Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-11-2017.pdf
PDF · 109.9 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: I. J., bytom V., B. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/446/2012-156 zo dňa 27.05.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „ súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Určuje, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v časti XV. bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Československou poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, zo dňa 28. 04. 2008, taktiež nachádzajúcu sa v osobitných zmluvných dojednaniach čísla 01/2007 v poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Československou poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007, je neplatná. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice so sídlom Košice, Ulica Alžbetina 41, pod sp. zn. 2 C 2099/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 406,85 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľky“.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila s Prvou československou poisťovňou RAPID poistnú zmluvu dňa 28. 04. 2008. Zmluva bola uzatvorená so sprostredkovateľom. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní, obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky s uvedením textu: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku koniec úvodzoviek“.
Z výsluchu žalovanej mal za preukázané, že neboli vysvetlené dojednania týkajúce sa rozhodcovskej doložky.
3. Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol žalovanej dňa 20.11.2012 doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice, ktorý bolo vydaný dňa 19.01.2012.
4. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva medzi účastníkmi, ktorá bola uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Prijal názor, podľa ktorého dojednanie o rozhodcovskej doložke nebolo individuálne dojednané. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 v obdobnej právnej veci. Najvyšší súd vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S uvedenou argumentáciou Najvyššieho súdu v citovanom rozsudku sa stotožnil. Rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 OZ. Táto doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy a teda je neplatná, preto súd určil neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 6 písm.r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V súlade s § 40 ods. 1 písm.c/ zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Právo žalobkyne podať žalobu vyplýva z § ... ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom ustanovenia § 40 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov na základe zákonných dôvodov. Tieto dôvody boli naplnené aj v prejednávanej veci a neplatná je rozhodcovská doložka. V súlade so zákonom bol zrušený vydaný rozhodcovský rozsudok.
5. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, ktorý v mene žalovaného dojednával poistnú zmluvu a mal za to, že na preukázanie skutkového stavu to nebolo nevyhnutné, keďže rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a na preukázanie neplatnosti postačovali predložené listinné dôkazy.ň
6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu) a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal úspešnej žalobkyni vo výške 406,80 Eur. Nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za poradu s klientom a za vyjadrenie zo dňa 28. 12. 2013, pretože nešlo o podanie vo veci samej.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch ako predčasný a nepreskúmateľný a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že súd neobjasnil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť a to na záznam sprostredkovateľa poistenia pani Heleny Tlumačovej o požiadavkách a potrebách klienta kedy bola aj poistná zmluva medzi účastníkmi uzavretá. Prvostupňový súd sa týmto dôkazom nezaoberal, vôbec ho nevyhodnotil ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dopadom na zistenie skutkového stavu. Takýto postup súdu považuje za nevysvetliteľný a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Súd podnet žalovaného na vykonanie výsluchu tohto svedka neakceptoval a svoj postup neodôvodnil. Rovnako tak súd nezdôvodnil skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila opravný prostriedok v rozhodcovskom konaní a teda rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť. V odvolaní ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní konania v merite sporu by mu bol s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy.. Tento právny stav zvýhodňuje žalobkyňu, pretože žalovaný by už nemal právny nástroj na vymáhaní inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu. Napáda všetky výroky, vrátane výroku o trovách konania, ktorý výrok je nepriamo spojený s 1. a 2. napadnutým výrokom, pretože v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní, stratí aj výrok o trovách svoje opodstatnenie, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na znenie § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi poistného vzťahu individuálne dojednaná. Preukázal v konaní, že rozhodcovská doložka bola zvýraznená v závere VPP z 21. 05. 2007 a pokiaľ by sa žalobca nerozhodol tieto osobitné zmluvné dojednania podpísať, nedošlo by k platnému individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Z
koncipovanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobkyni ďalším nezávislým subjektom, ďalej bola doložená podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne dojednaná. Sprostredkovateľom poistenia bola blízka príbuzná osoba žalobkyne, a preto súd nemôže z tohto dôvodiť, že táto osoba konala na neprospech žalobkyne a tým, že by ju neoboznámila so všetkými skutočnosťami, právami ako aj povinnosťami a inými zmluvnými dojednaniami, vrátane rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalobca mal dve možnosti podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je nesprávny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v časti XV. VPP. Ani z doteraz zisteného skutkovému stavu preto je nesprávny záver, že rozhodcovská doložka bola dojednaná už podpisom poistnej zmluvy. Pokiaľ by súd dostatočne vyhodnotil existujúce dôkazy, mohol by dospieť k opačnému záveru, že rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 1/2007 a až jej prijatím, t.j. následne platí poistný vzťah aj ustanovenia článku XV VPP. Odvolateľ ďalej poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Okrem iného je možné očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. Petrovi Strakovi.
8. K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že súd sa oboznámil s listinným dôkazom a to so záznamom sprostredkovateľa poistenia zo dňa 26. 04. 2008. Poukázala na to, že je vecou súdu a na zvážení ktoré dôkazy vykoná. Zastáva názor, že súd postupoval správne, pretože daný dôkazne nepreukazoval skutočnosti tvrdené žalovaným a to, že žalobkyňa bola náležite vyrozumená o rozhodcovskej doložke. V záujme hospodárnosti konania súd nevykonával výsluch navrhovaného svedka. O tom, že nevyužila žalobkyňa riadny opravný prostriedok v konaní rozhodcovskom uviedol, že spotrebiteľ je pre podanie žaloby viazaný skutočnosťou spočívajúcou v plynutí lehoty 10 dní odo dňa doručenia a nie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Má za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a ) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne. V dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Jeho skutkové zistenia súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.
13. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva. Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu. V posudzovanej právnej veci je nesporné, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu 28.04.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné dojednania č. 1/2007) podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou ak nie či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
16. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012 zo dňa 19. 01. 2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému .....Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený. Súd prvej inštancie zistil, že príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. VPP podmienok, aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednanie tvoriace súčasť VPP. Žalobkyňa vo výpovedi poukazovala, že poistné podmienky neboli riadne vysvetlené. Nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník, a preto došlo k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky, keďže ide o nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004.
18. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).
19. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.
20. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
22. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/2/2014). Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Ani takto formulovaná časť všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.
23. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľka individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným.
24. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok voči rozhodcovskému rozsudku arbitrážneho súdu. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona číslo 244 - k/2002 Z.z. je zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v súlade s týmto zákonným ustanovením a v zákone stanovenej lehote podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V súvislosti s tým odkazuje na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 písm. a) a c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Práva odporcu v súvislosti s týmto ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zrušil rozsudok rozhodcovského súdu a do výroku súd neuviedol pokračovanie v ďalšom konaní, z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.
25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.
26. Na základe podaného dovolania žalobcu bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/85/2016-283 zo dňa 20.12.2016 zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 27.05.2014 sp.zn. 21Co/168/2013 v spojení s opravným uznesením z 11.02.2016 sp.zn. 21Co/168/2013 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V súlade s názorom dovolacieho súdu odvolací súd zaslal žalovanému vyjadrenie žalobkyne (č.l. 291). Žalovaný sa k nemu nevyjadril.
27. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. (účinného v čase podania návrhu) s poukazom na to, že obdržal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II: ÚS 499/2012 2 zo dňa 10. 07. 2013, ktorým Ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou 2Cdo/5/2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod spisovou značkou 6Cdo/1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II. ÚS-382/2013 Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life a. s. prijatie ústavnej sťažnosti týkajúci sa tohto uznesenia odvolateľ mal za to, že v konaní pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, a preto navrhuje prerušenie konania.
28. Odvolací súd mal za to, že jeho návrh nie je dôvodný. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu prerušiť konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o sťažnosti proti uzneseniu NS SR. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú skutkovú situáciu ako v prejednávanej veci. Odvolací súd podotýka, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 zo dňa 30. 09. 2014 konštatoval, že: „ Základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22. novembra 2012 porušené neboli.“
29. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100 % voči žalovanému vo výške o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 C.s.p. § 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).