Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/44/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému : W.. J.. Q. B., W.., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 1,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 139/2014 - 46 zo dňa 09.12.2015 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 139/2014

- 42 zo dňa 13.07.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 09.12.2015 č. k. 2C 139/2014 - 46 a v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 2C 139/2014

- 46 zo dňa 09.12.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v uvedenej veci, ktorý je 16,50 Eur. Súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 1 písm. a) Zákona č. 77/1992 Zb.

2. Proti tomuto uzneseniu č. k. 2C 139/2014 - 46 zo dňa 09.12.2015 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že dňa 14.12.2015 bolo žalobcovi doručené uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 16,50 Eur. Žaloba, na základe ktorej súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodoval a rozhodol a za podanie, ktorej súd vyrubil hore uvedený súdny poplatok bola na súd prvej inštancie podaná dňa 24.07.2006 elektronicky, podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Následne poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), v zmysle ktorých poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti a poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Z uvedených citovaných ustanovení žalobca dospel k záveru, že v danom prípade bolo možné, aby súd poplatok vyrubil, resp. zaviazal poplatníka (v tomto prípade žalobcu) na zaplatenie súdneho poplatku najneskôr do troch rokov od 31.12.2016, t.j. v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 13 ods. 1 Zákona najneskôr do 31.12.20009. Nakoľko súd prvej inštancie zaviazal poplatníka (žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v čase, keď už nebolo možné tak urobiť, má žalobca za to, že týmto svojím výrokom súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, čím jednoznačne nesprávne právne

posúdil vec. V súčasnosti neexistuje zákonný podklad pre zaviazanie žalobcu ako poplatníka na úhradu súdneho poplatku zo žaloby o zaplatenie 7,96 Eur podanej na súd prvej inštancie dňa 26.07.2006. Konanie súdu prvej inštancie preto považuje za konanie v rozpore so základnou ústavnou zásadou, podľa ktorej (článok 2 ods. 2 Ústavy) „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie č. k. 2C 139/2014 - 46 zo dňa 09.12.2015 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalovaného voči napadnutému uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. už v režime C.s.p.. V záujme rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016).

6. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

7. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyrubil žalobcovi poplatkovú povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo veci dňa 09.12.2015.

8. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu a poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, pričom tento poplatok nemožno vyrubiť uplynutím troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

9. Odvolací súd pri preskúmaní odvolacích dôvodov žalobcu, že súd prvej inštancie zaviazal poplatníka (žalobcu) na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v čase, keď už nebolo možné tak urobiť skúmal obsah a dospel k záveru, že z obsahu spisu sa nedá zistiť pravdivosť argumentov žalobcu uvádzaných v odvolaní alebo ich vyvrátenie ako neodôvodnených. Telefonickým zisťovaním na informačnom centre Okresného súdu Kežmarok a Okresného súdu Spišská Nová Ves sa odvolaciemu súdu nepodarilo jednoznačne odstrániť rozpor medzi dátumom prijatia žaloby uvádzaným súdom prvej inštancie a dátumom podania žaloby na súde, ktorý uviedol žalobca vo svojom odvolaní.

10. Je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v jeho nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na argumenty žalobcu, že žaloba, za podanie ktorej súd vyrubil napadnutý súdny poplatok bola na súde prvej inštancie podaná dňa 24.07.2006 elektronicky, podpísaná zaručená elektronickým podpisom, sa tieto skúmaním v odvolacom konaní nepodarilo relevantne preukázať ako pravdivé alebo neodôvodnené.

11. Úlohou súdu prvej inštancie bude preskúmať evidenciu žalôb podaných žalobcom prostredníctvom elektronického podania, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, ustáliť rozpor v čase podania žaloby na súd a prípadne opätovne rozhodnúť.

12. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k rozhodnutiu, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie č. k. 2C 139/2014 - 46 zo dňa 09.12.2015 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.

13. Súd prvej inštancie ďalším napadnutým rozsudkom č. k. 2C 139/2014 - 42 zo dňa 13.07.2015 rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 124,- Eur, to do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

14. V odôvodnení uvedeného napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 10.10.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1,33 Eur a nahradenia trov konania. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, neplní ich ani v súčasnosti. Uplatnená pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného. Žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor a odvolanie voči výroku o trovách konania, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie. V odpore uviedol, že žaloba je nejasná, svoj stanovisko žalobcovi oznámil písomne ešte 20.11.2006, kde uviedol aj svoju adresu, ktorú žalobca nerešpektuje, neidentifikuje žalovaného hoci on sám ich vo svojom liste z 20.11.2006 adresovanom žalobcovi uviedol, vzniesol námietku premlčania, nepríslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves. V rámci vyjadrenia sa k odporu žalovaného právne zástupkyňa žalobcu doručila súdu stanovisko zhodné so stanoviskami v mnohých iných obdobných konaniach, absolútne nereagujúc na námietky uvádzané v odpore a teda uviedla, že do dnešného dňa (14.08.2014) úhradu žalovanej sumy vo výške 1,33 Eur neevidujú a na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu, ak žalovaný zdokladuje úhradu koncesionárskeho poplatku za žalované obdobie, žalobca vezme svoju žalobu späť. Žalovaný odporučil žalobcovi dňa 20.11.2006 overiť si na SIPO v Poprade, že koncesionárske poplatky ma uhradené. Zároveň uviedol evidenčné číslo, pod ktorým je to možné zistiť. Takýto doklad o úhrade za mesiac november 2004 predložil aj súdu.

15. Súd prvej inštancie vyslovil názor, žaloba je datovaná dňom 20.07.2006 a Okresnému súdu Spišská Nová Ves bola doručená dňa 10.10.20013, naviac ako súdu miestne nepríslušnému, čo si žalobca mohol všimnúť, ak by sa riadne zaoberal reakciou žalovaného na návrhu na uzavretie dohody o novácii. Na základe uvedeného je tu preto dôvod, po vznesenej námietke premlčania žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, na zamietnutie žaloby. Ďalším dôvodom je preukázaný fakt, že neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému, keďže koncesionárske poplatky za mesiac november 2004 žalovaný riadne uhradil a súdu aj zdokladoval. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia § 3 ods. 1, 3, § 4a ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene a zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov účinného ku dňu 01.08.2003 (ďalej „ZKP) , § 120 ods. 1 O.s.p., § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania za cestovné vo výške 114,- Eur, poštovné a ostatné poplatky v sume 10,- Eur.

17. Proti tomuto rozsudku č. k. 2C 139/2014 - 42 zo dňa 13.07.2015 v časti náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že nesúhlasí s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, a to z dôvodu, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná výške trov konania. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. môže súd v tomto prípade náhradu trov konania znížiť alebo celkom nepriznať. O trovách konania žiada rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 posledná veta s prihliadnutím na ustanovenia o drobných sporoch (§ 150 ods. 2 O.s.p.), t.j. žiada, aby trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia znížil na 1, t.j. sumu 31,- Eur (124 : 4 = 31,- Eur). Poukázal na rozhodovaciu prax Krajského sudu v Bratislave, podľa ktorej náhrad trov konania vo výške 31,- Eur je postačujúcu vzhľadom na jednoduchosť veci. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca výrok o náhrade trov konania za vecne nesprávny a navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v časti výroku o trovách zmenil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 ďalej len „C.s.p.“) v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalovaného voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016).

21. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (§257 C.s.p.) predstavuje moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Prichádza do úvahy iba pri drobných sporoch za súčasnej podmienky, že sú trovy konania neprimerané proti pohľadávke. Uvedené ustanovenie zvýrazňuje to, aby cieľom súdnych konaní bolo vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

24. V tomto prípade nemuseli byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a nemuselo ísť ani o výnimočnú situáciu (§ 150 ods. 1 O.s.p). Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) postačovalo, že trovy konania sú neprimerané k vymáhanej pohľadávke. Posúdenie neprimeranosti medzi hodnotou predmetu sporu a výškou trov, ponechával zákonodarca na súdnu prax. Aplikácia ustanovenia teda prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dospel k záveru, že je na mieste náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Bolo pritom potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci. Na druhej strane však výklad právneho predpisu nesmel obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní základného práva.

25. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci aplikoval na prejednávanú vec ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal žalovaný plný úspech v konaní priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady trov konania spolu vo výške 124,- Eur, neaplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že aplikácia ust. § 146 ods. 2, na ktorú poukazoval žalobca v podanom odvolaní neprichádza do úvahy vychádzajúc z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie

v spore vo veci rozhodol rozsudkom a to tak, že žalobu zamietol, teda nedošlo k zastaveniu konania a k procesnému zavineniu niektorej zo strán. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

26. Ako je odvolaciemu súdu známe a poukazuje na túto skutočnosť, že žalobca vystupuje v mnohých sporoch, v ktorých je žaloba formulárová, ide o drobný spor, kedy účelom právneho zastúpenia zo strany žalobcu môže byť poskytovanie právnej pomoci, v pohľadávkach voči občanom, ktoré sú navyšované do veľkých rozmerov za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku na trovách konania. Takéto správanie sa môže javiť ako zneužívanie práva na zastúpenie advokátom.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sám žalobca v žalobe si okrem pohľadávky vo výške 40,- Sk uplatnil aj trovy konania vo výške 2.464,- Sk. Odvolací súd má za to, že ide o formulárovú žalobu a účelom ust. § 150 ods. 2 O.s.p. bolo práve to, aby takéto blanketárne žaloby v drobných sporoch boli zaujímavé najmä z hľadiska náhrady trov konania žalobcu. Je treba súhlasiť tiež s názorom, že voči žalovanému ide o žalobu, z ktorej hrozila vysoká suma na trovách konania oproti výške žalovanej sumy. Odvolací súd je preto toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému použitiu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v tomto prípade nie je namieste.

28. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania. Na odôvodnenie výšky trov konania odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania č. k. 2C 139/2014 - 42 zo dňa 13.07.2015 ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Ani v jednom z odvolacích konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).