Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-266-2016.pdf
PDF · 139.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/266/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu K. E., nar. XX.X.XXXX, A. XX, zast. JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Michalovce, Obchodná 2, proti žalovanému F. F., nar. X.X.XXXX, Q. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom, Michalovce, Nám. Slobody 13, IČO: 31 949 126, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/33/2015-51 z 15.2.2016 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 293,34 € predstavujúce trovy právneho zastúpenia, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 30.1.2015 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že k žalobe sa vyjadril žalovaný a to písomným podaním doručeným mu 14.5.2015, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru podaná žaloba je nedôvodná, neoprávnená a na jej podanie nie je splnená podmienka vecnej legitimácie a to aktívnej tak aj pasívnej a ako svoje stanovisko odôvodnil. Ďalej súd konštatoval, že prejednal vec na pojednávaní, ktoré nariadil na 8.6.2015, ako aj 15.2.2015, na ktorom došlo k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Uviedol, že vykonal dokazovanie výpoveďou sporových strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Listom vlastníctva č. XXX, XXX a XXX v kat. území Q., ponukou na odkúpenie z 10.12.2014, Vyjadrením žalobcu z 18.12.2014, stranou 2 Dohody o odstúpení, ako aj Fotokópiou vrátenej zásielky, Dohodou o odstúpení od Kúpnej zmluvy z 21.10.2014 a zistil nasledovný skutkový stav: 21.2.2013 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi F. F. ako predávajúcim a Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom ako kupujúcim, že predmetom Kúpnej zmluvy bola kúpa spoluvlastníckych podielov F. F. k nehnuteľnostiam na LV č. XXX,XXX a XXX v podiele 1/6, 1/3 a 1/3, že vklad vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy bol povolený 18.6.2013. Následne listom z 20.12.2013 vyzval podielový spoluvlastník K. E. nového podielového spoluvlastníka a to Roľnícke družstvo Vysoká na Uhom na prevod nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyššie citovanej Kúpnej zmluvy, pričom uviedol, že došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 OZ a § 605 OZ. Následne 4.2.2014 podal K. E. na súd žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť Kúpnu zmluvu, ktorá bola pod sp. zn. 10C/20/2014 v celom rozsahu zamietnutá, následne 21.10.2014 bola uzavretá medzi Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom a F. F. Dohoda o odstúpení od zmluvy o odkúpení uzatvorenej 21.2.2013. Citoval znenie § 603 ods.1,2,3, § 140, § 116 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní, a na ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Je zrejmé, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany druhého spoluvlastníka na výber niekoľko možností. Môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa domáhať voči nadobúdateľovi (voči tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ju kúpil od tejto osoby, alebo si svoje predkupné právo naďalej ponechal. V zmysle § 161 O.s.p. každý rozsudok má byť vykonateľným. Možno konštatovať, že žalobca žaluje o také plnenie s petitom žaloby, ktorý v prípade, ak by mu súd vyhovel by bolo nevykonateľným. Súd má za to, že ak má byť rozsudkom uložené nahradenie vyhlásenia vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stala súčasťou výroku rozsudku. Možno konštatovať, že žalobca v petite žaloby ako ani v jej prílohách dostatočne obsahovo neidentifikoval zmluvu, pri ktorej by mal byť nahradený prejav vôle u žalovaného. Ďalej konštatoval, že sa rovnako v žalobe, ani v jej prílohách neuvádza žiaden konkrétny údaj o kúpnej cene. K uvedenému súd považuje za potrebné ďalej dodať, že ak by výrok rozsudku neobsahoval okrem iného aj z pohľadu súdu podstatný údaj o kúpnej cene rozsudok, by nemohol v žiadnom prípade nahradiť nedostatok vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, najmä pri nehnuteľnostiach. Ďalej poukázal na skutočnosť, že formuláciu zmluvy zo strany žalobcu, v podobe tak ako ju v žalobnom návrhu uviedol „ ...... a to za rovnakých podmienok ako ho žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti ..... „ nemožno považovať za riadnu a dostatočnú identifikáciu obsahu zmluvy, pri ktorej by malo dôjsť v rámci súdnej ingerencie do kontraktačného procesu prostredníctvom rozhodnutia súdu k nahradeniu prejavu vôle. Rozsudky, ktoré majú nahradiť prejav vôle, už neukladajú povinnosť uzavrieť zmluvu. Ak by to tak malo byť, musela by sa určiť lehota, do ktorej by subjekt mal povinnosť zmluvu uzavrieť. In mediis rebus poukázal, že je potrebné vychádzať obsahovo z premisy: - rozsudkom, ktorým sa má nahradiť prejav vôle a ktorý tým ingeruje do kontraktačného procesu sa neukladá povinnosť vôľu vyjadriť. K otázke nahradenia prejavu vôle už zaujal stanovisko aj Najvyšší súd ČR a to v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1875/05, z 19.9.2007, z ktorého citoval. Z vyššie uvedeného dôvodu nemožno vyhovieť žalobnému návrhu in extenso a to z dôvodu, že žalobca požaduje, aby žalovaný uzavrel, resp. predložil žalobcovi návrh kúpnej zmluvy, pričom tak mal učiniť sám a toto mal ako samostatný dokument priložiť ako súčasť návrhu, resp. obsah kúpnej zmluvy interponovať do žalobného návrhu a konštatoval, že nemá možnosť rozširovať, alebo zužovať samotnú žalobu vzhľadom na dispozičné oprávnenie so samotnou žalobou, ako aj jej predmetom na strane žalobcu v priamej súvislosti so skutočnosťou, že ak by takejto žalobe bolo vyhovené výroková časť vyhovujúceho rozsudku by bola nevykonateľná a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilé nahradiť nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy a poukázal aj na ustálenú judikatúru a to rozhodnutie zverejnené pod č. R 53/1991. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal a to v sume 293,34 eur, ktoré špecifikoval podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalobca, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť ju podľa § 149 ods.1 O.s.p. jeho advokátovi. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom rozsahu podľa § 205 ods.2 písm. a),b),c),f) OSP: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. Rozhodnutie súdu nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vyplývajú konkrétne z listinných vyjadrení žalobcu a žalovaného, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a akcentoval námietky proti dôvodom rozhodnutia: Citoval zo str.-2- posledný odsek žaloby „Keďže žalobca trpí informačným deficitom - predmetnou Dohodou o odstúpení nedisponuje celou len jej -2- stranou, ktorú priložil ako dôkaz, pričom jej celý obsah je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu vo veci samej, žalobca konajúcemu súdu navrhol, aby za účelom objasnenia skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie, vyžiadal od žalovaného predloženie predmetnej Dohody o odstúpení". 25.5.2015 mu bolo súdom doručené „Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného ..." z 13.5.2015, ale nebola mu doručená Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá mala tvoriť jej prílohu. Takto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože § 114 ods.2 O.s.p. citoval... „Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi", čo mal učiniť spolu s prílohami k citovanému vyjadreniu. To sa nestalo! Ďalej citoval zo str.-5- ods.5 napadnutého rozsudku... "Takže je potrebné konštatovať, že sa rovnako v žalobe, ani jej prílohách neuvádza žiaden konkrétny údaj o kúpnej cene"... Toto tvrdenie súdu namietol, konkrétne argumentom zo žaloby na strane - 3 - posledné tri odseky v čl. II. Citoval... „Žalovaný urobil „Ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov."
z 10.12.2014 v ktorej, ale uviedol lehotu do 18.12.2014, aby mu písomne oznámil, či má záujem o kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov za cenu 5000 €. Žalobca sa písomne vyjadril k ponuke žalovaného a to listom z 18.12.2014, v ktorom vytkol jednak krátku lehotu na odkúpenie, teda nie dva mesiace (605 OZ) pri nehnuteľnosti a cenu, za ktorú to nadobudol ako povinný z predkupného práva t.j. 2000 €. Toto jeho vyjadrenie žalovaný odmietol prevziať. K uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo. Dôkaz: Ponuka na odkúpenie z 10.12.2014, Vyjadrenie žalobcu z 18.12.2014, Strana -2- Dohody o odstúpení predložená ako príloha k žalobnému návrhu, Vrátená obálka od žalovaného" 3) Citoval z odôvodnenia rozsudku str.5 ods.5 veta 2, ods.6 a k citovaným tvrdeniam súdu namietol, konkrétne argumentom - § 43 O.s.p. (jeho znenie citoval). Svoje tvrdenie k bodu 1), 2) a 3) oprel o Dôkaz: Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS114/08. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto podal návrh na zmenu návrhu na začatie konania z 30.1.2015, ktorý odôvodnil skutočnosťami - podľa § 211 ods.2 O. s. p.. Aj počas odvolacieho konania je prípustná zmena návrhu na začatie konania. Za túto zmenu treba považovať aj rozšírenie už uplatneného nároku v podanom odvolaní. Odvolací súd musí o tejto zmene rozhodnúť. Kým tak neurobí, môže konať len o pôvodnom návrhu (Zborník IV., str. 765). Podľa § 95 ods.1,2 O. s. p. Dôkaz: - Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 4 Obo 102/99, Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn.: 8Co/640/2014. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd zamietnutím návrhu nedostatočné skúmal splnenia podmienok pre vyhovenie žalobnému návrhu a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné a unáhlené a v rámci odvolacieho konania preto mení podľa § 95 ods.1 O.s.p. návrh na začatie konania podaný Okresnému súdu v Michalovciach 30.1.2015 tak, že navrhol, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: Odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 24C/33/2015 zo 15.2.2016 vo výrokovej časti tak, že „Žalovaný je povinný uzavrieť ako predávajúci, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku so žalobcom ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude: - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E", a teda na parcele číslo XXX/XX o celkovej výmere 5669 m2, druh pozemku - orná pôda, číslo XXXX/XX o celkovej výmere 5787 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty a číslo XXXX/XX o celkovej výmere 5716 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E" a to p. č. XXX/XX o výmere 5788 m2 - orná pôda, p.č. XXXX/XX o výmere 5395 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E", a to p.č. XXX/X o výmere 201 m2 - orná pôda, p.č.XXX/XXX o výmere 396 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 2246 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 1030m2 - orná pôda, p.č .XXX/XXX o výmere 1756 m2
- orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 3426 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 2152 m2 - orná pôda, p.č. XXXX o výmere 2142 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. „Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a poplatku za odvolanie spolu 199,- € a trovy právneho zastúpenia vrátane odvolacieho konania vo výške 441,50,- € s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP a.s. pobočka Michalovce a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ". V prípade, ak sa vo veci odvolací súd nestotožní s argumentáciou žalobcu, že žalobca podaním žaloby o nahradenie vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu dostatočne preukázal svoju vôľu predmetnú zmluvu uzavrieť, a teda predmet kúpnej zmluvy kúpiť, navrhujeme aby rozhodol rozsudkom takto: „Žalovaný je povinný predložiť ako predávajúci, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi ako kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX na parcelách KN „E", a teda na parcele číslo XXX/XX o celkovej výmere 5669 m2, druh pozemku - orná pôda, číslo XXXX/XX o celkovej výmere 5787 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty a číslo XXXX/XX o celkovej výmere 5716 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú
žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX na parcelách KN „E" a to p.č. XXX/XX o výmere 5788 m2 - orná pôda, p.č. XXXX/XX o výmere 5395 m2 Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX na parcelách KN „E", a to p.č.XXX/X o výmere 201m2 - orná pôda, p.č.XXX/XXX o výmere 396 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 2246 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 1030m2 - orná pôda, p. č. XXX/ XXX o výmere 1756 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 3426 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 2152 m2 - orná pôda, p. č. XXXX o výmere 2142 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,-Eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3". „Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a poplatku za odvolanie spolu 199,- €a trovy právneho zastúpenia vrátane odvolacieho konania vo výške 441,50,-€ s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP a.s. pobočka Michalovce a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia " alebo aby odvolací súd po tom, ako pripustí zmenu žaloby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie je nedôvodné a neopodstatnené. K bodu I. odvolania uviedol: Ako prvý dôvod uvádza žalobca dôvod, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f/ H., nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. 1/ Naplnenie odvolacieho dôvodu vidí žalovaný v tom, že zo strany súdu, resp. žalovaného mu nebola doručená Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy z 21.10.2014. K tejto námietke uviedol, že žalobca mal právo domáhať sa doručenia chýbajúcej listiny priamo u žalovaného, alebo žiadať o doručenie súd, ktorý vyhotoví na náklady žalovaného fotokópiu listiny. V danom prípade sa však súd priamo na pojednávaní konanom 8.6.2015 opýtal zúčastnených strán (žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného ), či poznajú obsah listinných dôkazov a či súhlasia počas vykonaného dokazovania s vykonaním dôkazu listinného tak, že samosudca na pojednávaní prečíta a zároveň oznámi iba podstatný obsah listín, pričom títo uviedli, že obsah listinných dôkazov poznajú a súhlasia s vykonaním dôkazov listinou tak, že samosudca na pojednávaní prečíta a zároveň oznámi iba podstatný obsah listiny. Táto námietka je vzhľadom na uvedené bezpredmetná. 2/ Námietka žalobcu o nepravdivosti tvrdenia súdu, že ani v žalobe ani v jej prílohách nie je uvedená kúpna cena uvádza, že prílohou žaloby bola Ponuka žalovaného z 10.12.2014, ktorá obsahuje údaj o tom, že žalovaný ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi za kúpnu cenu 5 000,- eur. Na tento list žalovaného reagoval žalobca Listom z 18.12.2014 (ktorý bol taktiež pripojený k žalobe), v ktorom uvádza, že on súhlasil iba s kúpnou cenu vo výške 2000,- eur. Ako sám žalobca následne uvádza - tento list žalovanému NEBOL doručený. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd mal pravdu, pretože údaj o kúpnej cene obsahovala iba ponuka žalovaného a o ponuke žalobcu sa žalovaný nedozvedel a to dokonca ani z podanej žaloby! Údaj o kúpnej cene, alebo spôsobu jej určenia, patrí medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. tento údaj mal byť uvedený v petite žaloby alebo v texte Kúpnej zmluvy pripojenej k návrhu. Skutkový stav je však taký, že petit tento údaj neobsahoval a text kúpnej zmluvy nebol prílohou žaloby. Táto námietka je vzhľadom na uvedené taktiež bezpredmetná. 3/ K námietke žalobcu, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že ak by výrok rozsudku neobsahoval okrem iného aj z pohľadu súdu podstatný údaj o kúpnej cene, rozsudok by nemohol v žiadnom prípade nahradiť nedostatok vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, najmä pri nehnuteľnostiach. K uvedenému sa vyjadril vyššie, pričom poukázal aj na platnú právnu úpravu obsiahnutú v § 588, § 589 a násl. ust. Občianskeho zákonníka: Pojmovými znakmi kúpnej zmluvy sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna cena je odplatou za predmet kúpy a dojednáva sa v peniazoch. Ak je za predmet kúpy poskytnutý iný ekvivalent, ide o zámennú zmluvu. Ak kúpna cena nie je dojednaná, ide väčšinou o darovaciu zmluvu (Ro NS ČR z 26.9.2002, sp. zn. 30 Cdo 1162/2002). Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí (essentialia negotii) môže kúpna zmluva obsahovať ďalšie dojednania, tzv. vedľajšie náležitosti - accidentalia negotii (napr. miesto a čas plnenia, prechod vlastníckeho práva, spôsob platenia kúpnej ceny atd'.). Podľa § 589 OZ sú účastníci kúpnej zmluvy povinní dohodnúť kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorým je v tomto prípade najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení
neskorších predpisov (pozri § 877, OZ). Tieto predpisy vymedzujú najmä pojem ceny, dohodu o cene a spôsob regulácie ceny. Vždy je rozhodujúca cena veci v čase jej predaja. Posúdenie ceny sa deje podľa cenového predpisu platného v tom čase. Ak všeobecne záväzný právny predpis tvorbu kúpnej ceny nereguluje (t. j. cena nie je ničím obmedzená), závisí jej výška od dohovoru účastníkov kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca vytrhol z kontextu celého odôvodnenia jeden odsek, pričom odignoroval ďalšie odseky, kde sa uvádza a vysvetľuje, že súdy v rozsudkoch, ktoré majú nahradiť prejav vôle súdu neukladajú lehotu na uzatvorenie zmluvy, pretože to by už bola úplne iná právna rovina, čo znamená, že v takomto žalobnom návrhu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu musí byť uvedený text kúpnej zmluvy so všetkými jej náležitosťami, alebo súčasťou žaloby musí byť kúpna zmluva obsahujúca všetky zákonom požadované náležitosti. V odôvodnení rozsudku je jednoznačne uvedené, že súd nemá možnosť rozširovať alebo zužovať samotnú žalobu, vzhľadom na dispozičné oprávnenie žalobcu so samotnou žalobou, ako aj jej predmetom na strane žalobcu v priamej súvislosti so skutočnosťou, že ak by takejto žalobe bolo vyhovené, vyhovujúca časť rozsudku by bola nevykonateľná a takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilé nahradiť nedostatok vôle predávajúceho s uzatvorením kúpnej zmluvy. K bodu III. odvolania žalobcu ( bod II. chýba ) uviedol: V tomto bode žalobca rozšíril návrh o chýbajúci údaj o kúpnej cene a žiada odvolací súd, aby túto zmenu - rozšírenie návrhu pripustil a následne vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca však neuviedol ďalšie rozhodné skutočnosti a to: a/ skutočnosti uvedené v jeho písomnom podaní z 13.5.2015, v ktorom argumentovali: = nedostatkom vecnej legitimácie, = a tým, že Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy NIE JE nadobúdacím titulom t.j. prevodovou zmluvou, s ktorým zákon spája predkupné právo, ako to nesprávne interpretuje žalobca, b/ skutočnosť, že žalobca sa domáha v inom súdnom konaní vedenom medzi inými účastníkmi nahradenia vyhlásenia uzavrieť kúpnu zmluvu (konanie č. 10C/2014 ) s tým istým PREDMETOM kúpy, avšak nie z dôvodu relatívnej neplatnosti Dohody o odstúpení od Kúpnej zmluvy ako je to v tomto konaní č. 24C/33/2015 ), ale z dôvodu uplatnenia absolútnej neplatnosti tejto dohody. Súdne konanie č. 10C/20/2014 je vedené na Okresnom súde Michalovciach medzi žalobcom Ľubomírom E. a žalovaným Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle uzavrieť Kúpnu zmluvu. V súčasnosti je vec z dôvodu odvolania žalobcu na Krajskom súde v Košiciach vedená pod č. 1Co 294/2014. V konaní č. 10C/20/2014 žalobca K. E. postavil svoje odvolanie na právnom názore, že Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorená 21.10.2014 medzi Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom a F. F., ktorou sa zrušila Kúpna zmluva uzatvorená medzi týmito účastníkmi 21.2.2013, je ABSOLÚTNE neplatná a prvostupňový súd pochybil, ak sa touto skutočnosťou nezaoberal. Z petitu, ktorý navrhuje Ľubomír E. vo svojom odvolaní v konaní č. 10C/20/2014 vyplýva, že žiada o rozšírenie žaloby aj voči účastníkovi v 1/ rade F. F. a následne navrhuje, aby obaja žalovaní t.j. M. F. aj RD Vysoká nad Uhom uzatvorili kúpnu zmluvu so žalobcom F. E., čo je značne nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku aj nemožné a to z nasledovných dôvodov: a/ ak by bola dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy absolútne neplatná, nebol by daný dôvod na pristúpenie F. F. do konania na strane žalovaného, keďže žaloba o nahradenie vôle môže smerovať len voči nadobúdateľovi podielu a nie voči predávajúcemu ako pôvodnému vlastníkovi podielu, b/ ak by bola dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy absolútne neplatná, F. F. by nemohol byť ani zaviazaným na uzatvorenie kúpnej zmluvy spolu so žalovaným RD Vysoká nad Uhom, pretože by nevlastnil spoluvlastnícky podiel a teda nemal by čo predávať, c/ súčasný status quo už neumožňuje procesné pokračovanie v pôvodnej žalobe, keďže právny stav sa zmenil a dôvod na nahradenie vyhlásenia vôle odpadol, pretože žalovaný RD Vysoká nad Uhom už nie je vlastníkom podielu a jeho vôľa uzatvoriť zmluvu nemôže byť preto nahradená súdnym rozhodnutím. Na druhej strane - v tomto konaní č. 24C/33/2015 vedenom proti F. F. sa žalobca K. E. domáha nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu súdom, pričom vychádza z toho, že vyššie citovaná Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy je RELATÍVNE neplatná z dôvodu nedodržania predkupného práva zo strany Roľníckeho družstva Vysoká nad Uhom. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení predkupného práva a odstúpenie od zmluvy, k tomu uviedol nasledovné: Existencia predkupného práva vecnej povahy, či už vznikne zo zmluvy alebo zo zákona, sama o sebe scudzovacie ani iné dispozície vlastníka s nehnuteľnosťou nijako neobmedzuje. Vlastník veci môže napr. dať vec do nájmu, môže ju zaťažiť záložným právom, zriadiť k veci vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predať ju atď. Ak vlastník veci ako zaviazaná osoba predá vec tretej osobe bez toho, aby ju najprv ponúkol na kúpu osobe oprávnenej z predkupného práva, zostáva takto uzavretá kúpna zmluva platná. Okresný úrad vykoná vklad vlastníckeho práva pre nadobúdateľa - tretiu osobu; bez ohľadu na to, či tu bol alebo nebol k zmluve pripojený súhlas osoby oprávnenej z predkupného práva. Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli (§ 48 OZ). Odstúpenie od
zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje. a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Treba pripomenúť, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Z uvedeného vyplýva, že žalobca prispôsobuje svoje tvrdenia výsledkom súdneho konania, pričom si značne rozporuje a účelovo tak vnáša do konania chaos a právnu neistotu. TRVÁ na tom, že uzatvorením Dohody o odstúpení od Kúpnej zmluvy 21.10.2014 medzi účastníkmi F. F. a Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom, nedošlo k porušeniu alebo obchádzaniu zákona, ale došlo k zosúladeniu so zákonnou úpravou, keďže vec sa vrátila do pôvodného stavu, resp. bolo konvalidovaná (napravená). Medzi účastníkmi zmluvy nastal po zrušení kúpnej zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačnych účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Ďalej TRVÁ na tom, že Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy z 21.10.2014 nie je prevodovou zmluvou, ale zmluvou, ktorá ruší prevodovú zmluvu a vracia vec do pôvodného právneho aj skutkového stavu, čo vyplýva ja z toho, že vlastnícke právo je zapísané v evidencii nehnuteľnosti formou záznamu a nie vkladom. Vzhľadom na uvedené, je podaná žaloba bezpredmetná a odvolanie nedôvodné. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 73,11 eur (1 úkon: vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 64,53 eur + réžia 8,58 eur). 5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8.Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu) a písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.),
napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.. 9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 10.Žalobca vidí porušenie svojich práv v tom, že mu nebola doručená dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy (č. l. 31). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní z 8.6.2015, jej druhú stranu, v ktorej právni zástupcovia súhlasia s vykonaním dôkazu jeho prečítaním, vzhľadom „k tomu“, že jej podstatný obsah poznajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca obsah dôkazu poznal, súd vykonal dokazovanie v súlade s platnými predpismi. Jeho doručenie resp. nedoručenie žalobcovi nemá žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia a obsah výroku rozhodnutia by nebol iný, ak by k vade konania nedošlo. 11.Ak žalobca tvrdí, že nebol v súlade s § 43 O. s. p. (teraz § 129, § 130 CSP) vyzvaný súdom na odstránenie vady, je potrebné skonštatovať, že zlý petit žaloby nie je jej vadou, preto, ak súd nevyzýval žalobcu na odstránenie vád, postupoval správne. Okrem uvedeného žalobca bol v konaní zastúpený advokátom teda nemal ani poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods.2 O. s. p. [teraz 160 ods.3 písm. b) CSP]. (viď rozhodnutie NS SR 4 Obo285/1993, 6 Cdo 125/2011). 12.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 13.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 14.Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 15.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
16.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku/uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 17.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 18.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 19.Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. 20.Rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle (napr. uzavretie zmluvy), časovým okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (časovým okamihom právoplatnosti sa bude zmluva považovať za uzavretú), preto žalobný petit musí obsahovať plné znenie úkonu, prípadne musí byť tento úkon súčasťou rozhodnutia. 21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25.Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude predmetom samostatného rozhodnutia podľa § 262 ods.2 CSP 26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.