Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ján Poprocký na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.3.2017 takto

rozhodol:

obžalovaní

D.. N.N.. N. K.. S. C. O. Š. J. V., R.. X.X.XXXX C., T. D. C., N. Č..XX/X, V.. T., N. N. I. U. R. V. N., Okresnom A. X. J.,

D.. R.. N. W. F., R.. XX.X.XXXX C. T., T. D. D., D. Č.. XXX/XX V.. T.V., N. N. I. U. R. V. N., Okresnom A. X. J.,

uznávajú sa za vinných, že

ako N. N. dňa 09.07.2015 v čase okolo 04:33 hod. počas výkonu služby v Košiciach na križovatke ul. C. O. H. za prekročenie rýchlosti zastavili a kontrolovali vodiča osobného motorového vozidla C. N., E.. Č.. D.-XXXGC X.. Ľ. F., ktorý po zastavení prišiel k služobnému vozidlu príslušníkov PZ, kde ho N.. S. C. informoval o spáchaní priestupku a o výške pokuty, ktorú mu, ale neoznámil ústne, ale mu ukázal sadzobník pokút s výškou pokuty, ktorý následne po ich vzájomnej konverzácii príslušníkom PZ oznámil, že má pri sebe finančnú hotovosť vo výške 70,-€ , pričom obvinený N.. S. C. mu oznámil, že na zaplatenie pokuty potrebuje ešte 290,-€, a že najbližší bankomat sa nachádza pri obchodnom stredisku D. na sídlisku K. nech si ide peniaze vybrať, s čím priestupca súhlasil a potom sa všetci presunuli k bankomatu, kde si priestupcá vybral požadovanú finančnú hotovosť a príslušníkovi PZ N.. S. C. odovzdal sumu, ale len vo výške 300,-€, ktorý ich dal na stredový panel v služobnom vozidle, po krátkej chvíli N.. S. C. z uvedenej sumy odobral sumu 200,-€, ktoré vrátil priestupcovi pričom R.. W. F. vypísal pokutový blok č. Z. XXXXXXX na sumu 20,-€, ktorý podal N.. S. C. s tým, že nech ho dá priestupcovi podpísať, že odkazuje priestupcovi, že „to bude bez zápisu ako závažné porušenie", pričom uvedenú blokovú pokutu si N.. S. C. v hliadkovej knihe poznačil ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., sumu 80,-€ si ponechal pre vlastnú potrebu a teda takýmto svojim konaním konali v rozpore s čl. 8 ods. 2 Nariadenia Prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších noviel a v rozpore s § 137 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 o cestnej premávke a § 139 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 o cestnej premávke, a tak svojim konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície SR

teda

ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu

tým spáchali

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

za to sa odsudzujú

K.. S. C.

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

W. F.

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

odôvodnenie:

Súd v rámci hlavných pojednávaní vykonal dokazovane výsluchom oboch obžalovaných, svedka X.. Ľ. F. O. K.. Ľ. S., listinnými dôkazmi, prehratím obrazovo zvukových záznamov z DVD, ako aj oboznámením utajovanej prílohy spisu.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 využili svojho práva nevypovedať, k veci nevypovedali, preto súd zákonným spôsobom v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, prečítal ich zápisnice o skorých výpovediach z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že obaja obžalovaný v prípravnom konaní taktiež využili svojho zákonného práva nevypovedať.

Svedok X.. Ľ. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ranných hodinách 9.7.2015 šoféroval služobné motorové vozidlo C. N. E.: D. XXX Z., kedy ho na Prešovskej ceste zastavila hliadka dopravnej polície a informovala ho o dopravnom priestupku, konkrétne prekročenie rýchlosti. Na hlavnom pojednávaní svedok opoznal, resp. identifikoval jedného z obžalovaných, a to K.. S. C., ktorý mu oznámil tento dopravný priestupok a žiadal od neho pokutu 360 ,- Eur. Svedok ako uviedol mal pri sebe len 70 €, čiže nebol schopný zaplatiť pokutu na mieste, pričom mu dopravný policajt navrhol výber hotovosti z bankomatu v Košiciach na I. K., s tým, že ak nevyberie hotovosť bude mu zadržané vodičské oprávnenie a nebude môcť cestovať do zahraničia a doporučil mu, aby vyplatil pokutu na mieste. Následne sa svedok aj s policajtom vybral k bankomatu, kde vybral hotovosť 300 € a odovzdal ich policajtovi, ktorý odišiel k autu. Po chvíli pristúpil ku svedkovi a vrátil mu časť hotovosti, a to 200 € s tým, že má možnosť vyriešiť tento priestupok inak , teda nie ako výrazné prekročenie rýchlosti, ale nejaký iný dopravný priestupok a svedka to nebude stáť 300 €, ale len 100 €. Svedok dodal, že bol spokojný, že takto obstál, následne bol vyzvaný k podpisu pokutového bločku, ktorý podpisoval cez stiahnuté okienko policajného služobného vozidla druhému policajtovi sediacemu za volantom, nevšimol si pritom aká suma bola uvedené na pokutovom bločku. Následne svedok sadol do služobného motorového vozidla a odišiel, teda svedok potvrdil, že iniciatíva na zníženie sankcie bola zo strany policajta a on sám si myslel, že to bolo kvôli tomu, že vystupoval slušne, a že túto pokutu zaplatil v rozsahu sadzobníka pokút po znížení. Vrátenú

hotovosť v sume 200 € si svedok prerátal, pokutové bločky si neskontroloval. Dodal ešte, že keď mu policajt vracal peniaze, tento stál vzadu pri aute. V rámci odstránenia rozporov vo výpovedi svedka v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť jeho výpovede na čl. 35 vyšetrovacieho spisu, kde svedok uviedol, že sumu 300 ,- Eur odovzdal policajtovi sediacemu na mieste spolujazdca, túto hotovosť mu podal do služobného vozidla cez stiahnuté okno na dverách. Potom, čo policajt niečo vypísal, vystúpil zo služobného vozidla vystúpil podišiel k nemu a vrátil mu hotovosť v hodnote 200 € spolu s dokladmi s tým, že ho priestupok bude stáť 100 €, s čím svedok súhlasil. K tejto časti výpovede svedok uviedol, že s týmto súhlasí a na presné detaily sa už nepamätá.

Svedok K.. Ľ. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.3.2017 vypovedal, že v predmetnej veci v rámci prípravného konania vypočúvaný nebol, bol vypočutý v inej trestnej veci týkajúcej sa oboch obžalovaných, a to vo veci krádeže služobných zariadení zo služobného motorového vozidla, ku ktorej došlo počas výkonu služby oboch obžalovaných a k tomu bol vypočutý pred vyšetrovateľom na odbore Inšpekčnej služby Východ. Svedok bol obhajcom oboznámený so skutkom v predmetnej veci, pričom svedok sa k samotnému skutku vyjadriť nevedel, vedel sa vyjadriť k technickej realizácii - k vyhotovovaniu obrazovo- zvukových záznamov, ktoré riešilo ich pracovisko. Uviedol, že do služobného motorového vozidla bolo nainštalované zariadenie na záznam obrazu a zvuku, GPS lokalizátor, čiže z priestoru bol snímaný v určitom pohľade obraz a zvuk z interiéru vozidla. Pokiaľ sa týka samotnej zákonnosti použitia tohto ITP prostriedku uviedol, že vo vzťahu k obom obžalovaným existovali dva súhlasy krajského súdu v Košiciach, čo svedkovi zakladalo dôvod na zákonné použitie ITP prostriedkov. Výsledky boli spracované v správe o použití ITP.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predovšetkým prečítaním doslovných prepisov nasnímaných hovorov, následne ďalšími listinnými dôkazmi tak, ako sú uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 1.3.2017 na čl. 204, ktoré vypovedajú okrem iného aj o osobách obžalovaných, ktorí sú z miesta bydliska hodnotený všeobecne, obaja obžalovaný sú bez záznamu v registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Čo sa týka služobného hodnotenia obžalovaného S. C., je kladné, bol 12 krát ocenený finančnou odmenou a 4 krát riešený disciplinárnym trestom. Čo sa týka služobného hodnotenia obžalovaného W. F., toto je kladné, avšak taktiež obsahuje záznamy o disciplinárnych opatreniach a odmenách. Z personálnych rozkazov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obaja obžalovaní boli prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, a to personálnym rozkazom zo dňa 25.11.2015 (čl.103, 107, 115-118).

V rámci listinných dôkazov súd oboznámil aj listiny doložené obhajobou, konkrétne listiny ohľadom sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR na čl. 181a -184. Rozsudkom Európskeho súd pre ľudské práva vec Kummer proti Českej republike v češtine čl. 185 -191. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.3.2017 v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd vykonal dôkaz prehratím obrazovo- zvukového záznamu (DVD nosiča), a to v minutáži, sekvenciách súborov navrhnutých okresným prokurátorom (čl. 206 spisu). Prvá sekvencia prehratého obrazovo-zvukového záznamu zjavne dokumentuje komunikáciu obžalovaných a svedka X.. Ľ. F., z ktorej vyplýva, akú finančnú čiastku požadovali obžalovaní od svedka, akú čiastku si ponechali a akú mu vrátili späť. Druhá sekvencia prehratého obrazovo -zvukového záznamu dokumentuje akým spôsobom si obžalovaný po nočnej službe delia peniaze, ktoré neoprávnene zinkasovali od svedka.

V rámci listinného dokazovania súd oboznámil na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I utajovanú prílohu spisu, ktorá obsahuje 2x súhlasy Krajského súdu v Košiciach na zabezpečenie dôkazov prostredníctvom ITP (informačno-technických prostriedkov), ktoré súd v rozsudku bližšie špecifikovať nebude, práve na základe ktorých bol vyhotovený vyššie uvedený obrazovo-zvukový záznam. Pred samotným oboznámením utajovanej prílohy došlo k písomnému vyhláseniu mlčanlivosti zo strany oboch obžalovaných, obhajcov, prokurátora a prítomnej asistentky a samozrejme k oboznámeniu došlo bez prítomnosti verejnosti.

Obhajoba v rámci súdnych pojednávaní namietala vykonanie dôkazu projekciou obrazovo-zvukového záznamu, ktorý DVD nosič obsahuje a zároveň namietala vykonanie listinného dôkazu, a to

oboznámenie prepisu predmetného DVD záznamu, nakoľko je toho názoru, že v danom prípade, tak predmetný záznam, ako aj jeho prepis sú nezákonné a neústavné, sú v rozpore z ustanoveniami § 4 ods. 3 písm. a), b), c) Zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním. v Tejto súvislosti je obhajoba toho názoru, že žiadosť o použitie ITP prostriedkov a následne ani súhlas, resp. príkaz príslušného súdu nespĺňajú vyššie uvedené procesné požiadavky. Obhajoba ďalej uvádza, že konkrétne z obsahu, ako aj zo samotného súhlasu nie sú zrejmé údaje o osobe, voči ktorej sa mal tento prostriedok použiť. V danom prípade osoba, voči ktorej má byť použitý prostriedok ITP musí byť vymedzená konkrétne a nie abstraktne, teda spôsobom, ktorý by vylúčil možnosť využitia predmetného ITP prostriedku voči bližšie nešpecifikovanému subjektu. V súvislosti s tým ďalej obhajoba poukazuje, že vo vyššie uvedenej žiadosti, ani zo samotného súhlasu nevyplývajú ani informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva a v konečnom dôsledku je obhajoba toho názoru, že z obsahu podanej žiadosti a rovnako súhlasu nie sú zrejmé ani dôvody na použitie predmetných ITP, pričom dôvody na použitie ITP nemôžu byť vymedzené neadresne, abstraktne, teda tým spôsobom, že policajti páchajú nejakú trestnú činnosť. V súvislosti s tým obhajoba považuje postup pri vydávaní súhlasu na použitie ITP prostriedkov za nezákonný a procesne nepoužiteľný vo vzťahu k vyhotovenému záznamu a následne jeho prepisu, a to pre rozpor s ustanovením § 46 ods. 1 Ústavy, ako aj Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to pre nepreskúmaťeľnosť dôvodnosti vydania takéhoto súhlasu. Z toho dôvodu obhajoba namieta nepreskúmateľnosť jednotlivých dôvodov, pre ktoré boli ITP použité, nemožno vôbec skúmať ani zásah legality, legitimity, predovšetkým proporcionality pre použitie konkrétne v danej trestnej veci. Obhajoba vyššie uvedené opiera o Nález Ústavného súdu SR III US 97/2012.

V ďalšom obhajoba poukázala na nelegálnosť postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ako orgánu činnému v trestnom konaní a jeho vyšetrovateľov označovaných ako vyšetrovateľov PZ. Obhajoba poukázala, že doteraz je na internetovej stránke Sekcie Ministerstva vnútra SR, že je to samostatný útvar Ministerstva vnútra SR výlučne podriadený ministrovi vnútra SR nezávislý od riadenia polície. z uvedeného dôvodu teda nemôže vyšetrovateľ inšpekcie požiadať súd ako orgán činný v trestnom konaní o súhlas na ITP, pretože podľa názoru obhajoby Zákon o policajnom zbore pozná len inšpekčnú službu policajného zboru a nie sekciu inšpekčnej služby MV SR.

Súd reagujúc na okolnosti prednesené obhajobou uvádza, že s takýmto stanoviskom obhajoby nemožno súhlasiť. Samotné súhlasy Krajského súdu v Košiciach k použitiu ITP, ktoré sú súčasťou utajovanej prílohy spisu, a ktoré boli oboznámené spôsobom vyššie uvedeným, jednoznačne obsahujú všetky náležitosti, ktoré príslušný zákon vyžaduje, sú konkrétne, adresné, vecné, časovo vymedzené a náležite odôvodnené.

K námietke obhajoby na nelegálnosť postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR ako orgánu činného v trestnom konaní a jeho vyšetrovateľov označovaných ako vyšetrovateľov PZ súd poukazujúc na zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 9/2015 dáva do pozornosti okolnosť, že inšpekčná služba policajného zboru je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstva vnútra“) zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená inak (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b) a d) zákona o Policajnom zbore) a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c) Trestného poriadku. Žiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), podávaná prostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno-technický prostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona).

Policajný zbor nie je samostatná právnická osoba, je to ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý tvorí súbor všetkých jeho príslušníkov prijatých do zboru podľa zákona o štátnej službe policajtov, bez ohľadu na ich služobné zaradenie, teda bez ohľadu na to, či sú zaradený na prezídium policajného zboru, sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo miestnom útvare policajného zboru.

V rámci úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plnia príslušníci policajného zboru úlohy inšpekčnej služby a títo príslušníci Policajného zboru, boli predpísaným zákonom určení za vyšetrovateľov Policajného zboru, resp. nariadeným za poverených príslušníkov Policajného zboru na vykonávanie činností v skrátenom vyšetrovaní a teda na legálnom a legitímnom základe plnia zákonné úlohy Policajného zboru (§ 2 ods. 1 písm. d) zákona o Policajnom zbore) vo vzťahu k trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru).

Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru pôsobí v administratívnej forme úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra (rovnako je útvarom ministerstva vnútra aj prezídium Policajného zboru, vrátane prezidiálnych policajných útvarov) je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore - ďalej len „zákon o Policajnom zbore") v znení neskorších predpisov, možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak" [§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona o pôsobnosti ministerstva vnútra ako ústredného orgánu štátnej správy pre Policajný zbor (§ 11 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov)]. Táto okolnosť nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru (§ 4 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby stále ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).

Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/, c/ Trestného poriadku.

Podľa názoru súdu skutočnosťami vyššie uvedenými súd dostatočne rozptýlil námietky a názory obhajoby vo vzťahu k nelegálnosti postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ako orgánu činného v trestnom konaní a jeho vyšetrovateľov označovaných ako vyšetrovateľov PZ.

Súd má za preukázané, že v danom prípade nebola porušená zásada pomeru špeciality a vyššie uvedený dôkaz teda obrazovo-zvukový záznam, ktorý obsahuje nosič DVD, bol získaný pri rešpektovaní všetkých práv oboch obžalovaných, bol získaný podľa osobitného zákona, ale zákonným spôsobom a neodporuje ustanoveniam Trestného poriadku.

Súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku náležite zistil skutkový stav veci, o ktorom nemal žiadne dôvodné pochybnosti, vyhodnotil dôkazy a objasnil okolnosti svedčiace proti obžalovaným ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. Dôkazy vyhodnotil postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Skutkový stav bol súdom ustálený tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a oboch obžalovaných súd uznal vinnými z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obaja obžalovaní svojím konaním naplnili všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu.

Súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu o vine obžalovaných. V danom prípade nie sú žiadne pochybnosti o priebehu skutku, teda o tom ako sa skutok stal a obhajoba obžalovaných je založená len na namietaní zákonnosti získaného dôkazu a to obrazovo-zvukového záznamu na DVD nosiči, ako aj na nelegálnosti postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ako orgánu činného

v trestnom konaní a jeho vyšetrovateľov označovaných ako vyšetrovateľov PZ, čo je dostatočne súdom vyvrátené a vysvetlené ako je vyššie uvedené.

Pokiaľ sa týka motívu konania obžalovaných, motiváciou spáchania predmetného trestného činu (prečinu) bola snaha zadovážiť sebe neoprávnený prospech v danom prípade finančný nezákonným spôsobom, čo je jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním.

Subjektívna stránka konania obžalovaných je daná priamym úmyslom ako to má na mysli ustanovenie § 15 písm. a) Trestného zákona, teda obaja obžalovaní chceli vyššie uvedeným spôsobom porušiť záujem spoločnosti na poriadku vo veciach verejných, ktorý je chránený Trestným zákonom. Obaja konali ako osoby trestnej zodpovedné a vedomé si následkov svojho konania.

Objektívna stránka uvedeného trestného činu (prečinu) v danom prípade spočíva v samotnom konaní oboch obžalovaných ako verejných činiteľov, ktorí v danom úmysle priamom spôsobiť inému škodu a tak zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom.

Obaja obžalovaní doposiaľ neboli súdne trestaní a teda pokiaľ sa týka druhu a výšky trestu súd považuje uložený trest a to trest podmienečný vyjadrený vo výroku tohto rozsudku za postačujúci v rámci individuálnej aj generálnej prevencie.

Pokiaľ sa týka pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tento je vyrovnaný, preto nie je obsahom výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.