Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: Ing. G. Q., U. - Q. J., zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. R. Q., M. X, U., o určenie nájomného práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/205/2012-155, zo dňa 26.1.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/205/2012-167, zo dňa 24.4.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 8.11.2012 domáhala určenia, že je nájomníčkou bytu č. 3 na prízemí, vchod M. X, Bratislava, v bytovom dome súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/3, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie Staré Mesto, obec BA - m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I (ďalej len „byt na M.“) na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzatvorila 9.4.1989 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XC/XXX/XXXX, právoplatným 24.11.2010. Žalovaný v čase známosti so žalobkyňou býval v rodinnom dome na H.Q.j v Bratislave (ďalej len „dom na H.“), ale z dôvodu záujmu o prechod nájomného práva k vtedy štátnemu bytu bol formálne od r. 1988 prihlásený k trvalému pobytu v byte na M.j u jeho tiet. Po uzatvorení manželstva reálne bývali so žalovaným v jej družstevnom byte na F. v Bratislave (ďalej len „byt na F.“). Následne po smrti oboch tiet v r. 1994 získal žalovaný nájomné právo k bytu na M.. Po smrti matky žalovaný vyplatil v rámci dedičského konania ostatných dedičov z peňazí, ktoré získala za predaj bytu na F., čím nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom na H.. Manželia sa najskôr presťahovali do bytu na M., následne však z dôvodu nedostatočnej rozlohy do rodinného domu na H.. Nakoľko súhlasila so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), žalovaný zmluvou z 7.4.2000 odkúpil do svojho výlučného vlastníctva byt na M.. V dome na H. bývala až do 29.10.2006, kedy sa spolu s dcérou nasťahovala do bytu na M., v ktorom bývala nepretržite ku dňu podania žaloby. Podotkla, že v uvedenom byte žila nerušene až do rozvodu manželstva, odvtedy však žalovaný stupňuje tlak na jej vysťahovanie. Žalovaný okrem verbálnych prostriedkov nechal byt na M. odpojiť od elektriny a elektráreň bez jeho súhlasu odmieta byt opäť pripojiť. Tiež ako vlastník odmieta súhlasiť s tým, aby bola žalobkyňa v uvedenom byte prihlásená k trvalému bydlisku. V tejto súvislosti však vyslovila názor, že v zmysle chráneného nájmu podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej vzniklo k bytu na M. nájomné právo.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného a listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. XC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 1.10.2010, Notárska zápisnica č. Q. XXX/XX, z 10.8.1999, Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXXX z 7.4.2000, čiastočný výpis z LV č. XXXX ako aj ďalším obsahom spisu. Z notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Y. U. mu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka na zúžení rozsahu svojho BSM tak, že byt na M. v celosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že výlučným vlastníkom bytu na M. je žalovaný. Vychádzal tiež z výpovede žalobkyne, že sa 27.5.1998 so žalovaným a s dcérou nasťahovali do bytu na M.O., pričom v tom čase vzniklo právo spoločného nájmu strán sporu k tomuto bytu a toto právo dodnes nezaniklo. Z dôvodu malej rozlohy tohto bytu sa strany sporu presťahovali do domu na H., ktorý zdedil žalovaný. Keď malo dôjsť k odkúpeniu bytu na M.F. do ich BSM, žalovaný ju presvedčil aby formálne súhlasila so zúžením ich BSM, s čím z dôvery k žalovanému súhlasila. Následne žalovaný tento byt odkúpil do svojho výlučného vlastníctva. V dome na H.É. bývali do 29.10.2006, kedy sa aj s dcérou nasťahovala do bytu na M., kde do dnešného dňa býva na nátlak žalovaného. Náklady spojené s užívaním bytu na M.j platí doposiaľ žalovaný, nakoľko nebolo možné sa s ním dohodnúť na uzatvorení nájomného vzťahu. Mala za to, že toto nájomné právo získali počas trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný ako manželia, s tým, že toto nájomné právo do dnešného dňa nezaniklo žiadnym zákonne relevantným spôsobom. Trvala na tom, že nájomného práva sa nikdy nevzdala ani nesúhlasila so zrušením nájomného práva. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že zo strany žalobkyne nikdy nedošlo ani len k formálnemu pristúpeniu k platbám za užívanie bytu na M., neexistuje žiadna nájomná zmluva, nikdy ani neexistovala, a (neexistoval) ani žiadny nájomný vzťah. Od uvedeného bytu nemá už 5 rokov kľúče, nakoľko žalobkyňa svojvoľne vymenila zámky. Žalobkyňu nevypratal z dôvodu, že si myslel, že z bytu na M. odíde sama.

4. Súd prvej inštancie zhrnul, že medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi k bytu na M., ani to, že žalovaný sa stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom tohto bytu. Za spornú považoval iba skutočnosť, či došlo k zániku práva spoločného nájmu k tomuto bytu. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov zaniká toto právo aj v prípade, keď sa jeden z manželov (spoločných nájomcov) stane vlastníkom bytu, pretože ide o nedielne spoločné právo a nemôže nastať zánik tohto práva len vo vzťahu k jednému z manželov. K zániku práva spoločného nájmu v tomto prípade dochádza bez ohľadu na to, či k nadobudnutiu vlastníctva bytu jedným z manželov došlo počas manželstva alebo po jeho rozvode; podstata spočíva v tom, že právo spoločného nájmu bytu nezaniká rozvodom, ale ak sa rozvedení manželia nedohodnú na ďalšom nájme bytu, musí o zrušení práva spoločného nájmu rozhodnúť súd. Záver o zamietnutí žaloby založil na konštatovaní, že (nakoľko) v danom prípade sa žalovaný stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom bytu na M., došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželov splynutím v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka; s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005, ozrejmil, že rovnaký právny názor vyplýva aj zo súdnej praxe, ktorá dôvodila, že v nájomných vzťahoch sa uplatňuje všeobecný dôvod zániku záväzku jeho splynutím (§ 584 Občianskeho zákonníka) a uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej vzniklo právo nájmu po tom, ako zaniklo právo spoločného nájmu, napokon takúto skutočnosť v priebehu celého konania ani netvrdila. Mal za to, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa v byte na M. býva, ešte nezakladá automaticky vznik a existenciu nájomného vzťahu. Na uvedenom základe s poukazom na § 584 a § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému vzniklo proti neúspešnej žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ale nakoľko si žalovaný v konaní náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal.

5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedla, že zákon v ustanoveniach, ktoré sa dajú aplikovať na daný stav, kogentne nerieši, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovaným, by malo zaniknúť jej nájomné právo. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na § 705 Občianskeho zákonníka podľa ktorého spoločný nájom bytu zaniká rozhodnutím súdu a z dôvodov uvedených v § 707 a § 708 Občianskeho zákonníka. Podotkla, že označené ustanovenia zákona nepoznajú zánik práva spoločného nájmu bytu, ktorý by sa dal aplikovať na prejednávaný skutkový a právny stav. V danom prípade nie je splnená žiadna alternatíva zániku jej nájomného práva v zmysle zákonných ustanovení zákona o skončení nájmu bytu. Ďalej mala za to, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005 (na ktorý odkazuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) sa nedá aplikovať na

prejednávanú vec z dôvodu, že toto rozhodnutie rieši situáciu, keď sa vlastníkom bytu stal jeden z bývalých manželov po rozvode a naviac, za stavu nevysporiadaného BSM. Rozdiel videla aj v tom, že v spornej veci súčasný vlastník (žalovaný) nadobudol vec do vlastníctva ešte počas manželstva. Nie je splnený predpoklad, že sú spoločný nájomcovia rozvedení. S ohľadom na uvedené vyvodila, že na daný stav medzi sporovými stranami sa nedá aplikovať kogentne zákon a ani dostupná zverejnená judikatúra, preto sa držala kogentného výkladu zákona. Nakoľko zákon nepozná zánik nájomného práva k bytu manžela z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva druhého manžela, jej nájomné právo naďalej trvá. Ďalej uviedla, že zápisnicou o zúžení BSM, ktorú podpísala, len súhlasila, že byt na M. nadobudne do vlastníctva žalovaný, rozhodne sa svojho nájomného práva nevzdala; jednalo sa len o vzdanie sa nadchádzajúceho vlastníckeho práva. Argumentovala tiež tým, že nájomné právo je vecné právo a toto nie je závislé na vlastníckom práve inej osoby. Byt aj po jeho kúpe žalovaným v r. 1999 nerušene užívala až do rozvodu manželstva v r. 2010. Napokon poznamenala, že si je vedomá, že nájomné právo žalovaného k bytu na M.F. zaniklo podľa § 584 Občianskeho zákona, teda splynutím, s tým, že zákon má pod splynutím na mysli stav, keď sa určitá osoba stane súčasne subjektom práva aj povinnosti, v danej veci prenajímateľa, čomu stav po kúpe bytu na M. žalovaným došlo a uzavrela, že kúpou bytu splynulo len právo žalovaného a jej nájomné právo kúpou nezaniklo.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.3.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby na určenie, že žalobkyňa je nájomníčkou bytu na M., ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu.

11. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 584 a § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby spočívajúce v tom, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov zaniká toto právo aj v prípade, keď sa jeden z manželov (spoločných nájomcov) stane vlastníkom bytu, nakoľko ide o nedielne spoločné právo a nemôže nastať zánik tohto práva len vo vzťahu k jednému z manželov, aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.

12. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd uvádza, že právo spoločného nájmu bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje aj v obmedzenej možnosti zániku nájmu len jednému z manželov. V tomto smere sa nedeliteľnosť práva spoločného nájmu bytu manželmi prejavuje výraznejšie ako pri spoločnom nájme bytu v zmysle § 700 Občianskeho zákonníka, lebo za trvania manželstva nemôže zaniknúť zásadne len jednému z manželov (výnimku tvorí prípad upravený v § 708 v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. trvalé opustenie spoločnej domácnosti resp. smrť jedného z manželov). V zmysle § 584 Občianskeho zákonníka ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak; odvolací súd v nadväznosti na tento osobitný spôsob zániku záväzkových práv a povinností v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že právo spoločného nájmu bytu ako také zaniká aj v prípade singulárnej sukcesii, keď sa jeden zo spoločných nájomcov stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme. Z toho pre túto posudzovanú vec vyplýva, že ak zaniklo právo spoločného nájmu bytu (okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k bytu), prestala byť (spoločným) nájomcom bytu vedľa žalovaného takisto žalobkyňa.

13. Názor odvolacieho súdu nie sú spôsobilé zmeniť ani námietky žalobkyne uplatnené v odvolaní, že na prejednávanú vec nemožno vzťahovať rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005 (na ktorý odkázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) z dôvodu, že v prejednávanej veci súčasný vlastník (žalovaný) nadobudol vec do vlastníctva ešte pred rozvodom manželstva a nie v čase po jeho rozvode; pretože ako správne poznamenal súd prvej inštancie, k zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi dochádza bez ohľadu na to, či k nadobudnutiu vlastníctva bytu jedným z manželov došlo počas manželstva alebo po jeho rozvode, keď podstatným je hľadisko, že nie rozvodom zaniká právo spoločného nájmu bytu manželmi. Právo spoločného nájmu bytu ako také zaniká v prípadoch singulárnej sukcesii, keď sa jeden zo spoločných nájomcov stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme bez ohľadu na to, či sa jedná o doposiaľ nevysporiadané právo spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode manželstva, alebo keď sa jeden zo spoločných nájomcov ešte pred rozvodom stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme.

14. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke, že nájomné právo je vecné právo a toto nie je závislé na vlastníckom práve inej osoby, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka síce platí, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu je aplikácia predmetného ustanovenia zákona na právne postavenie žalobkyne vylúčená; nemožno predovšetkým prehliadnuť, že ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka mieri na prípady zmeny v osobe prenajímateľa v existujúcom nájomnom vzťahu, t.j. v prípade, keď nájomný vzťah existuje a v čase jeho existencie dôjde k zmene v osobe prenajímateľa. Ak však nájomný vzťah zanikol tým, že jeden z manželov (spoločných nájomcov) sa stal vlastníkom bytu, nemožno uvažovať o zmene v osobe jedného z účastníkov existujúceho nájomného vzťahu, teda v osobe prenajímateľa v zmysle cit. ustanovenia zákona; inak povedané, ak zaniklo doterajšie právo spoločného nájmu bytu manželmi, nemala žalobkyňa v dôsledku absencie nájomného vzťahu ani právnu možnosť vstúpiť do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho obsahovými atribúty.

15. Pretože námietky žalobkyne uplatnené v jej odvolaní boli vyvrátené podrobnou právnou argumentáciou použitou na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojom odvolaní neakceptoval a vyhodnotil ich v súhrne ako právne irelevantné.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).