Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/43/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: D. H. N. s.r.o., so sídlom K. 5, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného M. kancelária Y. H., s.r.o. K. 5, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. 2, XXX XX G. pri H., 2/ F. Z., nar. XX.X.lXXX, bytom V. 2, XXX XX G. pri H., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa E., I. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Z.. M. U., advokátom, J. H. X/A, XXX XX X., o zaplatenie 50,40 eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10C/76/2013-121 zo dňa 25.9.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa E., I. XX, XXX XX K.. Sporovým stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol, konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a tiež zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade uzatvorenie dohody a najmä pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie spotrebiteľa. Žalovaná v 2/ rade nemala vedomosť o následkoch právneho úkonu, ktoré podpísaním dohody nastali. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno očakávať pri čestnej obchodnej praxi a všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v obchodnom styku so spotrebiteľom. Súd preto dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za nekalú obchodnú praktiku a teda za neplatnú. Na základe týchto skutočností preto žalobu voči žalovanej v 2/ rade, voči ktorej bola žaloba uplatnená len z dôvodu pristúpenia k záväzku na základe uzavretej dohody, zamietol.

Žalobca voči žalovanému v 1/ rade zobral žalobu späť v celom rozsahu ešte pred začatím konania, preto súd konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p.. Mal za to, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať. Uviedol, že vo veci je potrebné využiť moderačné právo a trovy znížiť resp. ich nepriznať. Medzi

vedľajším účastníkom a advokátom nejde o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, ale o hromadné zastupovanie v obdobných veciach, čím je značne znížená pracnosť jednotlivých administratívnych prác, vzhľadom na totožný opakujúci sa právny problém a právnu náročnosť úkonov právnej služby. Vzhľadom na uvedené preto vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia nepriznal.

3. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 54 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, 3 zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, článkom 3 bod 1 Smernice Rady 93/63 EHS, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka, § 111 Občianskeho zákonníka a § 96 O.s.p.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to výroku, ktorým súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 48,82 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

5. V odvolaní uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby je nevyhnutné posudzovať zásadné len procesné kritériá úspechu, či neúspechu. Nebolo preukázané, aby žalovaný v 1. rade svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Vstup vedľajšieho účastníka do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. totiž priamo predpokladá. Vstup združenia do konania bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu voči žalovanému 1/ späť a súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol až po vstupe a písomnom vyjadrení zo dňa 4.2.2013 vedľajšieho účastníka, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Aj keď súd prvej inštancie konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., čo by malo znamenať, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania prizná, náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi naopak nepriznal. Je preto otázne, podľa akého ustanovenia zákona súd prvej inštancie rozhodol, a v tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žalobca teda až po písomnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a oboznámením sa s obsahom podaného vyjadrenia vzal žalobu voči žalovanému v 1/ rade späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup združenia do konania naplnil svoj primárny účel, a teda ochranu práv žalovaných spotrebiteľov.

Vedľajší účastník poukázal na zjavnú príčinnú súvislosť podaného vyjadrenia a následného späťvzatia žaloby žalobcom, pretože v prípade, že by vedľajší účastník vyjadrenie nepodal, žalobca by žalobu späť nevzal. Taktiež prvostupňový súd žalobu uplatňovanú voči žalovanej v 2/ rade zamietol na základe právnej argumentácie vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Vstup do konania vedľajšieho účastníka bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka žalobu žalobcu voči žalovanej v 2/ rade zamietol, avšak vedľajšiemu účastníkovi nesprávne nepriznal náhradu trov konania. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., pričom vedľajší účastník má za to, že súd rozhodoval nesprávne, keď predmetné ustanovenie aplikoval na prejednávanú vec. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s konaním vznikli, sú objektívne účelné, a nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Krátením trov v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. a teda nepriznaním trov vedľajšieho účastníka si súd zamenil svoju úlohu a na miesto ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa chránil majetkové záujmy žalobcu (dodávateľa). Práve žalobca, ktorý na súdy podáva tisícky

formulárových žalôb, ktorými si uplatňuje svoje nároky nedôvodne a neoprávnene, a následne keď je v konaní neúspešný a súdom zaviazaný na náhradu trov konania, v odvolaniach žiada náhradu trov konania úspešnej protistrane nepriznať.

Poukázal na to, že prvostupňový súd ďalej v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že v dôsledku generálneho plnomocenstva dochádza k zníženiu pracnosti jednotlivých administratívnych prác aj vzhľadom na obdobnosť prejednávaných vecí, s čím zásadne nesúhlasí. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bola doručená žaloba so všetkými jej prílohami, s ktorými sa nepochybne právny zástupca pred vypracovaním písomného podania musel dôsledne oboznámiť, t.j. vyhodnotiť resp. posúdiť právne okolnosti tejto kauzy, a to bez ohľadu na to, či bol splnomocnený generálnou plnou mocou alebo individuálnou plnou mocou.

Vedľajší účastník má za to, že v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné dôvody a ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Treba brať do úvahy, že spotrebiteľ podľa odvolateľa bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Žalobca potom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne potom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť.

Súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.

Ďalej poukázal na čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Teda, ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch.

V závere poukázal aj na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/59/2012-69 z 30.4.2012 a č.k. 9Co/104/2012-84 z 31.7.2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/172/2012-137 z 23.8.2012, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/186/2012-103 z 28.6.2012, č.k. 15co/92/2012-69 z 10.5.2012, č.k. 13Co/193/2012 z 30.7.2012, č.k. 13Co/200/2012-159, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/220/2012-104 z 18.7.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/31/2012 z 30.4.2012, č.k. 1Co/8/2012-74 z 31.5.2012, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/258/2012-127 z 31.7.2012), v zmysle ktorých bolo priznané vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.

6. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil výrok o trovách vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 20,03 eur. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.

Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 19.3.2014 sp.zn. 6MCdo/5/2013, v rámci ktorého sa dovolací súd nestotožnil s mimoriadnym dovolaní Generálneho prokurátora ohľadne účelnosti trov vedľajšieho účastníka a tieto nepovažoval za účelné. Uviedol, že účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.

Žalobca má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

V zmysle uvedeného žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej . Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E., so sídlom J.. legionárov 5, K., podalo proti rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka odvolanie dňa 14.11.2014, teda za účinnosti zák.č. 99/1963 Z.z. - O.s.p..

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti t.j. pred 1.7.2016.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

11. Od 1.7.2016 vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. už Civilný sporový poriadok nepozná. Vzhľadom k tomu, odvolací súd už nemôže ďalej konať s vedľajším účastníkom, v tomto prípade so Združením na ochranu občana spotrebiteľa E., K., ktoré za účinnosti O.s.p. (teda do 1.7.2016) podalo odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

12. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal (§ 387 ods. 1, 2 a k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka uvádza:

13. Samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dal v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené. Zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania žalovaní v 1/ a 2/ rade sa zdržiavali vo Veľkej Británii podľa oznámenia opatrovateľky žalovanej v 2/ rade a vyjadrenia Obecného úradu V.. Preto tak vedľajší účastník ako ani jeho právny zástupca nemohli kontaktovať žalovaných, na ochranu ktorých vstúpil vedľajší účastník do konania. V prípade, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovaných, ktorých záujmy mal hájiť v danom spore, nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa zastúpeného advokátskou kanceláriou skôr navodzuje dojem, že účelom združenia na ochranu spotrebiteľa nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (výroku, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania) ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalobca síce podal vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, avšak obsah tohto podania je totožný s obsahom podaní žalobcu v desiatkach iných, obdobných sporoch a teda nemožno hovoriť o účelnosti takéhoto podania. Odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné také vyjadrenie žalobcu, ktorého obsah pozná už z iných spisov v rámci svojej vlastnej rozhodovacej činnosti, nakoľko je argumentačne totožné a tento úkon žalobcu považoval za účelový (získanie finančných prostriedkov za úkon). Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E. v odvolacom konaní nebolo úspešné.

16. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že súd prvej inštancie označil ako vedľajšieho účastníka v záhlaví rozsudku Združenie bratislavských spotrebiteľov, N. XX, G., zast. Z.. M. U.. Z obsahu spisu je ale zrejmé, že na strane vedľajšieho účastníka mala vystupovať spoločnosť Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E., K., ktorého právne zastupuje Z.. U., ktorému bol rozsudok riadne doručený a v mene tohto vedľajšieho účastníka aj podal odvolanie. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť zrejmú chybu v písaní a správne označiť vedľajšieho účastníka v záhlaví rozsudku č.k. 10C/76/2013-121 zo dňa 25.9.2014.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).