Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-105-2012.pdf
PDF · 93.83 KB
Case nature
Subarea
4Er/105/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484 proti povinnému K&K spol. s r.o. Stavebno-obchodná činnosť, Veľký Lipník 24, 065 33, IČO: 36467634 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9 418,54 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX 731/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 47,45 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného zo dňa 24.1.2012 adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi sa dňa 30.1.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutia č. 700-3110198506-GC04/06 zo dňa 15.12.2006, 700-3110013007-GC04/07 zo dňa30.03.2007, 700-3110009708-GC04/08 zo dňa 27.02.2008, 700-3110067508-GC04/08 zo dňa 23.05.2008, 700-110105808-GC04/08 zo dňa 25.08.2008, 700-3110127208-GC04/08 zo dňa 22.09.2008, 700-110230808-GC04/08 zo dňa 27.11.2008, 700-3110044709-GC04/09 zo dňa 19.03.2009, 700-110165809-GC04/09 zo dňa 26.05.2009, 700-3110227609-GC04/09 zo dňa 29.07.2009, 700-110334309-GC04/09 zo dňa 28.09.2009, 700-3110432609-GC04/09 zo dňa 23.11.2009, 700-110003310-GC04/10 zo dňa 04.01.2010, 700-3110017710-GC04/10 zo dňa 25.01.2010, 700-110066910-GC04/10 zo dňa 23.02.2010, 700-3110192910-GC04/10 zo dňa 26.04.2010, 700-110282310-GC04/10 zo dňa 14.07.2010, 700-3110295410-GC04/10 zo dňa 28.07.2010, 700-110680211-GC04/10 zo dňa 13.12.2010 vydané oprávneným. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 9 418,54 Eur a trov exekúcie.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5710 024912 * dňa 20.2.2012.
3. Dňa 3.6.2016 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a vyúčtovanie trov exekúcie a to s odôvodnením, že elektronickou súčinnosťou so Správou katastra zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v exekučných konaniach EX 192/2011, EX 526/2011, EX 1419/2011 vedených proti povinnému, no povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. Povinný má v zozname Dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok vo výške 28 331,96 Eur a nedoplatky preddavku poistného vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 4 542,82
Eur a daňový nedoplatok vo výške 230 396,12 Eur. Exekútorský úrad voči povinnému vedie celkovo 21 exekučných konaní a ku dňu podania podnetu na zastavenie eviduje len čiastočné úhrady.
4. Z predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 731/2012 vyplýva, že povinný uhradil na sumu 60,78 Eur.
5. Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 731/2012 vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200, § 203 odsek 2 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.
13. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 57,17 Eur s tým, že suma 33,19 Eur predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 10,50 Eur náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 3,95 Eur náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu a suma 9,53 Eur predstavuje DPH.
14. Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 39,84 Eur bez DPH. Keďže exekučné konanie začalo dňa 30.1.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.1.2009 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur bez DPH, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 6,65 Eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie 8 zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o poskytnutie súčinnosti ORPZ, ODI - 0,40 Eur, návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 Eur, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti - 1,40 Eur, oznámenie podľa § 35 odsek 3 Exekučného poriadku - 1,40 Eur, vrátenie poverenia - 1,40 Eur). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením
žiadosti o o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,28 Eur pri žiadosti o udelenie poverenia (1/5 požadovanej náhrady), vo výške 0,7 Eur pri upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/2 požadovanej náhrady), vo výške 0,07 Eur pri upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému (1/23 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručovaná spolu s ďalšími 5 písomnosťami, upovedomenie o začatí exekúcie povinnému spolu s ďalšou písomnosťou týkajúcou sa iného konania, upovedomenie o začatí exekúcie bolo oprávnenému doručované spolu s ďalšími 22 písomnosťami tak, ako je vyššie uvedené zlomkom, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.
15. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, pričom základom pre výpočet je suma 39,48 Eur a DPH predstavuje 7,97 Eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,45 Eur.
16. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal. 17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,95 Eur súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu- spis. obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,95 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
18. Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012 v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 Eur (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
20. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
21. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
22. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
23. Navrhované zmeny schválené neboli.
24. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
25. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
26. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012
- všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).
27. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
28. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,45 Eur. K povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bol zaviazaný oprávnený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
29. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pretože oprávnený v exekučnom konaní nebol úspešný a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd ich účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.