Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-347-2016.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/347/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXX/XX, A. P., o vymoženie 261,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/426/2005 - 49 zo dňa 9. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/426/2005 - 49 zo dňa 9. júla 2012 v časti výroku o zastavení exekučného konania p o t v r d z u j e.
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 126,50 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 203 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 14, § 15, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 03.12.2010 bol na súd súdnym exekútorom doručený podnet na zastavenie exekúcie, podaný v zmysle §-u 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), ku ktorému sa vyjadril dňa 28.06.2011 aj právny zástupca oprávneného a uviedol, že so zastavením exekučného konania nesúhlasí, že povinný je fyzickou osobou, existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom darovania, dedenia, prípadne inou formou. Na základe uvedeného vyjadrenia oprávneného a podnetu súdneho exekútora, súd prvej inštancie taktiež lustroval majetok povinného prostredníctvom Správy katastra Levice, Daňového úradu, Okresného dopravného inšpektorátu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne. Vykonaním šetrením majetkových pomerov povinného nebol zistený žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný nie je vlastníkom motorového (nemotorového) vozidla a nie je vlastníkom nehnuteľností v pôsobnosti správy katastra Levice. Voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní. V družstevnom byte, v ktorom býval, má nedoplatky na nájomnom a v bankových subjektoch účty vedené nemá. Svoju podnikateľskú činnosť povinný ukončil dňa 14.04.2011. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd prvej inštancie zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 126,50 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. c), d) f) a § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pričom uviedol, že v zmysle rozhodnutia I. ÚS 164/04, všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný je fyzickou osobou, existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, alebo darovaním alebo dedením, prípadne inou formou. Z uvedeného dôvodu, teda z dôvodu reálneho predpokladu uspokojenia pohľadávky oprávneného mal za to, že zastavenie exekúcie bolo predčasné. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku a takto oprávneného v jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo. Exekučné konanie ako konštatuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. M Cdo 53/01, je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ teda existuje reálny predpoklad, že povinný, ktorý je fyzickou osobou, nadobudne majetok a oprávnený trvá na tom, že zastavenie exekúcie by bolo predčasné, jej zastavenie by bolo aj v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Navrhol preto napadnuté uznesenie ako nedôvodné a predčasné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.08.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17.08.2005 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - č. 700-1340068404-GC04/04 zo dňa 22.12.2004 vydaného Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CPS, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.
13. Súd prvého stupňa bol preto povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem na súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.
15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania.
16. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor ako aj súd prvej inštancie vykonaným dostatočným šetrením vyplývajúcim zo súdneho spisu sp. zn. 14Er/426/2005 ako aj z exekučného spisu EX 3027/2005 zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda zistil existenciu jedného z dôvodov predpokladaných v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučné konania dňa 10.08.2005, pričom pohľadávka doposiaľ nebola vymožená, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (viac ako 11 rokov od začatia exekučného konania).
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a napadnuté uznesenie v časti I . výroku ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18. V časti II. výroku o trovách exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP v znení účinnom do 01.07.2016. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.