Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-391-2016.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/391/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa, a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Dany Bystrianskej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul.č. 13, proti povinnému: Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. Ď. XXX, XXX XX V., o vymoženie 6.257,99,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12Er/2096/2015 - 15 zo 25.11.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Uznesením 12Er/2096/2015 - 15 zo 25.11.2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2015 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 6.257,99 Eur a príslušenstva pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava sp. zn. IS-C/1210/0188 zo dňa 20.12.2012. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že uznesením zo dňa 29.04.2014 sp. zn. 12Er/1384/2014 súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil, správnosť tohto rozhodnutia potvrdil odvolací súd uznesením sp. zn. 14CoE/287/2014 z 28.11.2014. Dôvodom zastavenia exekúcie bola rozhodcovská doložka, ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo teda preukázané, že na tunajšom súde sa viedla exekúcia pod č. 14CoE/287/2014 s rovnakými účastníkmi konania a rovnakým exekučným titulom, kde o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní. Preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 243d ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 232 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na Zákon o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenie § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené exekútorovi 29.03.2016.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
8. V súdnom spise sp. zn. 12Er/2096/2015 súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 12Er/1384/2014. Súd prvej inštancie v prvej veci dňa 29.04.2014 uznesením exekučné konanie zastavil a odvolací súd správnosť tohto rozhodnutia potvrdil uznesením sp. zn. 14CoE/287/2014 z 28.11.2014 Vo veci 12Er/2096/2015 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.11.2015, exekučné konanie zastavil z dôvodov uvedených v § 159 ods. 3 O.s.p.
9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p..
11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
12. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že v inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení. V tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“ a dôvodne preto súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).