Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5Co-38-2017.pdf
PDF · 78.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/38/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XXX, XXX XX D., štátna občianka SR, právne zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, 2. operatívne oddelenie, so sídlom Ul. Kuzmányho 26, 010 75 Žilina, o vydanie zaistenej veci, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/518/2015-23 z 30. 06. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Návrh na zmenu žalovaného n e p r i p ú š ť a.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie. Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.10.2015, sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť vydať jej osobné motorové vozidlo, bližšie špecifikované v návrhu a nahradiť jej trovy konania. V prejednávanej veci bol v návrhu ako žalovaný označené okresné riaditeľstvo policajného zboru, ktoré však nemá samostatnú právnu subjektivitu, pričom ide len o vnútornú organizačnú zložku, patriacu pod krajské riaditeľstvo policajného zboru, ktorým je riadená a kontrolovaná a na ktoré je personálne, organizačne a rozpočtovo napojená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné konštatovať, že v návrhu označený žalovaný nebol v čase začatia konania subjektom práv a povinností. žalovaný, označený v návrhu, teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ust. § 19 O.s.p., ktorá skutočnosť zároveň predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania na strane žalovaného, a preto súd, pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odstránenie vyššie uvedeného nedostatku neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho povahu ani postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p., ktorý je možný len vo vzťahu k subjektu, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobkyňa tým, že v žalobe za žalovaného označila subjekt, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, nesie procesné zavinenie na zastavení konania, nemá právo na náhradu trov konania a tieto znáša sama. Žalovanému, ako subjektu, ktorý nie je procesne spôsobilý, nemohlo právo na náhradu trov konania vzniknúť.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobkyňa vzala na vedomie skutočnosť, že okresné riaditeľstvo PZ je iba vnútornou organizačnou zložkou patriacou pod krajské riaditeľstvo PZ, ktorým je riadené a
kontrolované, zároveň však zastáva názor, že v prípade, že je oprávnené konať voči tretím subjektom priamo pod vlastnou hlavičkou a menom, nemalo by byť na ujmu žalobcových práv, ak ho v žalobnom návrhu označí, aj keď v konečnom dôsledku krajské riaditeľstvo PZ určí, ktorý subjekt v rámci vnútornej štruktúry je oprávnený konať pred súdom. Zároveň poukázala na iné rozhodnutia súdov, v ktorých sa s okresným riaditeľstvom PZ konalo ako so stranou konania, bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu, čo z hľadiska právnej istoty vzbudzuje pochybnosti o jednotnej aplikácií práva a o právnej subjektivite strán. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu konania navrhla žalobkyňa v zmyle § 80 ods. 1, 2 CSP zmenu na strane žalovaného a to tak , aby namiesto doterajšieho žalovaného vstúpil nový žalovaný, a to Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina. Žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté uznesenie č.k. 40C/518/2015-23 zo dňa 30. 06. 2016 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a zároveň rozhodol, že pripúšťa zmenu na strane žalovaného , a to tak že namiesto pôvodného žalovaného sa bude konať s Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
4. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.
9. Okresný súd správne posúdil otázku právnej subjektivity žalovaného, ktorej nedostatok v danom prípade viedol k zastaveniu konania. Okresné riaditeľstvá Policajného zboru nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Tento záver vyplýva z čl. 2 ods. 4 Nariadenia ministra vnútra SR z 09.03.2009, ktorým bol vydaný vzorový organizačný poriadok Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2011-13 zo dňa 12. 05. 2011, kde rovnako ústavný súd konštatoval, že okresné riaditeľstvo PZ nemá právnu subjektivitu.
10. V súvislosti s postavením okresného riaditeľstva, príp. krajského riaditeľstva ako strany v konaní si dovoľuje odvolací súd pre úplnosť veci poukázať na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, ktorým v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 rozpočtové organizácie - krajské riaditeľstvá policajného zboru, pričom práva a povinnosti zrušených organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Krajské riaditeľstvá policajného zboru ako právnické osoby uvedeným dňom zanikli a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa stalo ich právnym nástupcom.
11. Čo sa týka návrhu na zmenu subjektu na strane žalovaného z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňou označený žalovaný (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, 2. Operatívne oddelenie Žilina) nemal právnu subjektivitu, a teda neboli splnené podmienky konania. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla zmenu na strane žalovaného za situácie, keď žalovaný nemá právnu subjektivitu, teda nejedná sa o prípad kedy nemá tento subjekt pasívnu legitimáciu, ale tento nemá právnu subjektivitu, naviac túto nemal ani v deň podania žaloby, z čoho vyplýva, že nie sú splnené podmienky k tomu, aby súd pripustil zmenu žalovaného podľa ust. § 80 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako neúspešnej strane v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)