Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10Co-304-2016.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/304/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ C. C., nar. XX.X.XXXX, 2/ R. C., nar. X.X.XXXX, obaja bytom E. T. XX/X, K. T., právne zastúpení advokátkou JUDr. Miroslavou Bobíkovou, so sídlom K. T., Y. L. XX, proti žalovaným 1/ O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, zastúpeným žalovaným v rade 2/, 2/ Jurajovi Muráňovi, nar. XX.X.XXXX, bytom E. T. XX/X, adresa na doručovanie T., C. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/61/2013-353 zo dňa 25. februára 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva strán a o jeho vyporiadaní a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť, každý samostatne, žalobcovi 1/ sumu 375,95 eur a žalobkyni 2/ sumu 664,69 eur.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k rodinnému domu číslo súpisné XX kat. úz. E. T. (LV č. XXX) a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ v 4/6-nách a žalobkyni 2/ v 2/6-nách. Žalobkyni 2/ uložil povinnosť vyplatiť každému zo žalovaných po 6.225 eur titulom vyrovnania za ich spoluvlastnícky podiel (po 1/12-ine). Vychádzal z toho, že matka žalovaných (pôvodná spoluvlastníčka so žalobcami; v podiele 1/6) a ani samotní žalovaní „zodpovedajúcim spôsobom od roku 1985 predmetný dom trvale neobývali“, chodievali len na občasné návštevy. Približne pred 10-imi rokmi došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov medzi matkou žalovaných a žalobcom 1/ (jej otcom). Tieto narušené vzťahy trvajú dodnes a podľa okresného súdu môžu spôsobovať značné komplikácie pri nakladaní so spoločnou vecou. 2. V otázke spôsobu vyporiadania zrušovaného spoluvlastníctva konštatoval, že z technického hľadiska je síce možné dom stavebnými úpravami rozdeliť na dva byty, avšak pri vynaložení značných nákladov. Vzhľadom na predpokladané náklady (19.296,07 eur, resp. 22.520,14 eur), ktoré prevyšujú hodnotu spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ a skutočnosť, že po prípadnom vykonaní stavebných úprav nebudú splnené podmienky kolaudačného rozhodnutia, dospel k záveru, že dotknutý rodinný dom nie je reálne deliteľný. Poukázal tiež na rozhodnutia publikované pod R 61/1968 a R 45/1991. 3. Pri rozhodovaní o tom, ktorému/ktorým spoluvlastníkom má prikázať dom do (spolu)vlastníctva zohľadnil veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie a spôsob užívania rodinného domu. Taktiež prihliadol na to, že žalobca 1/ dom vybudoval a žalovaní (ani ich právna predchodkyňa) nevložili do nehnuteľnosti žiadne investície a neuhrádzali ani náklady na jej opravu a pod. Preto prikázal podiely žalovaných do vlastníctva tým spoluvlastníkom, ktorí nehnuteľnosť reálne užívajú a dlhodobo udržiavajú; t.j. do spoluvlastníctva žalobkyne 2/.
4. Hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaných určil okresný súd na základe znaleckého posudku Ing. Jurigu, ktorý do konania predložili žalobcovia. Žalovaní síce namietali takto stanovenú hodnotu domu, ale neuviedli bližšie skutočnosti, ktoré by znalecký posudok spochybňovali. V súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania súdom pritom nezložili preddavok v sume 400 eur, z ktorého dôvodu okresný súd k predmetnému dokazovaniu neprikročil. 5. Samostatným výrokom uložil každému zo žalovaných povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 375,95 eur a žalobkyni 2/ sumu 664,95 eur. Ide o čiastky pripadajúce na ich spoluvlastnícke podiely z investícií vložených do vyporiadavaného rodinného domu žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/. Predmetné investície žalovaní v plnom rozsahu uznali. Rozhodovanie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
6. Proti tomuto rozsudku (mimo výrokov týkajúcich sa investícií vložených žalobcami do rodinného domu) podali v zákonom stanovenej lehote samostatné (ale s takmer identickým obsahom) odvolania obaja žalovaní, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Trvali na tom, že predmetný rodinný dom je reálne deliteľný, pri ktorej deľbe vzniknú samostatné veci; čo korešponduje i so súvisiacou judikatúrou. Potreba nového kolaudačného rozhodnutia je prirodzeným výsledkom nevyhnutných stavebných úprav. Technickú možnosť deľby nehnuteľnosti pritom konštatoval aj znalec ustanovený súdom. 7. Odvolatelia zopakovali, že sú ochotní hradiť náklady nevyhnutné na stavebné úpravy rodinného domu. Vyčíslené náklady sú totiž stále nižšie ako výdavky na zaobstaranie obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite. Hoci túto ochotu jednoznačne prezentovali už v prvoinštančnom konaní, okresný súd uvedené odignoroval. 8. Vo vzťahu k eventualite vyporiadania zrušovaného spoluvlastníctva prikázaním veci niektorému zo spoluvlastníkov poukazovali na to, že znalecký posudok Ing. Jurigu je „tri roky starý“. Mali za to, že o danej otázke bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie súdom, ktoré bolo v záujme oboch sporových strán. Pri stanovení hodnoty ich spoluvlastníckeho podielu je nutné vychádzať z kritéria primeranej náhrady, t.j. chápať ju ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za sumu 6.000, resp. 12.000 eur si v danej lokalite však žalovaní neobstarajú jednoizbový byt; jeho cena je minimálne 30.000 eur. Odvolatelia tvrdili, že pri posúdení účelného využitia veci nebolo náležite prihliadnuté na zabezpečenie ich bytovej potreby, nakoľko ide o jedinú nehnuteľnosť, ku ktorej majú vlastnícky vzťah. V závere odvolania žalovaný 1/ dával do pozornosti nedôslednosti v procese doručovania napadnutého rozsudku.
9. Žalobcovia žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňovali - aj s odkazom na vyjadrenia znalca Ing. Sokolíka - reálnu nedeliteľnosť rodinného domu. V dome sú aktuálne vybudované dva byty a rozdelenie na tri samostatné bytové jednotky nie je možné. V tejto spojitosti poukazovali tiež na svoje pripomienky k dotknutej štúdii, prezentované už v priebehu konania. Zároveň žalovaní 1/, 2/, ani ich matka nikdy neprejavili skutočný záujem o trvalé bývanie vo vyporiadávanom rodinnom dome. Taktiež pre zlé a napäté vzťahy, zhoršené aj prístupom žalovaných a ich matky k riešeniu prebiehajúceho sporu, by bolo ťažké si predstaviť spolunažívanie „pod jednou strechou“. V otázke náhrady za spoluvlastnícke podiely protistrany sa žalobcovia stotožnili s úvahami i záverom okresného súdu.
10. V ďalšom štádiu odvolacieho konania už sporové strany na svoje podania nereagovali.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostali nedotknuté výroky týkajúce sa povinnosti žalovaných zaplatiť jednotlivým žalobcom alikvotnú časť za vložené investície do rodinného dumu, a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
12. Hoci odvolatelia uvádzajú, že rozsudok okresného súdu napádajú v celom rozsahu, v pomerne podrobnom odvolaní neuvádzajú vôbec žiadnu argumentáciu týkajúcu sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom význame, t.j. týkajúcu sa investícií do rodinného domu. Nadväzne - vychádzajúc z obsahu podania/odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) - je namieste uzavrieť, že proti dotknutým výrokom odvolanie nepodali. Ide pritom o výroky, ktoré nie sú závislé od ostatných meritórnych výrokov rozsudku, teda ani od samotného zrušenia podielového spoluvlastníctva. Jedná sa totiž o nároky, ktoré môžu byť uplatňované (a súdom posudzované) nezávislé od konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva; to znamená aj bez toho, že by bolo takéto konanie (vôbec) vedené. Navyše, žalovaní
s investíciami uplatňovanými žalobcami plne súhlasili, t.j. okresný súd v konečnom dôsledku rozhodol podľa ich stanoviska, z ktorého titulu by žalovaní v danej časti neboli ani subjektívne oprávnení napadnúť rozsudok okresného súdu odvolaním.
13. Krajský súd východiskovo zdôrazňuje prioritu prvého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, t.j. reálne rozdelenie predmetu zrušeného podielového spoluvlastníctva. Ide o vyjadrenie konkrétneho úmyslu zákonodarcu rešpektujúceho základné/ústavné právo vlastniť majetok. Len týmto spôsobom totiž zostáva (bývalým) spoluvlastníkom zachované ich vlastnícke právo in natura, t.j. v užšom slova zmysle. V prípade ďalších dvoch spôsobov vyporiadania strácajú (bývalí) spoluvlastníci, resp. časť z nich bezprostredné naplnenie základných obsahových atribútov práva vlastniť určitú vec. Získanie finančného vyrovnania alebo časti výťažku z predaja je transformáciou majetkových hodnôt len z hľadiska ekonomického, ale z hľadiska vlastníckych oprávnení (držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s predmetom vlastníctva) je faktickým zánikom vlastníctva.
14. Hoci materiál obsahujúci predbežné rozpočtové náklady oboch alternatív reálneho rozdelenia domu vyčíslené Ing. E. je len voľne založený v súdnom spise a ani zápisnica z pojednávania zo dňa 25.2.2016 neobsahuje údaj o vykonaní dokazovania predmetnou písomnosťou, zo zvukového záznamu daného pojednávania je zrejmé, že okresný súd strany oboznámil s výslednou hodnotou oboch variantov stavebných úprav rodinného domu. Zároveň je však zrejmé, že stranám odhad rozpočtov nebol bezprostredne predložený, z ktorého titulu si ho nemohli bližšie preštudovať a zaujať k nemu, či k jeho východiskám konkrétnejšie stanovisko. Spôsob vykonania dotknutého dôkazu tak v konečnom dôsledku neumožnil stranám sporu riadne uplatnenie ich procesných práv a oprávnení. 15. Výška nákladov na stavebné úpravy nehnuteľnosti súvisiace s jej reálnou deľbou je pritom významnou okolnosťou pri rozhodovaní o (právnej) uskutočniteľnosti takéhoto delenia. Navyše, vo všeobecnosti pri vymedzení rozsahu nákladov rekonštrukčných prác, resp. cien prác a materiálov nevyhnutných na stavebné úpravy dochádza pomerne často k tomu, že odhadovaný rozpočet je prekročený, neraz až niekoľkonásobne.
16. Okresný súd v rámci svojich úvah týkajúcich sa nákladov na stavebné úpravy nepresne poukazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 45/1991. Právna veta predmetného rozhodnutia totiž ukladá súdu povinnosť zisťovať ochotu spoluvlastníkov vynaložiť prostriedky na úpravu spoločnej (vyporiadávanej) nehnuteľnosti a pokiaľ žiadny zo spoluvlastníkov by nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba (nehnuteľnosť) z daného hľadiska považovaná za nedeliteľnú. V tomto smere náležite argumentujú odvolatelia, keď uvádzajú, že v priebehu konania opakovane potvrdili, že sú ochotní a pripravení znášať súvisiace náklady. Nadväzne neobstojí konštatovanie okresného súdu, že i s odkazom na označený judikát nie je v súdenej veci možná reálna deľba rodinného domu.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia publikovaného pod R 45/1991 taktiež vyplýva, že náklady reálnej deľby sa neporovnávajú s hodnotou vyporiadávaných podielov v prípade prikázania veci za primeranú náhradu, ako to učinil okresný súd. Porovnáva sa finančná náročnosť stavebných úprav s cenou pôvodnej stavby alebo s cenou novovzniknutých vecí a len „zrejmý nepomer“ medzi týmito ukazovateľmi vedie k záveru o reálnej nedeliteľnosti z hľadiska výšky nákladov súvisiacich stavebných úprav. K totožným záverom možno dospieť i na základe ďalšieho publikovaného rozhodnutia (R 61/1968), na ktoré poukazuje okresný súd.
18. Spoluvlastníci, ktorí majú vynaložiť náklady na vykonanie stavebných úprav, musia však nielen deklarovať ochotu znášať predmetné investície, ale tiež preukázať dostatok finančných prostriedkov na ich krytie, resp. konkrétny spôsob ich zabezpečenia. Pokiaľ by nedisponovali zdrojmi (hoci napr. aj úverovými) na vykonanie nevyhnutných úprav nehnuteľnosti, v konečnom dôsledku by súdne rozhodnutie o reálnej deľbe nebolo naplnené a vyriešenie daného stavu by z hľadiska právnej istoty s veľkou pravdepodobnosťou vyžadovalo ďalšie súdne konania.
19. Okresným súdom definovaný (zásadný) dôvod nevyhovenia požiadavke žalovaných na vyporiadanie zrušovaného spoluvlastníctva reálnou deľbou, spočívajúci v rozpore stavu po navrhovanej reálnej deľbe s (pôvodným) kolaudačným rozhodnutím týkajúcim sa rodinného domu, neobstojí. Akceptácia takéhoto prístupu by totiž znamenala, že žiadna (skolaudovaná) nehnuteľnosť by nebola reálne deliteľná, lebo stav po reálnej deľbe - vzhľadom na jej možnosť len v prípade vzniku novej (ďalšej) veci
(osobitne novej, resp. samostatnej bytovej jednotky) - logicky nemôže korešpondovať so stavom v čase prvotnej kolaudácie. Predmetný prístup tak vo svojich dôsledkoch vylučuje účel zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva jeho primárnym spôsobom; reálnou deľbou.
20. Spojitosť reálnej deľby domovej nehnuteľnosti so stavebným konaním (v širšom význame) je však dôležitá aj v súdenej veci; hoci v iných súvislostiach ako ustálil okresný súd. Pri posúdení možnosti reálnej deľby je nevyhnutné, aby konajúci súd postupoval v súčinnosti s príslušným stavebným úradom. To znamená, aby aj tento štátny orgán zaujal stanovisko k navrhovanej/požadovanej reálnej deľbe z hľadiska splnenia požiadaviek administratívno-právnych predpisov. Následne súčasťou (eventuálneho) rozhodnutia o reálnej deľby by mal z pohľadu určitosti a jednoznačnosti byť aj konkrétny projekt nevyhnutných stavebných úprav.
21. Vzhľadom na potrebu vyriešenia (ne)možnosti prioritného spôsobu vyporiadania zrušovaného spoluvlastníctva, krajský súd sa aktuálne bližšie nezaoberal nasledujúcim spôsobom vyporiadania (prikázaním veci jedinému, resp. viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu). V tejto spojitosti je však namieste uviesť, že nie je úplne korektnou argumentácia odvolateľov o nemožnosti si zabezpečiť domovú/bytovú nehnuteľnosť za náhradu vymedzenú v napadnutom rozsudku. Žalovaní sú totiž len menšinovými spoluvlastníkmi a rovnakou vecou nie je výlučné vlastníctvo celej veci, ale dotknutý ich minoritný spoluvlastnícky podiel. V odvolaní túto svoju argumentáciu už čiastočne modifikovali a termín „podobnej veci“ (primeranejšie) vzťahujú na 1-izbový byt.
22. Na druhej strane je namieste, aby samotní žalovaní zvážili, či investícia do stavebnej úpravy vyporiadávanej nehnuteľnosti, ktorú deklarujú ako pre nich akceptovateľnú a splniteľnú, spoločne s vyrovnaním poskytnutým v prípade vyporiadania druhým spôsobom (prikázaním za náhradu) nepredstavuje dostatočnú sumu na to, aby si zabezpečili samostatnú domovú/bytovú jednotku. Z doterajšieho priebehu konania totiž nevyplývajú konkrétne okolnosti, ktoré by preukazovali skutočne silný vnútorný emocionálny vzťah žalovaných k predmetnému rodinnému domu. V tomto smere je podľa krajského súdu daný aj priestor pre vzájomné vyjednávanie sporových strán. Hoci žalobcovia poukazujú na značnú konfliktnosť vzťahov aj bezprostredne so žalovanými (nielen s ich matkou, pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou), z priebehu konania uvedené nevyplýva. Žalovaní bez výhrad akceptovali investície vykonané žalobcami do rodinného domu a nenamietali ani povinnosť spolupodieľania sa na týchto investíciách. Nie je preto vylúčené, že pri určitej miere kompromisnosti a ústretovosti oboch sporových strán by bolo možné spor vyriešiť ak nie dohodou strán, tak minimálne rozhodnutím (vnútorne) prijateľným pre každú z nich.
23. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že neprimeraným je poukazovanie odvolateľov na tradičnosť viacgeneračných domov na území Slovenska. Dá sa síce súhlasiť s tým, že viacgeneračné bývanie je stále v určitom rozsahu tradičné, ale v drvivej väčšine prípadov ide o spoločné užívanie spoločnej nehnuteľnosti (eventuálne nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve časti osôb žijúcich v dome), nie o užívanie dvoch, resp. viacerých samostatných (aj v právnom zmysle) bytových jednotiek. Napokon, aj doterajší spôsob užívania vyporiadávanej nehnuteľnosti je takýmto spôsobom užívania spoločnej nehnuteľnosti - jednej bytovej jednotky, hoci rodiny žalobcov žijú v relatívne samostatných domácnostiach. V tomto ohľade zase žalobcovia nepresne argumentujú tvrdením o dvoch bytových jednotkách.
24. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní postupovať podľa vyššie uvedeného, t.j. najmä umožniť stranám konkrétne vyjadrenie k predbežným rozpočtovým nákladom, vyžiadať stanovisko príslušného stavebného úradu k „štúdii“, vyzvať žalovaných na deklarovanie a preukázanie spôsobilosti hradiť náklady prípadných nevyhnutných stavebných úprav. Po náležitom ustálení skutkového stavu okresný súd vec právne posúdi, v ktorom procese zohľadní aj závery rozoberanej súdnej praxe. 25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.