Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-457-2015.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/457/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.XX.XXXX, byt. V., X. cesta XX, proti plnoletej dcére: P. P., nar. X.XX.XXXX, bytom L., Y. XXX/ XX, zast. Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 8, o zníženie výživného na plnoleté dieťa a vzájomnom návrhu o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa o zníženie výživného plnoletej dcére z a m i e t a .
II. Súd vzájomný návrh plnoletej dcéry o zvýšenie výživného z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (ďalej len povinný) sa návrhom podaným na súd dňa 3.8.2015 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére, nakoľko má vedomosť, že ukončila štúdium. Dňa 2.10.2015 doplnil návrh a uviedol, že naposledy mu bola určená vyživovacia povinnosť rozsudkom OS Bratislava V č. 15C 175/2013-37 vo výške 150,- EUR mesačne.
2. Plnoletá dcéra (ďalej len oprávnená) vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.10.2015 s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Uvádzala, že síce ukončila dvojročné pomaturitné štúdium na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby, odbor grafický dizajn v Bratislave, avšak počnúc akademickým rokom 2015/2016, konkrétne dňa 9.9.2015 zahájila štúdium na Ostravskej univerzite v Ostrave, fakulta umenia a to dennou (prezenčnou) formou štúdia. Zároveň podala vzájomný návrh voči otcovi o zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 300,- EUR mesačne počnúc dňom 16.10.2015, keď od posledného rozhodnutia o výživnom nastala podstatná zmena pomerov na jej strane v tom, že sa jej v súvislosti so štúdiom na vysokej škole v Českej republike zvýšili životné náklady.
3. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.5.2016 požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 150 EUR na sumu 60 EUR mesačne z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu a to k synovi H., ktorý sa narodil X.X.XXXX a jeho príjmy vo výške 990 EUR mesačne mu nepostačujú na zabezpečenie potrieb rodiny s dvoma maloletými deťmi a manželkou, ktorá je na materskej dovolenke. Súd uznesením zo dňa 20.7.2016 pripustil zmenu návrhu na zníženie (nie zrušenie) vyživovacej povinnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 15C 175/2013, výsluchom účastníkov, svedkyne K. D. a listinami a to rodnými listami maloletých detí navrhovateľa, Rozhodnutím Ostravskej univerzity zo dňa XX.X.XXXX o prijatí P. P. na štúdium v akademickom roku 2015/2016
na dennú formu bakalárskeho štúdia programu Výtvarné umenia a potvrdením o návšteve školy v akademickom roku 2016/2017, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľa a matky plnoletej dcéry a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Povinný navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu ako bol podaný písomne, žiadal zmenu rozsudku tak, aby jeho vyživovacia povinnosť bola znížená na sumu 60,- EUR mesačne. Tvrdil, že výživné vo výške 150 EUR nie je schopný platiť od začiatku. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi, ktorý sa narodil dňa X.X.XXXX. Príjmy, ktoré dosahuje v zamestnaní v Rakúsku mu nepostačujú na vlastné živobytie a náklady domácnosti. Tieto náklady vyčíslil vo výške vyše 1.300 EUR a predstavujú réžiu domácnosti, náklady spojené so zamestnaním v Rakúsku, splátky úverov a hypoték a ďalšie (viď č.l. 47 v spise). Uvádzal tiež, že dcéra žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý dosahuje príjmy cez 800,- EUR, ktoré postačujú aj na zabezpečenie jej životných nákladov, dcéra tiež pracuje - vyhotovuje návrhy na tetovanie, za ktoré má vlastné príjmy okolo 300,- EUR. Tvrdil tiež, že matka oprávnenej dcéry má okrem príjmov v zamestnaní a z prenájmu bytu aj príjem vo výške 300,- EUR za upratovanie v niektorej materskej škôlke. Považuje tiež za nemorálne, že dcéra od neho považuje výživné, pričom s ním a jeho novou rodinou a jej súrodencami odmieta akýkoľvek kontakt.
6. Oprávnená dcéra prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na zvýšení výživného zo strany otca na sumu 300,- EUR. Listinami preukazovala, že v súvislosti so štúdiom na vysokej škole v Ostrave sa jej mesačné životné náklady pohybujú od 488 do 620 EUR a predstavujú náklady na stravu, cestovné a ubytovanie v Ostrave, študentskú kartu ISIC, poistné, platby za telefón a internet, pomôcky do škody a ďalšie bežné náklady (viď č.l. 75 a nasl. v spise). Popierala, že by mala akékoľvek vlastné príjmy - v dôsledku štúdia v Českej republike nemá žiaden čas na to aby popri ňom mohla pracovať, naposledy vytvárala návrhy v lete pred nástupom na vysokú školu. Navyše otec môže dosahovať vyššie príjmy ako prezentuje, podľa ponúk v inzercii v rovnakej pracovnej pozícii, v akej pracuje otec v Rakúsku, je ponúkaný príjem až 1.400,- EUR.
7. Svedkyňa K. D. na pojednávaní (31.1.2017) uvádzala, že pred 3 rokmi žila v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou a jej matkou. Dcéra mala priateľa a mali dostatok príjmov, keď chodili na dovolenky a nakupovali vo veľkom. Vie o tom, že v r. 2013 dcéra pracovala na dôchodkovom úrade, v roku 2015 vytvorila návrh na tetovanie pre jej dcéru, za ktorý jej zaplatila.
8. Podľa § 62 ods. l zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zák. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 cit. zák. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zák. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 cit. zák. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona a zásadami rodinného práva súd dospel k záveru, že návrh obidvoch účastníkov na zmenu výživného určeného rozsudkom č. 15C 175/2013-37 nie je dôvodný. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č. 15C 175/2013-37 zo dňa 22.5.2014 bola povinnému navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej dcére vo výške 150,- EUR mesačne počnúc dňom 1.11.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2015 a vykonateľnosť dňa 15.7.2015, keď ho odvolací súd - Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 3Co 447/2014-60 zo dňa 30.4.2015 potvrdil. V čase vydania rozsudku oprávnená dcéra bola študentkou denného štúdia Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby, odbor Grafický dizajn v Bratislave, Vlastenecké nám. 1. Jej mesačné životné náklady v tom čase predstavovali sumu 460,- EUR. Príjem matky zo zamestnania a z prenájmu bytu bol zistený v roku 2014 vo výške 874,20 EUR mesačne. Matka je bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Príjem otca bol zistený vo výške 874,37 EUR mesačne s tým, že mal vyživovaciu povinnosť voči nezamestnanej manželke a k maloletej dcére C. 11. V tomto konaní čistý príjem povinného navrhovateľa bol za rok 2015 zistený vo výške 982,50 EUR a za rok 2016 vo výške 997,90 EUR mesačne, priemerný čistý mesačný príjem matky oprávnenej zo zamestnania aj z prenájmu bytu bol za rok 2015 a 2016 zistený vo výške 780,- EUR. U obidvoch rodičov nedošlo k zmene zamestnania. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. synovi, nar. 6.5.2016, čiastočne sa zvýšili jeho príjmy, matke sa čiastočne znížili príjmy, keď podľa daňového priznania dosahovala z prenájmu bytu čistý príjem priemerne 155,- EUR. Na strane oprávnenej dcéry nastala čiastočná zmena pomerov v tom, že sa jej zvýšili životné náklady v súvislosti s ďalším štúdiom na vysokej škole v priemere na 554 EUR mesačne, čo oproti nákladom uplatňovaným v konaní 15C 175/2013 predstavuje zvýšenie o 94 EUR. V konaní nebolo preukázané, že by dcéra mala vlastné príjmy, alebo matka mala vyššie príjmy, ako preukázala potvrdením zamestnávateľa a daňovým priznaním.
12. Od času rozhodnutia o výživnom do času návrhu na zmenu výživného uplynul len rok. Na strane obidvoch účastníkov došlo k čiastočnej zmene pomerov, avšak vykonaným dokazovaním súd nezistil takú závažnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku č. 15C 175/2013-37 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 zákona o rodine, preto návrh obidvoch účastníkov ako nedôvodný zamietol s tým, že vychádzajúc zo zásad o odôvodnených potrebách dieťaťa a o možnosti a schopnosti rodičov, je naďalej otec povinný platiť dcére výživné vo výške 150,- EUR mesačne tak, ako bolo určené predchádzajúcim rozsudkom.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP (civilný mimosporový poriadok) a vyslovil že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, navyše keď ani jeden z nich nemal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prevej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 odsek 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonania exekúcia podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.