Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4P-55-2017.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. T., nar. X.X.XXXX a M. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detí rodičov Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., M.. Š. Č.. X a U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., M.. Š. Č.. X, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec maloletých svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.2.2017 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6P 197/2015 - 28 vo výroku o výživnom pre maloletých Y. E. M. zo sumy vo výške 50 Eur mesačne na každého z maloletých na sumu po 20 Eur mesačne na každého z maloletých. Svoj návrh odôvodnil zníženým príjmom. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh otca ako nedôvodný zamietol, pretože je v jeho schopnostiach prispievať maloletým určenou sumou. Matka s návrhom súhlasila.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom 6P 197/2015, ostatným spisovým materiálom.
3. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P 197/2015 - 28 zo dňa 14.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2016, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletému M. a maloletému Y.I. po 50 Eur mesačne, počnúc od 30.11.2015 do budúcna. Otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom zároveň pracoval cez projekt ÚPSVaR s mesačným príjmom 300 Eur, matka bola nezamestnaná, pracovala na dobrovoľníckych prácach Mesta Bardejov s mesačným príjmom 198 Eur.
4. V súčasnosti žije otec maloletých v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. Vlastnia byt. Nemá zdravotné problémy, je nezamestnaný, nemá žiadny pravidelný príjem, avšak robí obklady a dlažby, vie si privyrobiť aj 200,- eur. Robí niekoľkokrát do mesiaca, nerobí každý deň. Pracoval v spoločnosti Kukla s.r.o. do 27.3.2017, nechodí pozerať ponuky práce, je murár, vie robiť všetko okolo toho. Má vodičské oprávnenie skupiny B. V mladosti pracoval v zahraničí, teraz už tam nechce pracovať. Občas fajčí a občas ide na pivo, mesačne môže minúť takým spôsobom 50,- eur. Nemá dlhy a ani jemu nikto nič nedlží. S manželkou hospodária oddelene. Dáva manželke 100,- eur na deti. Podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa 30.3.2017 otec maloletých podal návrh, lebo teraz nemá žiadny príjem. V roku 2016 robil za Mesto Bardejov za minimálnu mzdu. Teraz už nie sú mestské projekty, ale od apríla by mali opäť začať. Matka maloletých žije spolu s manželom a deťmi. Vlastnia byt. Nie je zamestnaná, príjem má vo výške 117,- eur mesačne (súčet detských prídavkov a dávok). Otec má s deťmi dobrý vzťah a prispieva na ich výživu. Platia spoločne na polovicu náklady na bývanie vo výške 217,- eur dokopy. Maloletý Y. je
zdravý. Študuje v prvom ročníku na strednej škole a poberá štipendium, z ktorého si hradí svoju záľubu
- posilňovanie. Občas mu matka dáva nejaké vreckové, okolo 1,- eur. Viac mu dáva otec. Mesačné náklady na Y. sú 50,- eur na stravu, 20,- eur na hygienu, 20,- eur na oblečenie, poistky nemá, mobil má ale nekupuje mu kredit, volá mu matka keď niečo potrebuje, pomôcky do školy 10,- eur. Maloletý M. je zdravý. Rodičia sú v hmotnej núdzi, takže náklady na školské pomôcky a obedy v škole hradí štát, prispieva 2,- eurá mesačne. Na stravu v domácnosti pre M. potrebuje matka 50,- eur, na hygienu 20,- eur. Oblečenie má po starších súrodencoch. Nemá mobil, ani poistku. Matka maloletých mala dlh vo výške 380,- eur voči úradu práce, ale už je splatený. Má s manželom problémy, je chorobne žiarlivý.
5. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť ani len čiastočne vo vzťahu k žiadnemu z maloletých a návrh zamietol. Otec je účelovo nezamestnaný a jeho tvrdenie, že v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu súdom stanoveného výživného, je v rozpore s ustanovením druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda nemožno z toho vychádzať. Pomery maloletých sa výrazne nezmenili, ale iba mierne zvýšili v súvislosti s tým, že sú o rok starší a že Y. začal študovať na strednej škole. Otec maloletých nemá v súčasnosti také zdravotné problémy, ktoré by mu objektívne bránili v schopnosti zamestnať sa a zarobiť si na svoju výživu a výživu jeho dvoch maloletých detí. Otec maloletých má určenú vyživovaciu povinnosť na oboch maloletých vo výške 100 Eur mesačne, na čo svojim deťom v súčasnosti prispieva a súd nemá žiadny právny dôvod na zmenu takéhoto faktického aj právneho stavu v rozpore so záujmom maloletých detí a teda znížiť výživné zo strany otca. Otec minie iba na svoje záľuby ako sú cigarety a pivo mesačne 50 Eur, čo nemôže mať prednosť pred základnými životnými potrebami jeho maloletých detí, pričom iba táto suma predstavuje približne rozdiel medzi určeným výživným vo výške 100 Eur mesačne a minimálnym výživným vo výške 54,26 Eur mesačne na 2 maloleté deti. Vynaložením tejto sumy na svoje deti otec jednak zlepší svoje zdravie a zároveň splní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Navyše je nepochybné, že otec finančnými prostriedkami potrebnými pre výživu svojich dvoch maloletých detí disponuje, keďže sám deklaroval, že na výživu detí prispieva a zároveň má aj na svoje zdraviu škodlivé záľuby.
9. Otec je povinný zaobstarať si prostriedky pre výživu svojich maloletých detí a musí preto urobiť všetko, čo je v jeho silách, pričom je zdravý a má zručnosti v murárskych prácach, nie je teda jeden rozumný dôvod nepracovať a nezarobiť si na potreby maloletých detí.
10. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon
o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby maloletých detí sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená, preto jeho návrh na zníženie výživného aj z tohto dôvodu nie je možné považovať za dôvodný.
11. Skutočnosť, že otec maloletých nie je ochotný zamestnať sa v zahraničí, súd hodnotí ako subjektívny dôvod na strane otca, ktorý nie je ochotný zaobstarať si prácu a tým aj prostriedky na výživné pre maloleté deti, čo súd hodnotí ako svojvoľnú a ničím neodôvodnenú snahu otca vyhnúť sa získaniu primeraných prostriedkov pre výživné. To pred súdom ako argument nemôže obstáť a súd aj z týchto dôvodov nemal pre návrh otca na zníženie výživného v akejkoľvek výške žiadne pochopenie a jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
12. Zároveň nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie podrobným zisťovaním príjmov a nákladov matky a maloletých detí, pretože súd považuje sumu 100 Eur mesačne za sumu, ktorú je otec objektívne schopný svojim dvom maloletým deťom mesačne platiť a ďalšie dokazovanie by iba zvýšilo náklady tohto konania, čo súd nepovažuje za potrebné. Predmetom tohto konania totiž bol návrh na zníženie výživného ( a nie na zvýšenie, kde by bolo potrebné preukázať opodstatnené náklady matky na maloleté deti) a to neprichádza za žiadnych okolností do úvahy pre otcovu objektívnu schopnosť zaobstarať si takúto sumu pre svoje dieťa a aj s ohľadom na skutočnosť, že náklady na detí sa za takmer 1 rok od posledného rozhodnutia podstatne nezmenili a ak, tak sa mierne zvýšili.
13. Súhlasom matky súd nebol viazaný, pretože prioritou jeho záujmu sú maloleté deti a ak rodičia zhodným prejavom vôle žiadajú rozhodnúť v ich neprospech, čo zníženie výživného bezpochyby je a na takéto rozhodnutie nie je žiadny právny dôvod, je povinnosťou súdu rozhodnúť opačne, než obaja rodičia žiadajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.