Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/151/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcov: 1. F. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX V., 2. U. Š.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX V., obidvaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Krivský, Sasinkova 24, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1. U. F., S.. XX.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX V. a 2. Q. F., S.. XX.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX V. o uloženie povinnosti a náhradu škodu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zníženie murovaného plotu po celej jeho dĺžke na hraniciach parc. č. XXXX a parc. č. XXXX na výšku 180 cm z a m i e t a .

II. Súd ukladá žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť riadne uchytiť pletivový plot po celej jeho dĺžke na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky na hraniciach parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX a parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. Skalica.

III. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota z a s t a v u j e .

IV. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 895,57 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1,062,21 € z a s t a v u j e .

VI. Súd žalovaným v časti nároku pod bodom I. nepriznáva právo na náhradu trov konania.

VII. Súd žalobcom v časti nároku pod bodom II. priznáva náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu.

VIII. Súd žalobcom v časti nároku pod bodom III. priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 68,62 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia: 1. F. Š., S.. XX.XX.XXXX, 2. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, 3. F. Š., S.. XX.XX.XXXX, 4. X. Š., S.. XX.XX.XXXX sa svojou žalobou a doplnenou žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 18.07.2007 domáhali, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. XXXX (vo vlastníctve žalobcov) a parc. č. XXXX ( vo vlastníctve žalovaných) na výšku 180 cm, riadne uchytiť pletivový plot na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky, odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletiva plotu na hraniciach parc. č. XXXX/X ( vo vlastníctve žalobcov) a prac. č. XXXX ( vo vlastníctve žalovaných), žalovaného 1. zaviazať povinnosťou zaplatiť žalobcom sumu 50.000

Sk a zaviazal žalovaných povinnosťou nahradiť žalobcom trovy konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že na MÚ v Skalici, odbor výstavby dali súhlas na postavenie plotu do výšky 1,8 m a dĺžky 16 m. Žalovaný v 2. rade postavil plot v dĺžke 12,64 m a výšky 2,8 m, čím porušil stavebný zákon a týmto žalobcom spôsobuje škodu, nakoľko pod týmto plotom je vinič bez úrody a zem, na ktorej nie je žiadna úroda a okno do detskej izby do ktorej nepreniká slnečné žiarenie a denné svetlo a zaclania žalobcom vo výhľade. Žalobcovia ďalej uviedli, že pletivový plot žalovaných nie je riadne upevnený čím im spôsobuje škodu na úrode - oblamuje vinič a nie je možné pri ňom obrábať ich záhradu bez zranenia, nakoľko z neho trčia drôty k žalobcom. Jeho upevnením zamedzia úniku psov na ich pozemok.

2. Okresný súd v Senici uznesením sp. zn. SI-3C 236/04 zo dňa 3.1.2006 podanie pôvodného žalobcu F. Š.S., S.. XX.X.XXXX doručené súdu dňa 22.12.2004 a doplnené podaním zo dňa 14.6.2005 odmietol z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote svoje podanie neopravil ani nedoplnil podľa poučenia súdu. Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie.

3. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 11 Co/300/2006-68 zo dňa 22.12.2006 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba považovať čiastočne za vecne nesprávne z dôvodu jeho neopodstatnenosti a sčasti za nesprávne pre jeho predčasnosť ( odmietnutiu podania nepredchádzala dostatočne kvalifikovaná výzva, obsahujúca poučenie o vadách podania a spôsobe ich odstránenia spôsobom primeraným osobe žalobcu).

4. Podľa § 226 O.s.p. ( platného v čase vydania rozhodnutia KS ) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Odo dňa 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o sídlach a obvodoch súdov SR" alebo len „novela zákona"). Schválením novely zákona o sídlach a obvodoch súdov SR sa s účinnosťou odo dňa 1. januára 2008 do sústavy súdov SR opätovne zaradil Okresný súd Skalica a vec bola odo dňa 14.01.2008 pridelená do oddelenia Občianskoprávnych vecí OS Skalica a je vedená pod sp. zn. 2C/151/2008.

6. Počas konania v danej veci žalobca v 3. rade F. Š., S.. XX.XX.XXXX zomrel dňa 25.04.2008. Zo správy notárky JUDr. Viery Kotvanovej mal súd preukázané, že po poručiteľovi prichádzajú do úvahy dedičia: 1. X. Š. - manželka, 2. F. Š. - syn, 3. F. Š. - syn ( žalobca v 1. rade). F. Š. svojim prípisom zo dňa 12.11.2010 súdu oznámil, že nemá žiadny záujem o pokračovanie v tomto spore. X. Š. ( pôvodne žalobkyňa v 4. rade) svojim prípisom zo dňa 14.12.2010 súdu oznámila, že nemá záujem o pokračovanie v tomto spore.

7. Okresný súd Skalica Uznesením sp.zn. 2C 151/2008-194 zo dňa 19.5.2011 konanie voči žalobcom v 3. a 4. rade zastavil. Súd zároveň pripusti zmenu návrhu v časti jeho petitu tak, že odporcovia 1. a 2. ( žalovaní) sú povinní znížiť murovaný plot po celej jeho dĺžke na hraniciach parc. č. XXXX ( vo vlastníctve navrhovateľov) a parc. č. XXXX ( vo vlastníctve odporcov ) na výšku 180 cm. Odporcovia 1. a 2. sú povinní riadne uchytiť pletivový plot na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky, odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletiva plotu na hraniciach parc. č. XXXX/X ( vo vlastníctve navrhovateľov) a prac. č. XXXX ( vo vlastníctve odporcov ). Odporca 2. je povinný zaplatiť navrhovateľom 1. a 2. sumu 1.957,78 €. Odporcovia 1. a 2. sú povinní nahradiť navrhovateľom trovy konania.

8. Počas konania v danej veci žalobcovia ustálili svoj žalobný nárok tak, že žiadali, aby

I. súd uložil žalovaným povinnosť znížiť murovaný plot na hraniciach medzi parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov a prac. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných na výšku 180 cm,

II. súd uložil žalovaným riadne uchytiť pletivový plot na hraniciach parc. č.XXXX/X zapísanej na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov a parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. Skalica vo vlastníctve žalovaných na stĺpiky a šponovacie drôty a doplniť chýbajúce stĺpiky, III. súd žalovaného v 2. rade zavial k náhrade škody voči žalobcom v celkovej výške 895,57 €. Vo zvyšnej časti na žalobe netrvali a žiadali konanie vo zvyšnej časti zastaviť.

9. Žalovaný v 1. rade U. F. nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný povinnosťami v zmysle nároku žalobcov spolu s bratom Q. F., nakoľko predmetné nehnuteľnosti neužíva.

10. Žalovaný v 2. rade Q. F. sa k veci písomne nevyjadril, na pojednávanie v danej veci sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Súd uznesením sp.zn. 2C 151/2008-203 zo dňa 4.7.2011 nariadil predvedenie žalovaného v 2. Rade na pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť dňa 18.08.2011 a následne uznesením sp. zn. 2C/151/2008-227 zo dňa 6.9.2011 uložil žalovanému v 2. rade poriadkovú pokutu 100 €, vzhľadom k tomu, že sa žalovaný v 2. rade na pojednávanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Žalovaný sa aj napriek uloženým poriadkovým opatreniam na pojednávania v danej veci opakovane nedostavil. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. vec prejednal aj v jeho neprítomnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaného v 1. rade, svedka Štefana N., obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:

12. Z dodatočného stavebného povolenia Mesta Skalica, zo dňa 18.01.2008, podpísaného primátorom mesta Ing. Stanislavom Chovancom, mal súd preukázané, že stavba „ Oplotenie“ uskutočnená na pozemku parcela č. XXXX v katastrálnom území Skalica, ul. M., ktorej vlastníkom je žiadateľ Q. F., M. Č.. X, V., sa podľa § 88a stavebného zákona a v súlade s § 66 a § 81c stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. dodatočne povoľuje. Stavba je oplotením ohraničujúcim predmetné pozemky rodinných domov a pozostáva z oceľových stĺpikov osadených do betónového základu, murovanej výplne z bielych tehál. Oceľové stĺpiky v murovanej časti sú v odstupoch cca 3,1 m. Oplotenie je vysoké 3 m a celkovej dĺžky 16,3 m. Rozhodnutie je právoplatné dňom 17.03.2008.

13. Krajský stavebný úrad v Trnave Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi zo dňa 05.03.2008 podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie F. Š., U. Š., X. Š. a F. Š., všetci bytom M. X, Skalica zo dňa 29.01.2008 zamietol a rozhodnutie Mesta Skalica, v zastúpení primátorom mesta, Ing. Stanislavom Chovancom, č. 3648/2007 zo dňa 18.01.2008 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba oplotenia nie je v rozopre s verejnými záujmami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2008.

14. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 20.05.2008 preskúmalo právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku č. KSÚ- OSP-0490/2009/Gi zo dňa 05.03.2008 mimo odvolacieho konania, vyhodnotil ich so záverom, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia stavebného úradu a preto ho ponechalo v platnosti.

15. Z výpisu z LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XXXX vo výmere 421 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 406 m2 sú F. Š., nar. XX.XX.XXXX a U. Š., nar. XX.XX.XXXX v 1/2 a F. Š.S., S.. XX.XX.XXXX v 1/2. ( aktuálne listy vlastníctva tvoria súčasť znaleckého posudku)

16. Z výpisu z LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XXXX vo výmere 412 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 908 m2 sú U. F., S.. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX, každý v 1/2.

17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znaleckým ústavom - Stavebná fakulta STU v Bratislave dňa 10.10.2012 mal súd preukázané nasledovné:

- Na otázku „či spôsobuje murovaný plot žalovaných vo výške 3m neprimerané tienenie na pozemok žalobcov“, znalecký ústav odpovedal: „ Na Slovensku neexistujú všeobecne záväzné predpisy a kritéria

na hodnotenie tieňov, ktoré vrhajú stavby na okolité pozemky. Z tohto dôvodu sa nemožno vyjadriť o primeranosti alebo neprimeranosti tienenia pozemku žalobcov murovaným plotom, išlo by iba o subjektívny dojem bez možnosti akéhokoľvek porovnania s kriteriálnou hodnotou. Keďže chýbajú v tejto veci kritéria, nie sú k dispozícii ani normové výpočtové postupy a teda sa k tejto otázke nedá objektívne vyjadriť“.

- Na otázku „či spôsobuje murovaný plot žalovaných vo výške 3m neprimerané tienenie izby žalobcov, ktorej oblok je tesne za plotom“, znalecký ústav odpovedal: „ Z hľadiska požiadaviek a kritérií preslnenia bytov podľa STN 73 4301 nemá murovaný plot negatívny vplyv na preslnenie rodinného domu žalobcov. Tienenie okna detskej izby rodinného domu na parc. č. XXXX na M. ulici č. X v V. murovaným plotom žalovaných nie je v rozpore s požiadavkami a kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí.

- Na otázku „ v akej najvyššej prípustnej výške by mal byť plot postavený tak, aby boli splnené požiadavky na preslnenie a osvetlenie obytnej miestnosti miestnosti a pozemku za plotom“, znalecký ústav odpovedal: „ Tak ako je plot postavený, nemá negatívny vplyv na preslnenie obytnej miestnosti v dome na parc. č. XXXX. Ekvivalentný uhol tienenia okna obytnej miestnosti v rodinnom dome na parcele č. XXXX samotným murovaným plotom je 10°, teda podstatne menej v porovnaní s povoleným uhlom ekvivalentného tienenia 30°. Ekvivalentný uhol tienenia detskej izby v rodinnom dome na prac. č. XXXX murovaným plotom a rodinným domom na prac. č. XXXX je 30°, teda sa práve rovná povolenému uhlu ekvivalentného tienenia 30°. To znamená, že existujúci murovaný plot už nemôže byť zvýšený“.

- Na otázku: „ Je výška murovaného plota v súlade s požiadavkami na denné osvetlenie obytnej miestnosti a na preslnenie obytnej miestnosti rodinného domu na prac. č. XXXX“, znalecký ústav odpovedal: „ Výška murovaného plota je v súlade s požiadavkami na denné osvetlenie obytnej miestnosti a na preslnenie obytnej miestnosti rodinného domu na prac. č. XXXX“.

- Na otázku: „ Vyplýva z výšky murovaného plota 3 m tesne pred oblokom izby žalobcov porušenie zákona resp. inej právnej normy“, znalecký ústav odpovedal: „ Podľa platných právnych predpisov ( vyhl. č. 532/2002 Z.z.) ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, pričom v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov najmenej 2 m. Oplotenie nesmie svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí. Na posudzovanú stavbu oplotenia v dĺžke 16,30 m a výšky 3,0 m, bolo 18.01.2008 vydané dodatočné stavebné povolenie, ktorým príslušný stavebný úrad po preskúmaní veci a námietok účastníkov konania existujúcu stavbu povolil a upustil od kolaudácie“.

18. Z pripojeného rozsudku OS Skalica sp. zn. 2Ps/2/2011-295 zo dňa 6.10.2015 mal súd preukázané, že žalobca v 1. rade F. Š., S.. XX.X.XXXX bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovanie o liečbe jeho psychického ochorenia, v rozsahu konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a štátnymi orgánmi a podávania písomných podaní na súdy, orgány činné v trestnom konaní a štátne orgány. Súd zároveň ustanovil F. Š. opatrovníka Mesto Skalica, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať F. Š. v rozsahu, v ktorom je obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.2.2016 rozsudok súdu prvého stupňa v časti obmedzenia F. Š. v spôsobilosti na právne úkony potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti ustanovenia za opatrovníka Mesto Skalica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony F. Š. nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2016. V časti ustanovenia opatrovníka doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobcu v 1. rade zastupuje v danom konaní zástupca, advokát JUDr. Dušan Krivský, na základe udelenej plnej moci.

19. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že z dôvodu postaveného murovaného plotu, ktorý postavil žalovaný v 2. rade nemôžu využívať izbu, ktorej oblok je oproti plotu, pretože do tejto izby vôbec neprejde svetlo. Tieň je spôsobený jednak murovaným plotom a taktiež vysokým domom žalovaných. Rovnako vysoký dom majú aj žalobcovia. V predmetnej izbe nikto nebýva, pretože sa zdržiavajú na prvom poschodí rodinného domu. Na prízemí rodinného domu bývali svokrovci, ale po ich smrti sa tam nikto nenasťahoval. Túto izbu nevyužívajú, pretože ju nepotrebujú. Využívajú iné miestnosti, ktorých obloky sú orientované na ulicu. Popri murovanom plote majú pozemok, na ktorom je zasadených 9 hláv viniča a kríky ríbezlí. Z viniča nemajú žiadnu úrodu z dôvodu tienenia na pozemok. Ríbezle majú slabú úrodu.

20. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v rodinnom dome na adrese M. Č.. X nebýva, býva tam jeho brat, žalovaný v 2. rade. Murovaný plot nestaval, preto ho ani nemieni znižovať.

21. Svedok Š. N. uviedol, že asi pred 12-15 rokmi ho žalovaný v 2. rade požiadal, aby mu bagrom vykopal základ na murovaný plot. Robil preto výkop na pozemku žalovaného v 2. rade a to po dĺžke vjazdu, čo mohlo byť asi 6 m. Pri výkopových prácach nepoškodil žiaden strom, možno nejaký bočný koreň vinohradu. Nepamätal si však či tam niečo bolo zasadené. Nikdy mu však nikto so žalobcov nevytýkal, že by pri výkopových prácach niečo poškodil. Určite však neurobil žalobcom žiadnu škodu, nevytrhol žiadny vinič, to by si pamätal.

22. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 6.10.2016 navrhol, aby súd o bode 3 žalované nároku ( v časti o náhradu škody v sume 895,57 € ) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 895,57 €. K bodu 2 žalovaného nároku, uviedol, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vážne ohrozenie žalobcov a mohlo by prísť k ich úrazu, pretože pletivový plot žalovaných je naklonený do ich záhrady a trčia z neho drôty. Svoje tvrdenie oprel o priložené fotografie.

23. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka (1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. (2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

24. Prvý nárok, ktorého sa žalobcovia svojou žalobou domáhajú, je uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. XXXX ( vo vlastníctve žalobcov) a prac. č. XXXX ( vo vlastníctve žalovaných) po celej jeho dĺžke na výšku 180 cm. Svoj nárok žalobcovia odôvodnili tým, že murovaný plot, ktorý postavil žalovaný v 2. rade na hraniciach ich pozemkov je neprimerane vysoký ( 3,00 m), v dôsledku čoho im nepreniká svetlo do obytnej miestnosti a tiež tieni pozemku na ktorom je zasadený vinič a ríbezle.

25. Susedské práva sú upravené v § 127 Občianskeho zákonníka. V tomto zákonnom ustanovení je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Obťažovanie niekoho iného je právne významné len vtedy ak je „ nad mieru primeranú pomerom“. Pojem „ vážne ohrozenie výkonu práv“ vyjadruje vzťahové medze ochrany práv vlastníka jednej veci v pomere k ochrane práv vlastníka druhej veci. Zákon u stanovení § 127 uvádza len niektoré imisie, ktoré predstavujú prípady zásahov do práv iného vlastníka. Proti rušivým zásahom do práva vo forme imisií, ktoré prekročia únosnú hranicu, sa vlastník môže brániť zapieracou (negatórnou) žalobou. Z ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobou sa žalobca môže úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia.

26. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXX a žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX, obidve v k.ú. Skalica. Mesto Skalica vydalo dňa 18.01.2008 Dodatočné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX, ktorým rozhodlo, že stavba: „ oplotenie“ uskutočnená na pozemku parc. číslo XXXX v katastrálnom území V., ul. M. sa podľa §88a stavebného zákona a v súlade s § 66 a § 81c stavebného zákona a § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z. sa dodatočne

povoľuje. Krajský stavebný úrad v Trnave Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi zo dňa 05.03.2008 podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie F. Š., U. Š., X. Š.S. L. F. Š., všetci bytom M. X, V. zo dňa 29.01.2008 zamietol a rozhodnutie Mesta Skalica, v zastúpení primátorom mesta, Ing. Stanislavom Chovancom, č. 3648/2007 zo dňa 18.01.2008 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba oplotenia nie je v rozopre s verejnými záujmami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2008. Na základe uvedeného je zrejmé, že murovaný plot, ktorý postavil žalovaný v 2. rade na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. V. je legálnou stavbou, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, v ktorom boli zohľadnené námietky žalobcov týkajúce sa tienenia obytnej miestnosti ich rodinného domu. Príslušné správne orgány vo svojich správnych rozhodnutiach uzavreli, že stavba nie je svojim umiestnením, začatím a uskutočnením v rozpore s verejnými záujmami.

27. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znaleckým ústavom: Stavebná fakulta STU v Bratislave, mal súd preukázané, že na Slovensku neexistujú všeobecne záväzné predpisy na hodnotenie tieňov, ktoré vrhajú stavby na okolité pozemky a preto nie je možné podať objektívne vyjadrenie o primeranosti alebo neprimeranosti tienenia pozemku žalobcov murovaným plotom. Z hľadiska požiadaviek a kritérií preslnenia bytov podľa STN 73 4301 nemá murovaný plot negatívny vplyv na preslnenie rodinného domu žalobcov. Tienenie okna detskej izby rodinného domu žalobcov murovaným plotom žalovaných nie je v rozopre s požiadavkami a kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. Murovaný plot nemá negatívny vplyv na preslnenie obytnej miestnosti v dome. Výška murovaného plotu je v súlade s požiadavkami denného osvetlenia obytnej miestnosti a na preslnenie obytnej miestnosti rodinného domu na parcele č. XXXX.

28. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 28.10.2012 vyjadrili nespokojnosť s vypracovaným znaleckým posudkom, keď tento nerieši protiprávne vydanie nezákonného rozhodnutia - Dodatočného stavebného povolenia č. 3648/2007. Znalecký posudok označili za nedostatočný a nepresný. V podaní spísanom právnym zástupcom zo dňa 23.1.2013 žalobcovia namietajú správnosť znaleckého posudku z dôvodu, že znalec si nesplnil ani svoju základnú povinnosť a nevykonal miestnu ohliadku.

29. Nakoľko žalobcovia vyslovili nesúhlas s vypracovaným znaleckým posudkom č. 19/2012, spochybnili závery znaleckého ústavu, súd sa musel v konaní zaoberať aj touto skutočnosťou. Súd dospel k záveru, že znalecký posudok znaleckého ústavu je zrozumiteľný, znalecký ústav si v znaleckom posudku neodporuje, zodpovedal na všetky položené otázky jasne a zrozumiteľne. Znalecký ústav: Stavebná fakulta STU v Bratislave je zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie ministerstvo. Znalecký posudok spĺňa všetky obsahové náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Z.č. 382/2004 Z.z.. Znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a ktorá obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku sú riadne očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sú prekryté nálepkou, ktorú znalecký ústav opatril odtlačkom svojej úradnej pečiatky tak, ako mu to ukladá zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

30. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalecký ústav nevykonal miestnu ohliadku v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, z dôvodu hospodárnosti, v súlade s ustanovením § 16 ods. 2/c zákona č. 382/2004 Z.z., pričom technický stav bol v priebehu konania ustálený. Vychádzal zo spisovej dokumentácie a z verejne dostupných podkladov (katastrálne mapa, listy vlastníctva a pod.). Aj podľa názoru súdu, pre vypracovanie znaleckého posudku boli pre znalecký ústav predovšetkým potrebné technické ukazovatele, ktoré mal v spise k dispozícii ( a ktoré sa počas konania nezmenili), pričom tieto neboli v konaní žiadnou zo strán namietané. Navyše je potrebné poznamenať, že žalobcovia nenavrhli vypracovať kontrolný, ani ďalší znalecký posudok.

31. Pokiaľ žalobcovia namietali, že znalecký posudok nerieši protiprávne vydanie nezákonného rozhodnutia - Dodatočného stavebného povolenia č. XXXX/XXXX, je potrebné uviesť, že súd znaleckému ústavu takúto otázku nezadal. Súd nemá v občianskoprávnom konaní právomoc rozhodovať o správnosti rozhodnutia stavebného úradu. Požiadavky na denné osvetlenie domu a pozemku susediacou stavbou patria k technickým požiadavkám na výstavbu a ich posudzovanie zákon

zveruje stavebným úradom. Krajský stavebný úrad Trnava svojim rozhodnutím KSÚ-OSP-0490/2008/ Gi dňa 5.3.2008 potvrdil rozhodnutie Mesta Skalica č. XXXX/XXXX zo dňa 18.01.2008 a následne Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 20.05.2008 preskúmalo právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-0490/2009/Gi zo dňa 05.03.2008 mimo odvolacieho konania, vyhodnotilo ich so záverom, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nezistilo porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia stavebného úradu a preto ho ponechalo v platnosti. Príslušné správne orgány vo svojich správnych rozhodnutiach uzavreli, že stavba „oplotenie“ nie je v rozpore s verejnými záujmami ani s oprávnenými záujmami žalobcov.

32. Na základe uvedených skutočností súd po právnom posúdení veci podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zo strany žalovaných nejde o neoprávnený zásah, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažovali žalobcov alebo čím by vážne ohrozovali výkon ich práv. Navyše, z výpovede žalobkyne v 2. rade mal súd preukázané, že detskú izbu, do ktorej im nepreniká svetlo z dôvodu tienenia murovaným plotom, už dlhé roky nevyužívajú, obývajú vrchné poschodie ich rodinného domu. Pre úplnosť súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobe žalobcov v danom nároku nebolo možné vyhovieť už len z toho dôvodu, že ich žalobná požiadavka smeruje na uloženie povinnosti aktívneho konania žalovaných (znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. XXXX a prac. č. XXXX po celej jeho dĺžke na výšku 180 cm), čo zákon v ust. §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňuje. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon ukladá vlastníkovi veci (v danom prípade žalovaným) pri výkone svojich práv zdržať sa akejkoľvek činnosti ktorou by nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného alebo vážne ohrozovali výkon práv iného ( žalobcov). Žalobou z imisii podľa ust. §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi veci povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať ( napr. R 3/1988, rozsudok NS ČR sp. zn.25 Cdo 259/2001, 22 Cdo 2466/2007). Žalobca sa môže úspešne domáhať iba uloženia povinnosti vlastníkov veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, presne vymedzeného rušenia ( v danom prípade tienenia na pozemok žalobcov). Rušiteľ po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá, aby sa zdržal konkrétneho obťažovania žalobcov, alebo vážneho ohrozovania výkonu ich práv, si potom sám zvolí opatrenie, ktorým odstráni závadný stav. To, či si povinný subjekt zvolil dostačujúce opatrenie, bude súd skúmať až v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia. Žalobe žalobcov v časti na uloženie povinnosti žalovaným „znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. XXXX a prac. č. XXXX po celej jeho dĺžke na výšku 180 cm“, t.j. na uloženie povinnosti aktívneho konania tak nie je možné vyhovieť.

33. Žalobcovia sa svojim druhým nárokom domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť riadne uchytiť pletivový plot na hraniciach parc. č.XXXX/X vo vlastníctve žalobcov a parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných na stĺpiky a šponovacie drôty a doplniť chýbajúce stĺpiky. Svoj nárok opreli o ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vážne ohrozenie žalobcov a mohlo by prísť k ich úrazu. Uviedli, že pletivový plot, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, nie je dobre upevnený, tento prevísa nad pozemok žalobcov a mohlo by prísť k ich zraneniu trčiacimi drôtmi. Tohto nároku sa žalobcovia domáhajú z dôvodu ohrozenia ich zdravia. Svoje tvrdenie preukázali žalobcovia doložením príslušných fotografií.

34. Podľa § 417 Občianskeho zákonníka (1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. (2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

35. V zmysle ustanovenia § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka každému subjektu občianskeho práva je uložená prevenčná zakročovacia povinnosť proti vzniku škody. Z Občianskeho zákonníka nevyplýva spôsob zakročenia proti hroziacej škode. Spôsob, ktorý si ohrozený subjekt zvolí na odstránenie škody, musí byť primeraný okolnostiam ohrozenia.

36. V prípade vážneho ohrozenia zákon ohrozenému subjektu neukladá povinnosť na osobnú účasť na odvrátení hroziacej škody. V takomto prípade sa ohrozený subjekt môže podľa § 417 ods. 2 na súde domáhať, aby niekomu inému bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Na to aby bol žalobca v konaní úspešný musí okrem vážneho

ohrozenia uviesť, aké konkrétne opatrenia navrhuje vykonať na odvrátenie hroziacej škody. Primeranosť navrhovaných opatrení posudzuje súd.

37. Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či pletivový plot žalovaných, ktorý je naklonený nad pozemok žalobcov, môže spôsobiť ich vážne ohrozenie. Je ťažké posúdiť aké vážne ohrozenie môže spôsobiť pletivový plot žalobcom. Úvahy súdu v danom prípade sú len hypotetické, avšak nie vylúčené. Z priložených fotografií mal súd preukázané, že pletivový plot žalobcov, ktorý tvorí hranicu ich susediacich pozemkov je naklonený vrchnou časťou nad pozemok žalobcov a to asi cca 50 cm, pričom žalobcovi v blízkosti tohto pletivového plota majú vysadený vinič. Je reálne možné, že žalobcovia môžu pri obrábaní pôdy na svojom pozemku, prípadne pri starostlivosti o vinič, prísť k úrazu (poškriabanie od drôtov trčiacich z plota, príp. ďalšie oveľa komplikovanejšie poranenia napr. poranenie očí, a pod.). Za takéhoto technického stavu pletivového plota je len ťažko možné dôvodne žiadať od žalobcov, aby sami zakročili proti hroziacej škode a urobili príslušné opatrenia, bez toho, aby došlo k riadnemu uchyteniu pletivového plota na stĺpiky a šponovacie drôty. Súd z tohto dôvodu nároku žalobcov vyhovel a zaviazal obidvoch žalovaných povinnosťou špecifikovanou vo výroku rozhodnutia, aj napriek tomu, že žalovaný v 1. rade namietal, že nehnuteľnosť neužíva a v dome nebýva. Z výpisu z LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XXXX vo výmere 908 m2 sú U. F., S.. XX.XX.XXXX a Q. F.O., S.. XX.XX.XXXX, každý v 1/2. Súd považoval pletivový plot oddeľujúci pozemok žalovaných od pozemku žalobcov a ktorý postavili predchodcovia žalovaných, za súčasť ich pozemku parc. č. XXXX. Pletivový plot podľa svojej povahy patrí k pozemku a je určený na oddelenie pozemku žalovaných od pozemku žalobcov. Plot je určený na oplotenie pozemku, na jeho oddelenie od susedných nehnuteľností. V celej dĺžke pozemku parc. č. XXXX susediaceho s pozemkom žalobcov XXXX/X je osadené len pletivo na kovových stĺpoch, ktoré sú zakopané v zemi. V tejto dĺžke plot nemá betónový základ. V prípade, že ide o oplotenie areálu obytných budov, rodinných domov, rekreačných chát a podobne, tvoria ploty spravidla súčasť týchto budov ako hlavnej veci a tam, kde ide len o oplotenie pozemku, je plot súčasťou pozemku (Občiansky zákonník, Veľký komentár. Bratislava: JUDr. Imrich Fekete, CSc., 2011, s. 585).

38. Súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale sleduje právny osud hlavnej veci, vlastníkovi ktorej patrí ( rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 39/1991). Hlavná vec i jej súčasť tvoria jedinú vec, celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený aj tomu istému právnemu režimu. V dôsledku toho sa preto právne úkony a nimi založené práva a povinnosti, ktorých predmetom je určitá hlavná vec, vzťahujú na všetky jej súčasti (rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 760/2003). Súčasť veci môže byť samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Hlavná vec a jej súčasť tvoria jeden nedeliteľný celok. Nie je možné platne previesť vlastnícke právo k veci bez jej súčasti a naopak je neplatnou zmluva o samostatnom prevode súčasti bez toho, aby bola prevádzaná vec ako celok (Právní rádce 8/2007). Súčasť hlavnej veci tak prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, aj keď nie je výslovne uvedená a individualizovaná v zmluve o prevode hlavnej veci. Z uvedeného vyplýva, že predmetom dedičského konania D 381/86 - 266/86 a Darovacej zmluvy RI-261/92 ( ako právne tituly nadobudnutia vlastníctva) ktorých predmetom bola aj nehnuteľnosť - parc. č. XXXX v k.ú. V., bolo aj oplotenie tvoriace jeho súčasť, bez toho, aby muselo byť bližšie špecifikované v nadobúdacích tituloch. Ich vlastníkom sú obidvaja žalovaní ( každý v 1/2 ), ktorí sú aj vlastníkmi parc. č. XXXX, preto námietka žalovaného v 2. rade nebola dôvodná.

39. Žalobcovia sa pôvodne v danom nároku domáhali taktiež odstránenia rámov s fóliou a ostatného materiálu z pletivového plotu, pričom počas konania uviedli, že v súčasnosti už žalovaní nemajú o pletivový plot opretý žiadny materiál, preto na tomto nároku netrvali a v tejto časti zobrali svoju žalobu späť.

40. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd konanie v časti o odstránenie rámov s fóliou a ostatného materiálu z pletivového plota v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

41. Tretím nárokom sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.957,78 € titulom náhrady škody. Počas konania v danej veci ustálili svoj nárok na zaplatenie sumy 895,57 €. Vo zvyšnej časti zobrali svoju žalobu späť.

42. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov, súd konanie o zaplatenie sumy 1.062,21 € v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

43. Právny zástupca žalobcov počas konania v danej veci, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. ( 1.7.2016) žiadal, aby súd o tomto nároku žalobcov rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

44. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

45. Podľa § 275 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

46. V konaní mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcov svojim podaním zo dňa 26.7.2016 žiadal, aby súd v predvolaní žalovaného v 2. rade poučil o následkoch nedostavenia vrátene možnosti vydania rozsudku pre zmeškania v zmysle ustanovenia § 274 C.s.p.. Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2016 právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd o treťom nároku žalobcov rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

47. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 C.s.p. môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil.

48. Zo spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade bol na pojednávanie ktoré bolo vytýčené na deň 6.10.2016 predvolaný zásielkou určenou do jeho vlastných rúk z adresy M. č. XXXX/X, XXX XX V., t.j. z adresy jeho trvalého bydliska. V zásielke súdu sa nachádzalo taktiež poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, v ktorom bolo okrem iných uvedené ustanovenie § 274 C.s.p., v zmysle ktorého je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Zásielka adresovaná žalovanému v 2. rade sa vrátila súdu dňa 14.9.2016 s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

49. Podľa § 106 C.s.p.

Adresa na doručovanie

(1) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti

a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. (2) Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie. (3) Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

50. Podľa § 111 C.s.p.

Doručovanie písomností do vlastných rúk (1) Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. (2) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. (3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

51. Podľa § 112 C.s.p.

Doručovanie písomností inak ako do vlastných rúk Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

52. Súd dospel k záveru, že o nároku žalobcov uvedenom v bode 3. žaloby je možné rozhodnúť vydaním kontumačného rozsudku na pojednávaní, keď má za to, že sú kumulatívne splnené všetky podmienky zakotvené v ustanovení § 274 C.s.p.. Žalovaný v 2. rade sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne predvolaný. Súd vychádzal z fikcie doručenia predvolania žalovanému v 2. rade v zmysle ust. § 111 ods. 3 C.s.p. dňom 14.9.2016, ale aj v zmysle ust. § 112 C.s.p. dňom, nakoľko na pojednávanie nemusí byť strana sporu predvolávaná zásielkou do vlastných rúk. Žalovaný v 2. rade bol predvolaný z adresy jeho trvalého bydliska, ktorú má evidovanú v registri obyvateľov SR. Žalovaný v 2. rade bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., žalovaný v 2. rade neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

53. Žalobcovia uplatnili voči žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie čiastky 895,57 € titulom náhrady škody. Súd o žalobe v tomto nároku rozhodol podľa § 274 C.s.p. na základe toho, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

54. Podľa § 255 C.s.p.

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 256 C.s.p.

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

56. Podľa § 262 C.s.p.

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O trovách konania strán sporu rozhodol súd posudzujúc ich úspech o každom uplatnenom nároku samostatne. Pri uplatnení viacerých samostatných nárokov, sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania ( R 28/1970), z čoho je zrejmé, že aj otázku úspechu a neúspechu v konaní tej ktorej strany sporu treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne.

58. V časti o uloženie povinnosti žalovaným znížiť murovaný plot na hraniciach medzi parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov a prac. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných na výšku 180 cm, súd rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 ods. 1 C.s.p.) a žalovaným, ktorí boli v konaní o tomto nároku úspešní, nepriznal ich náhradu, pretože si trovy konania neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývali.

59. V časti o uloženie povinnosti žalovaným riadne uchytiť pletivový plot na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky, odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletiva plotu na hraniciach parc. č. XXXX/X ( vo vlastníctve navrhovateľov) a prac. č. XXXX (vo vlastníctve odporcov ) súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania aj napriek tomu, že v časti odstránenia rámov s fóliou a ostatného materiálu z pletivového plota bolo konanie zastavené, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami, pretože žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne, keďže tieto materiály sa v čase podania žaloby na pletivovom plote nachádzali a až následne, počas konania v danej veci, boli žalovanými z pletivového plota odstránené.

60. V časti o zaplatenie sumy 1.957,78 € súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí , prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia mali v konaní úspech v časti 895,57 €, čo predstavuje úspech 84,31 % a neúspech 15,69%, v časti, v ktorej žalobcovia zobrali svoju žalobu späť ( bez toho aby dôvodom späťvzatia bolo plnenie zo strany žalovaného) a z procesného hľadiska nesú zodpovednosť za trovy konania. Žalobcom po odpočítaní úspechu žalovaného v 2. rade ( 84,31% - 15,69%) vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 68,62%.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( §262 ods. 2 C.s.p. )

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).