Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-8-2016.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: B. I., U.. XX. XX. XXXX, R. V. C. XXX, XXX XX V. C., o zaplatenie 283,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 121,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 12. 12. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania, žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27. 05. 2016, doručenou tunajšiemu súdu 11. 07. 2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 283,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 12. 12. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. K., neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému 1 SIM kartu, umožňujúcu mu využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom s priradenými účastníckym telefónnym číslom. Žalobca sa touto žalobou v súlade s vyššie uvedeným domáha voči žalovanému nároku vo výške škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG L70 a to vo výške 161,96 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, čo v konečnom dôsledku predstavuje pre žalobcu škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti porušil. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu zvýhodnenú. Pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzatvorenia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný okrem toho riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 121,88 Eur vyfakturovaných v období júl 2014 až august 2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 27. 11. 2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Uplynutím lehoty poskytnutej v pokuse o pokonávku, teda od 12. 12. 2014 si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
3. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
4. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
5. Podľa § 111 ods. 1 C.s.p. do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
6. Podľa § 111 ods. 2 C.s.p. do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
7. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
9. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
10. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p. ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.
11. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom inú adresu jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu táto bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p.
12. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
13. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. bez nariadenia pojednávania.
14. Pri rozhodovaní súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov, a to zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 01. 07. 2014, Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. K., Pokusu o pokonávku z 27. 11. 2014, faktúr, Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
15. Strany uzavreli dňa 01. 07. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. K., predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty s priradeným telefónnym číslom v účastníckom programe „Panter 35 eur“ a telefón LG L70, ku ktorej uzavreli totožní účastníci dňa 01. 07. 2014 Dodatok s rovnakým číselným označením, predmetom ktorého bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu „Panter 35 eur“ a dohoda strán o predaji zariadenia LG L70 za účastnícku zľavnenú kúpnu cenu 1,- Eur s vedomím účastníka, že bežná maloobchodná cena je 170,- Eur.
16. Žalobca fakturoval žalovanému nasledovné:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30. 07. 2017 sumu 271,87 Eur (poskytnuté služby)
- faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30. 08. 2014 sumu 0,01 Eur (poskytnuté služby)
17. Pokusom o pokonávku zo 27. 11. 2014 vyzýval žalobca žalovaného na úhradu ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 121,88 Eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 169,- Eur a náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou.
18. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
19. Podľa § 488 zákona č. 40/1994 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
22. Podľa § 44 ods. 1, ods. 8, ods. 10 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. 01. 07. 2014 (1) Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. (8) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. (10) Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.
23. Podľa § 52 OZ
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 420 OZ,
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Podľa § 424 OZ, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
27. Podľa § 517 ods. 1,ods. 2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. februára 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 01. 07. 2014, na základe ktorej poskytoval žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi telekomunikačné služby mobilného operátora a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú, zľavnenú akciovú cenu oproti cene trhovej. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb, ktorých výšku žalobca vyčíslil v celkovej výške 121,88 Eur, pričom žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou. Žalobca dodatočne vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo 27. 11. 2014, avšak bezúspešne. Tu je potrebné uviesť aj to, že žalovaný ani počas súdneho konania nevyvinul žiadnu aktivitu, nárok uplatnený žalobcom nespochybnil. Súd je preto toho názoru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený. Súd teda považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny fakturovaných služieb 121,88 Eur za dôvodný a žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Okrem priznanej istiny bolo dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného zákonného úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy, pretože neuhradením faktúr v lehote splatnosti, ani v dodatočnej lehote sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré trvá. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, t. j. § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle pokusu o pokonávku.
30. Súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 161,96 Eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a cenou akciovou, pretože žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), teda konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a tiež zavinenie. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoju povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, keďže predaj zariadenia za akciovú cenu je výsledkom ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, ktorý predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu nižšiu ako cena skutočná a rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je tak výsledkom zmluvného konsenzu strán, pričom nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovaným. K protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného nedošlo, pretože k odpredaju telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú cenu došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu ako predajcu. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 161,96 Eur titulom náhrady škody zamietol.
31. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému túto náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Prevažne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.