Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-12-2017.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., O. X/XX a otca O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., R. M. XX, zastúpeného AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o. so sídlom Martin, A. Pietra 10645/17, IČO: 50 157 892, o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16P/23/2016-84 zo dňa 10. 11. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zmenil rozhodnutie o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, a to rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/168/2013-101 zo dňa 04. 02. 2014 tak, že maloletého O. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, otec od nedele od 18,00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nedele do 18,00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa, matka od nedele od 18,00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do nedele do 18,00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Rodič si maloletého prevezme v mieste bydliska toho rodiča, ktorí vykonáva osobnú starostlivosť v danom týždni. Výživné súd neurčil, zrušil rozsudok č.k. 19P/46/2015-88 zo dňa 18. 05. 2015, návrh otca na zvýšenie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa sú rozvedení, v minulosti viacerými rozsudkami boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, rozhodnutím sp. zn. 20P/168/2013 OS Martin bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať výživné sumou 90,- eur mesačne. Nasledujúcim rozhodnutím sp. zn. 19P/46/2015 toho istého súdu bol upravený styk matky s dieťaťom. K zmene rozhodnutia o výchove a výžive pristúpil súd vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa, keď mal preukázané, že u rodičov sú vytvorené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, navyše maloletý o takýto spôsob starostlivosti zo strany rodičov prejavil záujem, pričom oproti predošlému rozhodovaniu o osobnej starostlivosti došlo k zmene pomerov, keď matka má vytvorené stabilné zázemie, spolu s terajším manželom vlastnia štvorizbový byt a maloletý O. má dobrý vzťah aj so svojou mladšou sestrou. Súd zároveň určil, že v čase realizácie striedavej osobnej starostlivosti sú obaja rodičia povinní sa podieľať na potrebách maloletého každý v pomernej
časti a tiež rovnomerne sa podieľať na spoločných výdavkoch a nákladoch. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletého dieťaťa. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Nestotožnil sa so závermi a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko považuje za neakceptovateľné z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, aby súd svoje rozhodnutie dôvodil tým, že sú údajne splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie O. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom. Zo súdneho pojednávania a samotného obsahu spisu vyplynulo, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletého syna a ich výchova je odlišná. Súd pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal z tvrdení a postojov matky, ktoré prezentovala počas súdnych pojednávaní, avšak realita je úplne iná. Matka o maloletého O. sa nikdy predtým nestarala, všetku starostlivosť zabezpečoval výlučne otec. Súd úplne bagatelizoval a nebral do úvahy históriu vzájomných vzťahov medzi rodičmi a ich starostlivosť o syna, kedy matka neustále vyvoláva nové a nové konania, menila názor na starostlivosť, bez dôvodu napádala otca, spochybňovala ho. Matka nikdy nedokázala poskytnúť synovi dlhodobejšiu starostlivosť, práve naopak, bol to vždy otec, ktorý syna dával do poriadku, musel reagovať na jeho zmeny nálad, správania, odmietanie poslušnosti po kontakte s matkou. Otec pritom nikdy matke nebránil v styku so synom, vždy ho podporoval a prispôsoboval sa matke. Otec sa obáva, že napriek matkiným deklaráciám pred súdom nebude schopná a ani ochotná pripravovať syna do školy, vodiť ho na tréningy, platiť mu všetky potrebné poplatky a výdavky, spolupodieľať sa finančne na zabezpečení výstroja na hokej a pod. V škole dosahuje O. výborné výsledky, otec sa s ním pravidelne učí, obáva sa preto zhoršenia prospechu. Pokiaľ súd vykonal výsluch syna, za takú krátku dobu nebolo možné, aby dokázal vyhodnotiť synov úsudok a jeho vyjadrenia. Syn má 8 rokov, dokáže povedať svoj názor, ale nedokáže vyhodnotiť následky. Syn chce byť s matkou, má ju rád, toto otec rešpektuje a ani nespochybňuje. Avšak vyhodnotenie toho, či práve striedavá osobná starostlivosť je pre O. vhodná nemôže predsa byť na ňom - 8-ročnom dieťati. Odvolateľ trval na tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, nakoľko matka nedokáže zabezpečiť vhodné a stabilné rodinné zázemie. Odvolateľ tiež namietal, že súd zamietol návrh na zvýšenie výživného. Žiadal, aby odvolací súd zamietol návrh matky na striedavú osobnú starostlivosť o syna O. a zároveň zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania. Podľa nej sú vytvorené vhodné a stabilné podmienky pre zdravý vývoj syna, čo bolo preukázané aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Potvrdila, že rodičia majú rozdielne výchovné metódy, čo však nie je v neprospech syna. Pri svojich návrhoch, tak ako aj pri zmene výchovného prostredia jej ide v prvom rade o maloletého syna. Striedavú osobnú starostlivosť prediskutovala aj s detskou psychologičkou, resp. kolíznym opatrovníkom. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, pričom uviedol, že matka sa nikdy nepýtala na jeho názor, nekonzultovala s ním svoje plány alebo životné rozhodnutia, len mu oznámila, že veci sa zmenili, pričom sa tak stalo aj vtedy, keď mal syn 3 a pol roka a odovzdala ho do jeho výchovy, na čo musel reagovať a čo zvládol aj za pomoci svojej rodiny. Naďalej zopakoval, že osobnú striedavú starostlivosť nepovažuje za vhodný model starostlivosti o syna.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom, z preskúmavaného rozsudku, ako aj spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že po rozvode manželstva rodičov maloletého O. prebehlo viacero súdnych konaní, ktoré upravovali práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Naposledy bol maloletý O. zverený do výchovy a opatery otca. Matke bolo určené výživné 90,- eur mesačne a zároveň bol upravený styk matky s dieťaťom. Matka maloletého uzatvorila nové manželstvo, zo vzťahu sa narodila dcéra. S terajším manželom majú k dispozícii štvorizbový byt, matka je na materskej dovolenke. Maloletý pri stretnutiach s matkou prejavil záujem tráviť s ňou dlhšiu dobu, preto podala návrh na zverenie do výchovy, resp. do striedavej osobnej starostlivosti. Prvostupňový súd vzhľadom na zmenu
pomerov v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, v odôvodnení rozhodnutia primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 ods. 2 CSP zdôvodnil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky na to, aby dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti (zabezpečené bývanie, dochádzka do školy, hokejové tréningy), pričom takýto model starostlivosti uprednostnil aj maloletý O., ktorému bolo umožnené pred súdom vysloviť svoj názor. Je v záujme dieťaťa, aby malo vytvorené väzby a vzťahy s obidvoma rodičmi, a to aj po rozvode ich manželstva a zrušení spoločnej domácnosti. Otec v priebehu konania, resp. aj vo svojom odvolaní poukazoval na nezhody vo výchove, resp. vyslovil obavu, či matka v budúcnosti zvládne v celom rozsahu starostlivosť o syna vrátane jeho mimoškolských aktivít, najmä hokejových tréningov.
7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o výchove a výžive nie je nemenné a pokiaľ by v budúcnosti došlo k závažnejšej zmene pomerov, resp. by súd zistil, že osobná striedavá starostlivosť nie je v prospech maloletého dieťaťa, je možné opäť rozhodnutie zmeniť a prispôsobiť aktuálnemu stavu.
8. Odvolací súd po preskúmaní všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli vo veci vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne posúdil a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa so závermi prvoinštančného súdu stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Pretože otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).