Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-76-2014.pdf
PDF · 112.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému 1/ B. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. S. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, proti žalovanému 2/ T. Q., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. S. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, obaja žalovaní spoločne zastúpení advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 6.678,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.11.2013 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 20.11.2013, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 6.678,74 Eur, vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 10.05.2011 v sume 14,37 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 6.678,74 Eur od 11.05.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.11.2004 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu č.411493436 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 9.958,18 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 145,19 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Poskytnutý úver bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného 2/. Žalobca pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka vyčíslená ku dňu postúpenia sumou 14.968,52 Eur, ktorá pozostávala z istiny 13.792,29 Eur a úrokov z omeškania vo výške 1.176,23 Eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.09.2014 v počte 46 splátok v celkovej výške 6.678,74 Eur. Žalobca uviedol, že splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.09.2014 sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Okrem žalovanej sumy 6.678,74 Eur si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 10.05.2011, ktorý vyčíslil sumou 14,37 Eur, a to zo splátok splatných 20.12.2010, 20.01.2011, 20.02.2011, 20.03.2011 a 20.04.2011 za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky do 10.05.2011 a od 11.05.2011 úroky z omeškania zo žalovanej sumy až do zaplatenia. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.3, písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy
zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravené v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Uviedol, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008, preto nie je možné práva a povinnosti z úverovej zmluvy vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa §§ 52 až 54 OZ, ale je na ne potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto zákone je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. K návrhu žalobca pripojil úverovú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, dohodu o ručení, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvu k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.
2. Dňa 27.03.2014 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Rob/1173/2013-33, ktorý spolu so žalobou a prílohami doručil žalovaným do vlastných rúk. Proti doručenému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ odpor, v ktorom namietol výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na uvedené došlo s poukazom na ust. § 174 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu.
3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP).
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. V ďalšom priebehu konania právny zástupca žalovaných v písomných vyjadreniach poukazoval na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého môže banka postúpiť na nebankový subjekt svoju pohľadávku, len ak klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient je v omeškaní viac ako 90 dní. Trval na tom, aby žalobca preukázal čerpanie finančných prostriedkov. Taktiež trval na tom, aby žalobca preukázal, že doručil výzvu na zaplatenie dlžných splátok žalovaným, a v prípade, že by tieto skutočnosti žalobca nepreukázal, mal za to, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia existovala a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.02.2017 poukázal na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov v obdobných veciach (napr. rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16Co/760/2015 zo dňa 09.06.2016 a 15Co/429/2016 zo dňa 18.01.2017; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016; rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015 a 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015), kde boli prijaté závery, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prípade, že nebol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaní zároveň vzniesli voči uplatnenému nároku námietku premlčania.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, ako i oboznámením sa s celým obsahom súdneho spisu, najmä s obsahom žaloby, úverovou zmluvou, dohodou o ručení, všeobecnými obchodným podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 s prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.042011, výzvami k úhrade a oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011, výzvou zo dňa 12.12.2008, predloženou platobnou históriou úveru a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 26.11.2004 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a jeho manželkou ako spoludlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č.0411493436, na základe ktorej im žalobca poskytol spotrebný bezúčelový úver vo výške istiny 300.000,-SK. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 11,80 % p.a. Žalovaný 1/
spolu so svojou manželkou sa zaviazali úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 4.374,-Sk, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.12.2004. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.09.2014. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 2% a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,-Sk. RPMN úveru bola vo výške 12,98 %. Dohodou o ručení zo dňa 26.11.2004 prevzal žalovaný 2/ ručenie za úver. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011, uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným z úverovej zmluvy na žalobcu. Postupca oznámeniami zo dňa 12.04.2011 oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky, t.j. predmetného úveru na žalobcu, kde je uvedená výška tejto pohľadávky v sume 14.968,52 Eur. Dôkaz o doručení predmetných zásielok žalovaným žalobca nepredložil. Žalobca výzvou zo dňa 20.04.2011 oznámil žalovanému 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.04.2011 a zároveň ho vyzval k splateniu celej pohľadávky najneskôr do 04.05.2011. Dôkaz o doručení predmetnej zásielky žalovanému 1/ žalobca taktiež nepredložil. Žalobca výzvou zo dňa 26.04.2011 oznámil žalovanému 2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 26.04.2011 a zároveň ho vyzval k splateniu celej pohľadávky najneskôr do 10.05.2011. Dôkaz o doručení predmetnej zásielky žalovanému 2/ žalobca nepredložil. Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo dňa 12.12.2008 oznámila žalovanému 1/, že ku dňu 30.11.2008 je splácanie pohľadávky v omeškaní vo výške 64.671,92 Sk. Dôkaz o doručení tejto výzvy žalovanému 1/ žalobca v konaní napriek výzve súdu nepredložil.
8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Hoci žalobca v žalobe správne uvádzal, že novelizovaným znením § 52 ods. 1 OZ účinným od 01.01.2008 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 (úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.11.2004), z tejto skutočnosti žalobca vyvodil nesprávny právny záver, že uzavretá úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, a to s poukazom na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, spotrebitelia, ktorí obsah zmluvy nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť.
9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať v zákone stanovené náležitosti.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10. V prejednávanej veci nebolo sporné, že sa jedná o úver poskytnutý bankou, preto pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo potrebné dodržať zákonné podmienky stanovené v zákone o bankách, ktorý ako lex specialis upravuje podmienky platnosti postúpenia bankového úveru. Súd sa preto, aj s prihliadnutím na vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie zo strany právneho zástupcu žalovaných, najskôr zaoberal otázkou, či žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu. Podľa § 524 ods.1,2, OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods.1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods.2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorej obsah sa zmenou veriteľa zmenil, s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo v zmysle § 89 a nasl. zákona o bankách. Tieto povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na iný subjekt, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi postupcom a dlžníkom. Preto treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné bankovú pohľadávku postúpiť na iný subjekt. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pokiaľ nie sú dodržané zákonom stanovené podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca, ktorý si postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v konaní preukázať splnenie zákonných podmienok, teda nielen tvrdiť, ale aj dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, čiže okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia, čiže je povinný dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že dlžník si výzvu aj prevzal a zároveň, že napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať.
11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie podľa Občianskeho zákonníka. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorej kontrola je osobitne
dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky banky však zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia. Keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu bolo potrebné zamietnuť. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočíva na žalobcovi. Súdu neprináleží zaobstarávať si z vlastnej iniciatívy dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby. Zároveň je zrejmé, že podľa § 92 ods.8 zákona o bankách vyplýva banke povinnosť pri postúpení pohľadávky odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, čo znamená, že ak banka klientov vyzývala na splnenie splatného dlhu, dôkazné prostriedky súvisiace s touto skutočnosťou by sa mali nachádzať v dispozičnej sfére žalobcu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení, než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci v konaní žalobca predložil výzvu banky zo dňa 12.12.2008, nepreukázal, že by uvedená výzva bola žalovaným aj skutočne doručená, resp. odoslaná. Žalobca tak neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorých preukázanie zaťažuje žalobcu, a ktorých preukázanie je nevyhnutné pre prijatie záveru o platnosti postúpenia a aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd dodáva, že za dôkaz na hodnoverné preukázanie tejto skutočnosti nemožno považovať bez ďalšieho ani (iba) jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s. obsiahnuté v čl. IV ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prípade bankových úverov neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že aktívna legitimácia vyplýva z oznámení postupcu, nakoľko bez splnenia zákonných predpokladov stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, sa nemôže jednať o platné postúpenie, ani relevantné oznámenie. Z dôvodu, že tieto skutočnosti (stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách) v konaní preukázané neboli, súd dospel k záveru, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, preto žalobu zamietol. Nakoľko súd nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nebolo potrebné zaoberať sa platnosťou uzavretej úverovej zmluvy, ani skutočnosťou, či žalobca úver zosplatnil v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, a ani výškou a premlčaním uplatnenej pohľadávky.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).