Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Tos-66-2017.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/66/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenej Q. H., narodenej XX. V. XXXX v N., trvalé bydlisko B., t. č. na neznámom mieste, v konaní o jej neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2017 v Trnave sťažnosť obhajcu JUDr. Radovana Ulehlu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. februára 2017, č. k. 1T 68/2015-90 a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana Ulehlu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. februára 2017, č. k. 1T 68/2015-90 bolo podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) vyslovené, že odsúdená Q. H. sa neosvedčila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T 68/2015 zo dňa 23. októbra 2015, právoplatným dňa 3. novembra 2015, a preto trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov vykoná. Podľa § 50 odsek 8 Tr. zák. s poukazom na § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 90 - 93 spisu nasledovne: Q. H. bola trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra 2015, sp. zn. 1T 68/2015, právoplatným dňa 3. novembra 2015, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na jeden rok. Zároveň jej súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. Z. škodu vo výške 7,86 Eur. Odsúdenej Q. H. plynula skúšobná doba odo dňa 4. novembra 2015 do 4. novembra 2016. Okresný súd Piešťany za účelom rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe vytýčil vo veci verejné zasadnutie na termín 9. januára 2017, ktoré však muselo byť pre neprítomnosť odsúdenej odročené. Súdu prvého stupňa sa opakovanými previerkami nepodarilo zistiť presnú adresu odsúdenej, jej pobyt nebol tomuto súdu známy a menovaná sa aj aktuálne zdržuje na neznámom mieste. Keďže odsúdenej nebolo možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie, neúspešné bolo aj doručovanie prostredníctvom polície, ustanovil jej okresný súd podľa § 293 odsek 4 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) obhajcu a následne vykonal dňa 13. februára 2017 verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdenej, ale za prítomnosti ustanoveného obhajcu JUDr. Radovana Ulehlu, čím boli zabezpečené všetky procesné práva odsúdenej. Na verejnom zasadnutí okresný súd oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T 68/2015, najmä trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra 2015, sp. zn. 1T 68/2015, trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2016, sp. zn. 0T 23/2016, správy o povesti a posudky na odsúdenú, lustráciu MS SR, správu poškodenej E.
Z., blok na pokutu nezaplatenú na mieste OO PZ Piešťany zo dňa 17. januára 2016, ev. č. 12015276, správu polície o prešetrení jej pobytu, lustráciu Sociálnej poisťovne, opatrenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. januára 2017 o ustanovení obhajcu a odpis z registra trestov na odsúdenú. Z relácií na odsúdenú vyplynulo, že táto sa v skúšobnej dobe dopustila priestupku proti majetku a spáchala aj trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená. Dňa 17. januára 2016 sa dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničení alebo poškodením veci z takého majetku alebo pokus takého konania) tým spôsobom, že s tovarom prešla cez pokladňu bez zaplatenia, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2016, sp. zn. 0T 23/2016, právoplatným dňa 17. mája 2016 bola Q. H. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého skutku sa odsúdená dopustila dňa 14. mája 2016. Z písomného vyjadrenia poškodenej E. Z. zo dňa 21. júla 2016 vyplynulo, že odsúdená jej škodu vo výške 7,86 Eur neuhradila. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany na verejnom zasadnutí uviedla, že s poukazom na oboznámený spisový materiál zastáva ten právny názor, že odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, nakoľko po tom, čo bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra 2015, sp. zn. 1T 68/2015, sa dopustila tak priestupku proti majetku, ako aj trestného činu krádeže, pre ktorý bola právoplatne odsúdená. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby okresný súd vyslovil, že odsúdená sa neosvedčila v skúšobnej dobe predmetného podmienečného odsúdenia a aby jej bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje vypočuť odsúdenú na účelom preukázania skutočnosti, z akého dôvodu došlo k trestnej činnosti. Poukázal na to, že súd by si mal preveriť miesto pobytu odsúdenej cestou ÚPSVaR Piešťany podľa pobytu dcéry odsúdenej - S. H.. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, kedy sa jednalo o krádež v potravinách TESCO považuje totiž za potrebné skúmať, či odsúdená nespáchala predmetný skutok v núdzi s poukazom na opateru o maloletú. Obhajca v konečnom dôsledku navrhol, aby okresný súd postupoval podľa § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. a výnimočne vzhľadom na okolnosť - opateru odsúdenej o maloletú dcéru - ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti, prípadne toto predĺžil za súčasného uloženia probačného dohľadu. Okresný súd na verejnom zasadnutí odmietol návrh obhajcu na doplnenie dokazovania výsluchom odsúdenej, nakoľko ani jej výsluch by nič nezmenil na existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bola odsúdená za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Rovnako súd prvého stupňa odmietol návrh obhajcu na preverenie pobytu odsúdenej cestou ÚPSVaR Piešťany, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že boli v dostatočnom rozsahu vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu aktuálneho pobytu odsúdenej. Naposledy bola zamestnaná na dohodu v spoločnosti so sídlom v Žiline, z čoho možno usúdiť, že sa v územnom obvode okresu Piešťany už nenachádza. Podľa § 50 ods. 4 veta prvá Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Podľa § 50 odsek 8 Tr. zák., ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu. Podľa § 419 ods. 1 veta prvá Tr. por., o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Súd okrem toho, že prihliada na správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby s poukazom na priestupkové resp. trestné konania, ktoré sa voči odsúdenému vedú, zároveň skúma splnenie obmedzení a povinností, ktoré boli odsúdenému uložené. U priestupkov spáchaných v skúšobnej dobe pritom samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol rovnakého resp. obdobného charakteru ako spáchaný trestný čin, alebo či išlo o priestupok takpovediac nesúvisiaci s trestnou činnosťou, za ktorú bol páchateľ odsúdený.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k tomu záveru, že sa odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neosvedčila, nakoľko sa dopustila úmyselnej trestnej činnosti obdobného charakteru, za ktorú bola právoplatne odsúdená. Spáchanie prečinu krádeže v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia jednoznačne svedčí o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ. Ďalej je zrejmé, že odsúdená sa dopustila aj priestupku proti majetku. Okresný súd návrhu obhajcu na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie skúšobnej doby nevyhovel, nakoľko v danom prípade skúšobná doba uplynula dňom 4. novembra 2016, pričom obhajcom navrhované rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide (porovnaj Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. decembra 2012, sp. zn. Tpj 43/2012, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 4/2013 pod por. číslom 44). Napokon vzhľadom na fakt, že odsúdená v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin, okresný súd ju na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po vyhlásení uznesenia sa prokurátor na verejnom zasadnutí výslovne vzdal práva podať proti uzneseniu sťažnosť. Obhajca odsúdenej Q. H. JUDr. Radovan Ulehla podal proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú písomne neodôvodnil. Prokurátor sa k sťažnosti nevyjadril. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana Ulehlu nie je dôvodná. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí dňa 13. februára 2017 rozhodol, že v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. sa odsúdená Q. H. v skúšobnej dobe citovaného podmienečného odsúdenia neosvedčila a preto pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov vykoná. Toto rozhodnutie po formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že odsúdená Q. H. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, nevyhovela uloženým podmienkam vyplývajúcim z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, keďže bola právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť (úmyselný prečin), ktorej sa dopustila (rovnako ako aj úmyselného priestupku tzv. majetkového charakteru) v skúšobnej dobe svojho podmienečného odsúdenia. Závery okresného súdu si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania osvojuje a v plnom rozsahu na ne ako na správne poukazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Odsúdená Q. H. porušila podmienky podmienečného odsúdenia a toto u nej preto nesplnilo svoj prevýchovný účel. V zmysle platnej judikatúry sťažnostný súd dopĺňa, že v posudzovanom prípade nezistil také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, resp. ho predĺžiť. Rovnako správny je i ten výrok napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd stanovil, že odsúdená Q. H. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vykoná trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana Ulehlu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.