Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/391/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa, a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Dany Bystrianskej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul.č. 13, proti povinnému: Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. Ď. XXX, XXX XX V., o vymoženie 6.257,99,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12Er/2096/2015 - 15 zo 25.11.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Uznesením 12Er/2096/2015 - 15 zo 25.11.2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2015 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 6.257,99 Eur a príslušenstva pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava sp. zn. IS-C/1210/0188 zo dňa 20.12.2012. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že uznesením zo dňa 29.04.2014 sp. zn. 12Er/1384/2014 súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil, správnosť tohto rozhodnutia potvrdil odvolací súd uznesením sp. zn. 14CoE/287/2014 z 28.11.2014. Dôvodom zastavenia exekúcie bola rozhodcovská doložka, ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo teda preukázané, že na tunajšom súde sa viedla exekúcia pod č. 14CoE/287/2014 s rovnakými účastníkmi konania a rovnakým exekučným titulom, kde o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní. Preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 243d ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 232 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na Zákon o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenie § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené exekútorovi 29.03.2016.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

8. V súdnom spise sp. zn. 12Er/2096/2015 súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 12Er/1384/2014. Súd prvej inštancie v prvej veci dňa 29.04.2014 uznesením exekučné konanie zastavil a odvolací súd správnosť tohto rozhodnutia potvrdil uznesením sp. zn. 14CoE/287/2014 z 28.11.2014 Vo veci 12Er/2096/2015 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.11.2015, exekučné konanie zastavil z dôvodov uvedených v § 159 ods. 3 O.s.p.

9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p..

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že v inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení. V tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“ a dôvodne preto súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .