Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-5-2017.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému S. E., nar. XX.X.XXXX v R., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 30. marca 2017 prejednal odvolanie prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.11.2016, sp. zn. 2T/104/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.11.2016, sp. zn. 2T/104/2012 bol obžalovaný S. E. podľa § 285 písm.b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 26.11.2012 pod sp.zn. Pv 280/12-20 pre skutok kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.e), ods.4 písm.a) Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
1. v dobe od 06.05.2011 do dňa 17.02.2012 v C. nad C. na ul. K. č. X odoberal neoprávnene elektrickú energiu tým spôsobom, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie túto odoberal na odbernom mieste ČOM: 4605578800 - elektromer č. 7833713 v množstve 25,949 kWh, čím poškodenému spol. ZSE Distribúcia a. s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36361518 spôsobil škodu vo výške 8320,82 €, 2. v dobe od 20.08.2011 do dňa 17.02.2012 v C. nad C. na ul. K. č. X odoberal neoprávnene elektrickú energiu tým spôsobom, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie túto odoberal na odbernom mieste ČOM: 4421278500 - elektromer č. 7974871 v množstve 71,141 kWh, čím poškodenému spol. ZSE Distribúcia a. s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36361518 spôsobil škodu vo výške 19 021,61 €, 3. v dobe od 02.01.2012 do dňa 17.02.2012 v C. nad C. na ul. K. č. X odoberal neoprávnene elektrickú energiu tým spôsobom, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie túto odoberal na odbernom mieste ČOM: 4613554700 - elektromer č. 4910028 v množstve 3.130 kWh, čím poškodenému spol. ZSE Distribúcia a. s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36361518 spôsobil škodu vo výške 812,24 €, 4. v dobe od 02.01.2012 do dňa 17.02.2012 v C. nad C. na ul. K. č. X odoberal neoprávnene elektrickú energiu tým spôsobom, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie túto odoberal na odbernom mieste ČOM: 4421223500 - elektromer č. 7600037 v množstve 709 kWh, čím poškodenému spol. ZSE Distribúcia a. s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36361518 spôsobil škodu vo výške 183,99 €, čím poškodenému spol. ZSE Distribúcia a. s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava IČO: 36361518 spôsobil škodu v celkovej výške 28,338,66 €, vypočítanú na základe Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodenú Západoslovenskú distribučnú, a. s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného prokurátorka pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného S. E., t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že sa nestotožňuje s vysloveným právnym názorom okresného súdu pokiaľ ide o vyhodnotenie subjektívnej stránky stíhaného zločinu a to konkrétne ohľadom skutočnosti, že obžalovaný S. E. nemal vedomosť o neexistencii zmluvného vzťahu medzi jeho podnikateľským subjektom a poškodeným ZSE Distribúcia, a.s., na druhej strane však súhlasí so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že v danom prípade nejestvuje o tejto skutočnosti priamy dôkaz a teda konkrétna poštová doručenka vlastnoručne podpísaná obžalovaným -S. E., týkajúca sa zásielky od poškodeného, obsahom ktorej bolo odstúpenie od zmluvy o dodávke elektrickej energie. K preukázaniu viny páchateľa však nemusia existovať len priame dôkazy, ale postačí, ak sú dané aspoň také nepriame dôkazy, ktorých súhrn tvorí logickú ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin, ale usvedčuje z jeho spáchania páchateľa a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Uvedená ucelená reťaz získaných nepriamych dôkazov v danom konkrétnom prípade preukazuje konanie obžalovaného S. E., bližšie popísané vo výroku obžaloby, minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Ako vyplynulo z viacerých, najmä písomných vyjadrení obžalovaného v predmetnom trestnom konaní, on sám nepopiera existenciu dlhu, resp. skutočnosť, že za odoberanú elektrickú energiu neuhrádzal v zmysle zmluvy vystavené faktúry poškodeného ZSE-Distribúcia, a.s.. Uvedenú skutočnosť preukazuje i to, že v konečnom dôsledku sám inicioval splátkový kalendár s poškodenou spoločnosťou a dlžnú sumu vrátane sankcie za znovupripojenie' k dodávke elektrickej energie (a taktiež vrátane novouzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie) žiadnym spôsobom nerozporoval. Svoje protiprávne konanie však zľahčuje tým, že v danom prípade išlo len o obchodno-právny vzťah a do uvedenej situácie sa nedostal vlastnou vinou, ale neuhradením pohľadávok od svojich dodávateľov. Na svoju obranu uviedol i to, že v prípade neodoberania elektrickej energie by nemohol plniť svoje záväzky voči odberateľom a zničením tovaru by mu bola spôsobená veľká škoda a teda konal v krajnej núdzi. Následkom týchto obhajobných tvrdení už potom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu zo strany poškodeného neboli na adresu sídla jeho podnikateľského subjektu doručené žiadne písomnosti, teda ani upomienka, ani pokus o zmier, ani oznámenie o odpojení, ale ani odstúpenie od zmluvy z dôvodu dlhodobého neuhrádzania faktúr. Ďalšími nepriamymi dôkazmi o minimálne nepriamom úmysle obžalovaného S. E. odoberať elektrickú energiu napriek neexistujúcej zmluve o dodávke elektrickej energie sú vykonané kontroly zamestnancami poškodeného priamo na odbernom mieste, z ktorých boli spísané tzv. Protokoly o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 17.02.2012, z ktorých vyplýva, že boli vykonané kontroly na odberných miestach bez platnej zmluvy a miesto ostalo pripojené, lebo „odberateľ nedovolil odpojiť.“ Uvedené protokoly obžalovaný podpísal bez jedinej námietky ku skutočnostiam tam uvedeným a teda, že si nie je vedomý neexistencie platnej zmluvy tak, ako to tvrdil pred súdom. Obžalovaný S. E. nie je pritom osobou neznalou obchodnoprávnych vzťahov a následkov nedodržania zmluvných podmienok. Ak by aj súd nemal za preukázané, že obžalovaný odoberal elektrickú energiu neoprávnene (pretože mu nebolo preukázateľne doručené odstúpenie od zmluvy), nemal potom za dokázané, že sa stíhaný skutok stal a preto nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu práve podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku a nie podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku. V celom rozsahu je tiež naplnená objektívna stránka stíhaného zločinu, pretože elektrická energia je v zmysle § 130 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona vecou. V prípadoch, keď odberateľ odoberá od dodávateľa elektrickú energiu, je na mieste konštatovať, že ide o cudziu vec, ktorej odber podlieha spoplatneniu podľa osobitného predpisu. V zmysle dikcie ustanovenia §~130 odsek 4' Trestného zákona prisvojením si veci sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou
nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocniť sa elektrickej energie môže v tomto prípade páchateľ sám alebo za pomoci inej aj trestne nezodpovednej osoby. K tomuto zmocneniu dochádza tak, že cudzia vec je odňatá z trvalej dispozície a v rozpore s vôľou, resp. bez súhlasu vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa § 212 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona je elektrická energia nepochybne vecou, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu. Tým, že obžalovaný spôsobil svojou trestnou činnosťou značnú škodu, je právna kvalifikácia žalovaného skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e), odsek 4 písmeno a) Tr.zák. plne odôvodnená a správna. V prípade spáchania zločinu žiaľ nie je možné posudzovať skutok z pohľadu závažnosti v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. Úvahy súdu o nedostatočnom opatrení zo strany poškodeného, aby zabránil obžalovanému odoberať neoprávnene elektrickú energiu, sú právne neudržateľné. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, poškodený vykonal všetky úkony, na ktoré je oprávnený, aby zabránil obžalovanému v neoprávnenom odbere elektrickej energie a naopak, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný, resp. jeho zamestnanci neumožnili, resp. zamedzili zamestnancom poškodeného odpojiť odber elektrickej energie, pričom uvedení zamestnanci poškodeného nie sú oprávnení na znemožnenie odberu násilným konaním. Na podklade týchto skutočností súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, nesprávne však vyhodnotil konanie obžalovaného po právnej stránke a preto odvolateľka navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný S. E. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že odvolateľka úvodom odôvodnenia podaného odvolania účelovo uvádza ničím nepodložené tvrdenie o tom, že v priebehu jeho trestného stíhania sa mal údajne vyhýbať trestnému konaniu a následnému odsúdeniu tým, že uviedol nepravdivé skutočnosti ohľadne svojho zdravotného stavu. V priebehu trestného konania však bolo nepochybne preukázané, že jeho zdravotný stav je zlý napriek tomu, že on nefajčí, nepije, ani neberie drogy. Spochybňovanie jeho zdravotného stavu zo strany prokurátorky je hrubo neetické a priečiace sa akýmkoľvek zásadám zachovávania dôstojnosti trestného konania. Skutočnosť, že na základe znaleckých posudkov bol vyslovený záver o tom, že zdravotný stav mu nebráni zúčastniť sa osobne úkonov trestného konania neznamená, že zdravotný stav je priaznivý a teda, že by on ohľadne svojho nepriaznivého zdravotného stavu zavádzal. K tvrdeniu prokurátorky, že na preukázanie jeho viny nemusia existovať len priame dôkazy, ale postačí, ak sú dané aspoň také nepriame dôkazy, ktorých súhrn tvorí logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin, ale usvedčuje z jeho spáchania páchateľa a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, považuje za potrebné uviesť, že ide výlučne len o domnienku a akýsi predpoklad odvolateľky, ktorý však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko v priebehu predmetného trestného konania nebola preukázaná žiadna "sústava vzájomne sa doplňujúcich dôkazov" tak ako to účelovo tvrdí prokurátorka a takáto neexistujúca sústava dôkazov teda ani nemôže za žiadnych okolností spoľahlivo preukazovať všetky okolnosti skutku a usvedčovať ho zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. V konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu a podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prokurátorka ďalej v odôvodnení svojho odvolania uvádza, že z jeho písomných vyjadrení v predmetnom trestnom konaní vyplýva, že on nepopiera existenciu dlhu, resp. skutočnosť, že za odoberanú elektrickú energiu neuhrádzal v zmysle zmluvy vystavené faktúry poškodeného ZSE Distribúcia, a.s. a okrem toho uvádza to, že jeho poukázaním na nebezpečenstvo zničenia skladových zásob a teda na krajnú núdzu sa on údajne "snaží dôvodiť vlastnú trestnú činnosť okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu a teda konaním v krajnej núdzi," čo je jedna zo siedmich okolností zakotvených v Trestnom zákone vylučujúcich protiprávnosť činu. Aj z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa pritom vyplynulo, že zamestnanci poškodeného neodpojili odberné miesto nachádzajúce sa na K. ulici č. X v C. nad C.,
nakoľko im bola známa skutočnosť, že odpojením objektu od elektrickej energie by bezprostredne hrozila a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj vznikla škoda, ktorá by niekoľkonásobne prevyšovala údajnú škodu poškodeného, vzniknutú z obchodnoprávneho vzťahu s obžalovaným. Čin, ktorým sa odvracia bezprostredné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, nemôže byť trestný. Ide tu o stret záujmov spoločnosti na ochrane rôznych chránených objektov. Záujmu chránenému Trestným zákonom tu hrozí nebezpečenstvo, ktoré možno odstrániť iba tak, že dôjde k narušeniu iného chráneného záujmu. Nebezpečenstvo pritom môže byť spôsobené buď prírodnou silou, človekom alebo inými skutočnosťami (napr. aj odpojením elektrickej energie). On ako aj jeho obhajca vo svojich vyjadreniach v priebehu konania na súde prvého stupňa poukázali na existenciu krajnej núdze z opatrnosti, avšak vždy uviedli, že on si nie je vedomý skutočnosti, že by neoprávnene odoberal elektrickú energiu, ale vedomý si je iba finančného záväzku voči poškodenému. Opakovane v priebehu konania na súde prvého stupňa uvádzal, že mu nebolo odstúpenie od zmluvy ani žiadny iný obdobný dokument doručený. Čo sa týka údajných pokusov o odpojenie odberných miest zo strany pracovníkov poškodenej spoločnosti aj títo pri kontrolách uviedli, že problémom sú nezaplatené faktúry a že by to mal on riešiť, čo aj uskutočnil a uzatvoril s poškodenou spoločnosťou splátkový kalendár. Prokurátorka nepochopiteľne uvádzala tvrdenie o tom, že on sa snažil o zľahčovanie veci poukazovaním na to, že v predmetnom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, pričom v jeho prípade o obchodno- právny vzťah naozaj aj išlo, pretože z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam, kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Prokurátorka ďalej v odôvodnení svojho odvolania uviedla, že jedným z nepriamych dôkazov svedčiacich v jeho neprospech je existencia poštového hárku opatreného pečiatkou pošty, ktorý podľa tvrdenia prokurátorky preukazuje odoslanie odstúpenia od zmluvy jeho osobe. Toto tvrdenie prokurátorky o tom, že podací hárok je dôkazom o doručení odstúpenia od zmluvy jeho osobe je potrebné považovať nepreukázateľné a za ničím nepodloženú domnienku, nakoľko podstatnou skutočnosťou v tomto prípade je to, čo bolo obsahom zásielky. Prokurátorka neuvádza žiadny relevantný dôkaz o tom, ako dospela k záveru, že uvedenou zásielkou mu malo byť doručované práve odstúpenie od zmluvy. Zo strany prokurátorky ide o opakované umelé vytváranie pseudodôkazov založených na domnienkach a predpokladoch. Pokiaľ prokurátorka v rozpore s vykonaným dokazovaním a zavádzajúco tvrdí, že z vykonaného dokazovania údajne vyplynulo, že poškodený vykonal všetky úkony, na ktoré je oprávnený, aby jemu zabránil v neoprávnenom odbere elektrickej energie a že on, resp. jeho zamestnanci neumožnili, resp. zamedzili zamestnancom poškodeného odpojiť odber elektrickej energie, pričom uvedení zamestnanci poškodeného nie sú oprávnení znemožniť odber násilným konaním, tak takéto tvrdenie je prinajmenšom zarážajúce, nakoľko na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že im nikto nebránil v prístupe k odberným miestam a že to bolo ich vlastné rozhodnutie, že odberné miesta neodpojili. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má za to, že na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne konštatoval, že skutok nie je trestným činom a jeho spod obžaloby oslobodil. Na podklade uvedených okolností na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom svojho obhajcu navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16. januára 2017, na verejnom zasadnutí dňa 30. marca 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného S. E. spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.. Úvahy
a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Krajský súd naviac v súlade s vyjadrením obžalovaného k odvolaniu prokurátorky poukazuje na to, že jednou z najpodstatnejších skutočnosti v prejednávanej trestnej veci je okolnosť, že obžalovanému nebolo preukázané, že mal vedomosť o doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany poškodenej spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. Bratislava zo dňa 12.10.2011. V tomto smere okresný súd správne poukázal okrem iného aj na vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že nedisponuje žiadnym dokladom preukazujúcim doručenie Oznámenia o odstúpení od Zmluvy zo dňa 12.10.2011 obžalovanému a ani žiadnym dokladom o doručení iných zásielok obžalovanému. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa krajský súd naviac poukazuje na to, že trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov (ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Princíp subsidiarity trestnej represie totiž vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, to znamená predovšetkým tam, kde iné najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne. Sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávneho vzťahu a ktoré sa týkajú porušenia tohto vzťahu majú byť riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie sú oprávnené nahrádzať ich činnosť. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len pre to, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní, ako na to správne poukázal aj obžalovaný S. E. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež správne uviedol, že v prejednávanom prípade dodávateľ elektrickej energie nevykonal dostatočné opatrenia na zabránenie odberu elektrickej energie z odberného miesta a obžalovaný mohol bez akéhokoľvek ďalšieho zásahu do zariadenia odoberať elektrickú energiu. Taktiež správne uviedol, že páchateľ sa veci (tu elektrickej energie) nezmocňuje, pričom zmocnenie je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ale naopak, elektrickú energiu už má vo svojej moci, lebo vlastníkom veci mu bola daná dobrovoľne do dispozície, len užívať, resp. spotrebovať ju môže až potom, ak bude uhradená cena za elektrickú energiu a teda v tomto prípade vlastník veci vie, že páchateľ má prístup k elektrickej energii, vie aj akú má spotrebu, teda nejde ani o podvod, keďže obžalovaný nevykonal žiadny zásah (tieto skutočnosti boli aj podľa názoru krajského súdu preukázané z výpovedí splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti, svedkov A. C. a Z. N., ako aj z listinných dôkazov - konkrétnych predmetných protokolov) a teda konanie obžalovaného S. E. nemožno kvalifikovať ako trestný čin.
Okresný súd preto správne zistil, že konanie obžalovaného S. E. nevykazuje znaky stíhaného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods.4 písm.a) Tr. zák., pretože vykonanými dôkazmi nebol preukázaný úmysel obžalovaného S. E. prisvojiť si cudziu vec neoprávneným odoberaním elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie od poškodenej spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. so sídlom v Bratislave a spôsobiť tak značnú škodu, ale ide len o občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou. Postupoval preto vecne správne a dôvodne, keď obžalovaného S. E. podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľka navrhla vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.