/195/2009 vystupovali tie isté subjekty ako v tomto konaní, pričom predmetom právoplatne skončeného súdneho konania bol nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny, vyplývajúci z kúpnej zmluvy Č.. XXXX/XX/XX/X zo dňa 15. 10. 2007 a kúpnej zmluvy č. XXXX/XX/XX/X zo dňa 15. 10. 2007, kde súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, odôvodňujúc svoje rozhodnutie tým, že žalobca uplatnil zmluvne dojednanú výhradu vlastníckeho práva k poľnohospodárskym zariadeniam, tvoriacim predmet kúpnych zmlúv a od obidvoch týchto zmlúv tak odstúpil. Súd zároveň konštatoval, že v tomto konaní (sp. zn. 62Cb/64/2016) sa žalobca domáha určenia platnosti tých istých kúpnych zmlúv, existenciou ktorých sa súd prejudiciálne zaoberal už v rámci predchádzajúceho súdneho konania, keď vyslovil právny názor, na základe ktorého možno vyvodiť záver, že medzi stranami tohto sporu došlo k zániku ich zmluvného vzťahu.

13/ Vzhľadom na uvedené súd potom s prihliadnutím na judikatúru vyšších súdov a ustálenú súdnu prax, dospel k záveru, že v prípade ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, výrok takéhoto rozsudku tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe, medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Súd je toho názoru, že ak je právnym dôvodom žaloby na plnenie porušenie práva, vyplývajúceho z právneho vzťahu medzi stranami sporu, je určovací žalobný nárok o existencii práva, prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie a žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok, preto rozsudok o žalobe na plnenie je pre určovaciu žalobu prekážkou rei iudicatae. V tomto kontexte súd taktiež na margo argumentácie žalobcu o existujúcej právnej neistote medzi stranami sporu považuje za potrebné dodať, že práve pokračovaním v tomto konaní by mohol nastať stav právnej neistoty pre strany tohto sporu, nakoľko v prípade úspešnosti žalobcu a prípadnom vyslovení platnosti sporných kúpnych zmlúv, by žalobcovi opätovne mohol vzniknúť nárok na doplatenie kúpnej ceny (resp. iných nárokov z nej plynúcich), o ktorom nároku už bolo raz právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/195/2009.

14/ Ako už bolo vyššie konštatované, prekážka právoplatne rozsúdenej veci je jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania a bráni tomu, aby súd o tej istej veci znovu konal a vo veci samej rozhodol. Z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku podmienky konania súd preto postupom podľa § 161ods. 2 rozhodol tak, že konanie v danej veci zastavil.

15/ Podľa § 256 ods. 1 CSP; ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16/ Podľa § 262 ods. 1 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 256 ods. 1 tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že žalobca podaním žaloby vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, z procesného hľadiska zavinil zastavenie tohto súdneho konania, preto súd priznal náhradu trov konania protistrane.

18/ Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“); Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

19/ Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch; okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

20/ Podľa § 11 ods. 6, písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

21/ Pretože k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním v danej veci, súd podľa vyššie citovaných ustanovení vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 92,80 Eur (zaplatený súdny poplatok 99,50 Eur krátený o sumu 6,70 Eur), a to prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 355 ods. 2 a § 357 ods. 1 písm. a/, m/ .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.