Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Csp-23-2016.pdf
PDF · 111.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/23/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti Ž. O. N.S., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX XX K. G., o zaplatenie sumy 153,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 150,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,- Eur od 02.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 3,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,29 Eur od 02.09.2015 do zaplatenia z a m i e t a.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.06.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 03.08.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 153,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 153,29 Eur od 02.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 24.06.2015 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) a to tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy z jeho strany v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla jeho ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bola oprávnená požiadať výlučne spotrebiteľka s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich textom. V prípade jeho ako veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy žalovanej ako spotrebiteľke formou elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so Zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaná sa zaviazala mu vrátiť celkovo čiastku 153,29 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 150,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 3,29 Eur. Bola to individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru. Výšku odplaty si žalovaná určila sama na jeho webovom sídle, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve, preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná zaviazala splatiť dlh v lehote kratšej ako tri mesiace od poskytnutia
úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 01.09.2015. Nakoľko žalovaná nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4. rámcovej zmluvy si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 153,29 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia s odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaná do dnešného dňa nezrealizovala žiadnu úhradu, preto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej sumy 153,29 Eur s príslušenstvom.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14Csp/23/2016-12 zo dňa 08.08.2016, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keď v tomto prípade náhradné doručenie je vylúčené. Podľa § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
3. Nakoľko platobný rozkaz č.k. 14Csp/23/2016-12 zo dňa 08.08.2016 sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 14Csp/23/2016-27 zo dňa 13.02.2017 tento platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu podľa § 266 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017.
4. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.03.2017. Právny zástupca žalobcu bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 02.03.2017. Tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 03.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.03.2017, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ako i neprítomnosti samotného žalobcu. Žalovaná bola na toto pojednávanie tiež predvolaná riadne a včas dňa 14.03.2017 fikciou doručenia. Žalovaná v Registri obyvateľov SR nemá evidovaný trvalý, ani prechodný pobyt s konkrétnou adresou. Súd žalovanú na pojednávanie preto predvolal procesným postupom podľa § 106 ods. 3 CSP podľa ktorého, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za týchto procesných podmienok potom súd na pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca, žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, nenavrhla žiadne dôkazy na vykonanie, v konaní bola nečinná.
6. Žalobca v predmete svojej činnosti má poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. (informatívny), oddiel Sro, vložka č. 30985/V zo dňa 23.06.2016 ohľadne žalobcu.
7. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou bola uzatvorená Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“), keď táto neobsahuje dátum uzavretia. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v záhlaví rámcovej zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka.
8. Z článku I. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http:// www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky uzatvorenia zmluvy. V tomto článku bod 1. rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára
prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3. tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5. tohto istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami. Z článku IV. bod 1. rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z tohto istého článku bod 3. rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku V. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške, tak ako vyplýva z bodu 1. tohto článku rámcovej zmluvy. Z článku VII. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku z bodu 11. rámcovej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pred Rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred Všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Ešte z článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy vyplýva, že za spracovanie a za urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo výške 35,- Eur, druhej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, tretej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti celkové náklady vo výške ďalších 25,- Eur.
9. Dňa 01.08.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená na základe rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- Eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 153,29 Eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 01.09.2015. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 3,29 Eur. Celková čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť veriteľovi bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 153,29 Eur. Priemerná hodnota RPMN ohlásená pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2014 bola vo výške 178 % podľa Vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z..
10. Žalobca do súdneho spisu predložil výpis zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 01.08.2015 odoslal na účet žalovanej sumu 150,- Eur.
11. Strany sporu nepredložili do súdneho konania okrem vyššie uvedených žiadne iné listinné dôkazy.
12. Predmetnú zmluvu zo dňa 01.08.2015, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, a to medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníkom, spotrebiteľkou na strane druhej, súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania ako dodávateľ úver žalovanej ako spotrebiteľke, ktorá je fyzickou osobou a ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Nepodlieha právnemu režimu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako to prezentoval žalobca v žalobe.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
21. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s plnením dlh zanikne.
22. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaná na základe spotrebiteľskej zmluvy mala zo strany žalobcu poskytnutý úver v sume 150,- Eur v zmysle zmluvných dojednaní. Žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke vyplatil úver dňa 01.08.2015, kedy bola uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru na „diaľku“. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z
podnikateľského účtu žalobcu, z ktorého žalobca vyplatil žalovanej úverové prostriedky v sume 150,- Eur. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 01.09.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, preto úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 01.08.2015 nie je spotrebiteľským úverom, hoci zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Na túto zmluvu o úvere sa však vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 1 tohto zákona. Táto spotrebiteľská zmluva ako súd už dôvodí sa spravuje právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a keďže bola uzatvorená na diaľku, tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, keď v tomto prípade sa jej písomná forma nevyžadovala.
26. Nakoľko v posudzovanom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd ju podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzatvorená v súlade so zákonom.
27. Ako vyplýva zo zmluvných dojednaní, žalobca poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy úver bezúčelový, bezúročný vo výške 150,- Eur, pri dojednaní odplaty za tento úver v sume 3,29 Eur, keď žalovaná sa zaviazala úver včítane odplaty, všetko vyčíslené na sumu spolu 153,29 Eur žalobcovi vrátiť jednorazovo dňa 01.09.2015. Zmluva bola uzatvorená dňa 01.08.2015, finančné prostriedky žalobca poukázal žalovanej dňa 01.08.2015. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 150,- Eur na obdobie 31 dní za odplatu 3,29 eur. Táto odplata po prepočítaní na ročný úrok v % predstavuje 38,74 % ročný úrok z požičaných úverových prostriedkov. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v Eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v auguste 2015 činili pre domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých na obdobie do 1 roka od 7,51 % do 8,51 % ročne (zdroj: www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/ priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove- kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>). Z uvedeného je zrejmé, že dojednaná odplata za poskytnutie úveru predstavuje 4,5 násobne vyššiu odplatu za akú banky v rozhodnom období poskytovali obdobné úvery. Je pravdou, že žalobca je nebankovým subjektom, avšak pokiaľ odplata za úver bola dojednaná vo výške presahujúcej 4,5 násobok odplaty za ktorú v rozhodnom období banky poskytovali obdobné úvery, bol povinný v konaní preukázať racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto výšky odplaty v porovnaní s bankovými subjektmi. V tomto ohľade žalobca nepredložil dôkazy. Preto dojednanie takejto odplaty nepožíva právnu ochranu, takéto dojednanie je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Dojednanie takejto odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
29. Dohoda o odplate musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty, výšku úrokov a problematiku dobrých mravov, táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako i v § 39a Občianskeho zákonníka o tzv. „úžere“.
30. V posudzovanom prípade dojednaná odplata v zmluve odporuje dobrým mravom, takéto dojednanie je absolútne neplatné. Právny úkon, teda zmluva je tak v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu. Preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3,29 Eur s príslušenstvom zamietol, uložil povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi z titulu požičaných úverových prostriedkov len sumu 150,- Eur, ktorá suma zodpovedá sume poskytnutého úveru, bez nároku na odplatu 3,29 Eur pre jej neplatné dojednanie. Neplatný je právny úkon, teda zmluva len v časti dojednanej odplaty, ktorú možno obsahovo oddeliť od ostatnej časti právneho úkonu v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.
31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná úver prijala vo výške 150,- Eur, žalobcovi nevrátila na úver žiadnu čiastku, preto žalobca má nárok len na uhradenie čiastky 150,- Eur od žalovanej.
32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania v splnením peňažného dlhu.
35. Žalobca voči žalovanej má nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,- Eur od 02.09.2015 do zaplatenia. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s vrátením úverových prostriedkov v sume 150,- Eur od 02.09.2015 keď podľa zmluvy sa zaviazala ich vrátiť do 01.09.2015. Jej omeškanie trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanej z tejto sumy i na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, t.j. od 02.09.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto je daná § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto ku dňu 02.09.2015 bola 0,05 % ročne, zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,05% ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,- Eur. Nakoľko súd sumu 3,29 Eur neprisúdil, z tejto sumy žalobca nemá nárok ani na zaplatenie príslušenstva v podobe uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 02.09.2015 do zaplatenia.
36. O trovách konania, resp. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní väčší úspech než žalovaná. Preto dôvodné rozhodovať v konaní o nároku žalobcu na trovy konania voči žalovanej pomerom jeho úspechu vo veci, ktorý tento predstavuje 96 % (150 : 153,29 = 0,98 = 98 %, 3,29 : 153,29 = 0,02 = 2 %, rozdiel 98 % - 2 % = 96 %). Žalobca má preto nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 96 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania preto pomerne rozdelil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).