Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-7-2016.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/7/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Lopatník - ARETAX, so sídlom Borský Svätý Jur 149, IČO: 40 763 030, právne zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Obec Čáry, M. Kollára 53, IČO: 00 309 486, právne zastúpený: Martin Džačovský s.r.o., Senica, Hviezdoslavova 315, IČO: 47 250 143, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28. októbra 2015 č.k. 8Cb/67/2014-64 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.10.2015 č.k. 8Cb/67/2014-64 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 11.02.2013 zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 237,24 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorá pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia celkovo v sume 237,24 eur za 2 úkony právnej služby a 61,85 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie), 1 úkon právnej služby á 16,14 eur (pojednávanie dňa 11.03.2015), 1 úkon právnej služby á 64,54 eur (pojednávanie dňa 28.10.2015), 2 krát režijný paušál á 8,04 eur a 2-krát režijný paušál á 8,39 eur.
3. Žalobca proti rozsudku v časti o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o výroku trovách zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalovanému náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, pričom posúdenie ich účelnosti je v kompetencii súdu. Toto posúdenie by nemalo byť v žiadnom prípade svojvoľné a malo by mať oporu v právnych predpisoch a nemalo by sa výrazne odlišovať od rozhodnutí iných súdov v rovnakých či obdobných veciach a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.04.2016 sp.zn. 2Sži/6/2014. Pod pojmom podanie vo veci samej považuje právna teória okrem žaloby aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania, to znamená, uznanie nároku, vzdanie sa nároku, súdny zmier a podobne. Ústavný súd obdobne v konaní vedenom pod spis. zn. ÚS 487/2014 vyložil pojem návrh vo veci samej ako žalobu, zmenu žaloby, späťvzatie žaloby, odvolanie a podanie. Ďalej poukázal na ustanovenie § 114 ods. 3 O.s.p., že ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou veci podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p. uložiť žalovanému uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril. V prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný vo svojom podaní označenom ako vyjadrenie zo dňa 04.11.2014 nárok žalobu neuznal, svoje podanie však nepodporil žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami na svoju obranu, nepripojil žiadne relevantné listiny alebo dôkazy, ani žiadne neoznačil za účelom preukázania jeho tvrdení. Žalovaný len konštatoval určité fakty, prípadne vyjadroval svoje určité dohady. V tomto prípade má žalobca za to, že nešlo o žiadne odborné ani právne posúdenie veci, za ktoré by mala advokátovi prináležať odmena za poskytovanie právnych služieb, pretože toto vyjadrenie nespĺňa definíciu pojmu podanie vo veci samej, je vyjadrením súhlasu či nesúhlasu s návrhom na začatie konania a preto súd nepostupoval správne, ak žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie, ktoré nespĺňa základné požiadavky na podanie vo veci samej.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.
7. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa O.s.p. sa účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).
8. Žalovaný v odvolaní namietal dôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia za vyjadrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval vyjadrenie, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je zrejmé, ktorý konkrétny úkon právnej služby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval z pohľadu jeho účelnosti. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil spôsob určenia a výšky odmeny, náhrady hotových výdavkov advokáta, ktorých náhradu priznal procesne úspešnej strane a zároveň ani neuviedol, ktorý právny predpis aplikoval pri určení odmeny a hotových výdavkov advokáta.
9. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi.
10. Vzhľadom na uvedené, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska práva nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
11. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
13. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).