Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-327-2016.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/327/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, proti povinnému: VAMI, spol. s r.o., so sídlom Továrnická 2104/19, Topoľčany, IČO: 36 528 358, vymazaná z obchodného registra dňa 13.02.2016, o vymoženie sumy 268,77 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1285/2007 - 15 zo dňa 9. marca 2016, v časti I. výroku o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1285/2007 - 15 zo dňa 9. marca 2016 v časti I. výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,89 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 107 ods. 1 a 4, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“).
3. Poukázal na to, že súd exekúciu zataví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP). Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí (v čase zániku nestačil) ani na úhradu trov exekúcie. Exekúcia bola preto zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie, ak zaviní zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1 a ods. 2 prvá veta, ods. 3 EP). V tejto veci povinného na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať, pretože v priebehu exekúcie zanikol. Povinný zanikol, pričom bolo preukázané, že nemal majetok. Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP). Vzhľadom na to súd prvej inštancie o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP a na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Oprávnený je toho názoru, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania a postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu uhradená do pokladne Sociálnej poisťovne dňa 06.03.2009. Exekučné konanie tak skončilo vymožením pohľadávky a podľa § 46 Exekučného poriadku mal súdny exekútor upustiť od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. K úhrade pohľadávky došlo dávno pred tým, ako bol povinný vymazaný z obchodného registra a preto v danom prípade nie je prípustné, aby súd rozhodoval o zastavení exekučného konania, ktoré sa skončilo vymožením podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, nie je dôvod, aby bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov súdnemu exekútorovi. Trovy exekútora sú pohľadávkou súdneho exekútora voči povinnému a nie voči oprávnenému. Súdny exekútor si mal možnosť trovy od povinného vymôcť v čase, keď povinný existoval a bol zapísaný v obchodnom registri. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť.
6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.12.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.12.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 31.12.2007 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510476307-GC04/07 zo dňa 13.09.2007. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 41,89 eura. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následné uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor mal podľa jeho názoru od vykonania exekúcie upustiť.
13. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR/136/2013-48 zo dňa 04.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2016, bola zrušená obchodná spoločnosť VAMI, spol. s r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 11059/N sa vymazala dňa 13.02.2016. Nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že súd rozhodol o jej zrušení bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný.
14. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu venoval dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad
na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v tomto prípade musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený.
15. Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje aj na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu nemala súdna exekútorka ani súd vedomosť o úhrade pohľadávky povinným v roku 2009 (oprávnený dokladom o oznámení úhrady pohľadávky nedisponuje a takýto doklad nie je ani obsahom exekučného spisu) do pokladne oprávneného a teda nemohla postupovať podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
18. V časti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 01.07.2016 (ďalej len „OSP“). Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.