Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/6/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného : Y. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX U. O., št. občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Koman, advokát, so sídlom Ul. 17 novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému : ROLAND, s.r.o., IČO: 31 701 418, so sídlom Daxnerova 1, 984 01 Lučenec, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.337,- USD s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora Y.. T. X., Q. úrad L., proti uzneseniu C. súdu Kežmarok č.k. 4Er 49/2003-22 zo dňa 10.05.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom Y.. T. X. (pôvodne Y.. O. U.) pod sp. zn. EX XX/XXXX vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 05.11.2003 na exekútorskom úrade pôvodného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.337,- Eur na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.: 3C/1051/98-60 zo dňa 05.11.2002. Dňa 13.03.2003 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 11.09.2012 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Na výzvu súdu si uplatnil trovy exekúcie vo výške 103,81 Eur. Súd prvej inštancie vychádzal z citovaných ustanovení § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 19, § 251 ods. 4, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov; § 18, § 19 ods. 2, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný stratil procesnú spôsobilosť dňom výmazu z obchodného registra a ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný bol zrušený bez právneho nástupcu. Vzhľadom na zistené skutočnosti boli splnené zákonné podmienky a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a následne zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 200 ods. 1, 5, § 203 Exekučného poriadku a vychádzajúc zo záveru, že nie je splnená podmienka podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom

a účinnom pre toto konanie na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie oprávneného a povinného niet, preto súd vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o nepriznaní trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor Y.. T. X.. Namietal, že rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutím bola súdnemu exekútorovi spôsobená škoda. Poukázaním na ustanovenie § 196 ods. 1, dôvodovej správy k § 200 až 203 Exekučného poriadku, nález Ústavného súdu slovenskej republiky zo dňa 10.01.2005, sp. zn. II ÚS 49/03, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu v Galante uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v omyle pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a schváliť trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslil v návrhu zo dňa 23.06.2015.

5. K podanému odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý rozhodnutie súd prvej inštancie označil za správne ak nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a to aj s poukazom na skutočnosť, že predmetom sporu boli nároku oprávneného vyplávajúce z pracovnej zmluvy, ktoré mu neboli uhradené a neboli mu uhradené ani náklady spojené s uplatnením tohto nároku na súde, navyše oprávnený vo februári 2003, kedy podával návrh na vykonanie exekúcie, nemohol predvídať, že 11.10.2006 bude povinný vymazaný z Obchodného registra. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Pri takomto preskúmaní zistil, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. V predmetnej veci bolo odvolanie podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného dňa 10.05.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto na základe vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinky podaného odvolania zostávajú zachované.

10. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 Exekučného poriadku proti napadnutému výroku o trovách exekúcie uznesenia súdu v exekučnom konaní odvolanie prípustné nebolo.

11. Napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom. V zmysle vyššie uvedenej úpravy exekučného poriadku o prípustností odvolania proti rozhodnutiu vydanom v exekučnom konaní len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, tak nie je prípustné odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie, ak súd rozhodoval o zastavení exekúcie v zmysle ust. § § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

12. K výroku o trovách exekúcie odvolací súd ďalej uvádza, že v prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo pred 01.11.2013. Napadnutý je výrok o trovách exekúcie, vo vzťahu ku ktorému platia aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.11.2013, a to konkrétne § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 do 30.06.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Z ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku počnúc dňom 01.11.2013 bolo vypustené slovné spojenie „je odvolanie prípustné“ a bolo nahradené slovným spojením „nemožno podať mimoriadne dovolanie“. Citované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 30.6.2016 výslovne nestanovovalo, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bolo odvolanie prípustné, a preto platilo, že odvolanie proti takémuto výroku prípustné nebolo.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora ako neprípustné odmietol postupom podľa § 386 písm. c) C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).