Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-1-2017.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu S.. S. E. a členov senátu Z.. L. H. a Z.. V. V. v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., K. XX, G., F.: XX XXX XXX proti povinnej: M. G., nar. XX.XX.XXXX, J. oceliarov XXX/XX, H. zastúpenej M. kanceláriou Z.. K. V., s.r.o., H. XX, XXX XX H., IČO : XX XXX XXX o vymoženie X.XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom Z.. K. U., D. úrad H., X. XX, H. pod Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 30.6.2016 č. k. 38Er/495/2007-81 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (I.), vo výroku o zastavení exekúcie (II.) a vo výroku o náhrade trov povinnej (III.).
Povinnej priznáva proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura, ktorú sumu bol povinný zaplatiť právnemu zástupcovi povinného - Z.. K. V. s.r.o., Y. XX, H., F.: XX XXX XXX a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, č. SR XXXX/XX, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Z.. K. U. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa X.X.XXXX. Povinná navrhla zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu neprijateľnosti podmienok upravených zmluve a zmluvných podmienkach tvrdiac, že zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka. Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. XXEr/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX bola exekúcia zastavená a oprávnený zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia povinnej. Proti uzneseniu č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa XX.XX.XXXX odvolanie, čím nastali účinky v zmysle ust. § 374 ods. 4 veta tretia OSP, t. j. odvolaním napadnuté uznesenie sa zrušilo a opätovne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa X.X.XXXX rozhodne sudca.
3. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 251 ods. 1, ods. 4, § 202 ods. 2, § 374 ods. 4, § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 5, § 36 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 5 písm. g/ zákona č. 549/2003 Z. z., Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že oprávnený a povinná dňa X.X.XXXX uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú riadiacu sa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní, preskúmal rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 17 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere. Dospel k záveru, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle §4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva, resp. doložka musí mať písomnú formu a musí byť podpísaná zmluvnými stranami. Toto ustanovenie je prísne kogentnej povahy. Z predložených VOP vyplýva, že rozhodcovská doložka je formulovaná v 17. bode VOP, avšak nie je podpísaná ani jednou zo zmluvných strán. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní nemôže vyvolať zamýšľané účinky, t. j. byť podkladom pre vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a povinnému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania podľa § 10 ods. 1, 2, 4, § 13a ods. 2 písm. c/, § 14 ods. 3 písm. e/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 291,05 eura a na ich náhradu zaviazal oprávneného.
5. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie nepriznal, pretože oznámil, že náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a proti výroku o zastavení exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 389 C. s. p. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere účastníkov konania, ani so závermi o rozhodcovskej doložke. Tvrdil, že zmluvu o úvere účastníkov konania nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, lebo zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako absolútne obchodný vzťah. Citujúc ustanovenie § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce úverovú zmluvu poukázal na rozdiely medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou úverovou a konštatoval, že predmetom zmluvy o úvere účastníkov konania bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nie tovaru alebo služieb, preto túto zmluvu nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukázal tiež na to, že pojem spotrebiteľských úverov zaviedol až zákon č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008. Na zmluvu o úvere zo dňa X.X.XXXX sa podľa oprávneného nevzťahovalo ani ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie v čase uzavretia predmetnej zmluvy za spotrebiteľské zmluvy považovalo len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55, a preto zmluvu o úvere účastníkov konania nebolo možné podľa oprávneného považovať za spotrebiteľskú zmluvu. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že zmluvné stramy sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci na riešenie sporov, v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nestotožnil sa preto s názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Podľa odvolateľa sú tzv. alternatívne rozhodcovské doložky právne prípustné podľa vnútroštátneho práva (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), aj podľa práva európskeho. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Záverom namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvej inštancie už pri rozhodovaní o vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.
7. Povinná sa vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného stotožnila s rozhodnutím exekučného súdu. Vychádzajúc z podmienok uzatvorenia zmluvy mala za preukázané, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva aj z § 4 ods. 1 a 2 ZoRK. V danom prípade sa jednalo o zmluvu reálnu, kedy pri samotnom podpise zmluvy došlo aj k odovzdaniu finančných prostriedkov (pôžičky). Aj napriek snahe oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim Obchodného zákonníka, posudzuje sa tento vzťah
podľa svojho obsahu a nie formy. K uzavretej rozhodcovskej doložke uviedla, že v prípade iniciovania sporu zo strany oprávneného mal byť ako príslušný súd určený súd rozhodcovský, ktorý si oprávnený vybral už v samotnej zmluve, a to bez možnosti vyslovenia účinného nesúhlasu s takýmto výberom. Právo vybrať si konkrétneho rozhodcu patrilo výlučne oprávnenému a rozhodcovská doložka bola dojednaná už pri vzniku zmluvného vzťahu. Uvedené spôsobovalo podľa povinnej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Povinná žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eura za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu).
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Oprávnený v odvolaní namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď právny vzťah účastníkov konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere posúdil ako vzťah spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa X.X.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XX.XXX, - Sk.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Pokiaľ ide o charakter samotnej zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza, že tento nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
16. Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice Rady 93/13/EHS, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
17. Pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis.
18. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým
spôsobom, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že úver jej bol poskytnutý v súvislosti s jej povolaním alebo podnikaním (čl. 2 písm. b/ Smernice č. 93/13/EHS). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.
19. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa X.X.XXXX, je treba aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pri jeho aplikácii je potrebné použiť tzv. eurokonformný výklad, pretože podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu ako vnútroštátny súd musí ex offo posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.
20. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
22. V posudzovanom prípade je rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom H. rameno 8, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu G. I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
23. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
24. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
28. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Je pravdou, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ bolo zavedené do Občianskeho zákonníka až novelou účinnou od 1.1.2008, neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve boli aj skôr v ustanovení § 53 ods. 3 uvedené len príkladmo, teda aj podľa právnej úpravy platnej do 1.1.2008 (aj v čase uzavretia zmluvy o úvere účastníkov konania) bolo možné posudzovať rozhodcovskú doložku ako prijateľnú či neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
29. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
30. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
32. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov povinnej (výrok III., keďže ide o závislý výrok), o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).