Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému F. B., T.. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, I. T. H., o zaplatenie 2.519,83 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 13C/102/2014-149 z 27.10.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13C/102/2014-149 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.9.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie v sume 2099,95 €, v časti úroku vo výške 17,30 % ročne z istiny 2064,78 € od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2064,78 € od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom vrátil súdny poplatok v sume 119,30 € žalobcovi prostredníctvom prevádzkového systému.

2.Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 10.9.2013, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.519,83 € s príslušenstvom z titulu doplatenia neuhradených splátok úveru. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanému vzniknutej na základe zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 20.9.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V zmysle tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.327,76 € pri úrokovej sadzbe 17,30% a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať vždy k 10.temu dňu toho ktorého mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2005 a konečnou splatnosťou úveru 10.9.2010. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, preto sa žalobca domáha svojho nároku prostredníctvom súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal čiastočne svoju žalobu späť, súd rozhodol o zastavení konania v časti istiny 2.099,95 € s príslušenstvom, a to úrokom vo výške 17,30 % ročne z istiny 2064,78 € od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2064,78 € od 22.12.2010 do zaplatenia v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p.. Citujúc ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Obč.zákonníka spolu s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné

posúdiť podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3Mcdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015 vo vzťahu k potrebe aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 34,99 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.9.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že splátky od 11.10.2009 do 11.8.2010 sú premlčané, nakoľko žaloba bola podaná dňa 10.9.2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

3.S poukazom na § 11 ods. 3,4,6 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a poukazom na čiastočné späťvzatie, súd prvej inštancie rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku.

4.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko žalobca mal len čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5.Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie proti druhému a štvrtému výroku, t.j. proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a výroku o náhrade trov konania s odôvodnením, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní poukázal na to, že je nepochybné, že ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorá patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, pričom poukázal na znenie ust. § 52 ods. 1 Obč.zákonníka platné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa názoru žalobcu tvrdenie o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v dôsledku čoho vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah, nemajú žiadnu normatívnu oporu a naopak trval na tom, že je potrebné aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy , ako aj všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Preto aj vo vzťahu k otázke premlčania, je potrebné, aby sa predmetný zmluvný vzťah riadil právnym režimom Obchodného zákonníka v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/3337/2010, Najvyššieho súdu SR 5Mcdo/20/2009, Krajského súdu v Trnave 9Co/224/2011-128, 11Co/456/2012, 24Co/417/2012 a 9Co/162/2012, spolu s uznesením Krajského súdu Nitra 25Co/297/2013 Krajského súdu v Banskej Bystrici, 14Co/142/2014, 14Co/163/2013, 17Co/170/2013, 15Co/28/2013, Krajského súdu Žilina 8Co/423/2013, ako aj na uznesenie NS SR 6Mcdo/4/2012 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/120/2015 . Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že na základe mimoriadneho dovolania sa v čase podania odvolania viedlo dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 4Ncdo/17/2014, ktorého predmetom bolo riešenie obdobnej otázky. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu, resp., aby odvolací súd napadnutý rozsudok v druhom a štvrtom výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6.Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

8.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok v napadnutej časti vo výroku ktorým bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách účastníkov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

11.Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

13.Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ (účinného od 1.7.2016) .

14.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

15.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

17.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

19.Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vychádzajúc z ustanovení Obč.zákonníka dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu k zamietnutej časti je premlčaný, t.j. vec správne právne posúdil a žalobu v uvedenej časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd

na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

20. Nie je možné považovať za dôvodnú námietku žalobcu, ak vychádzal z názoru, že pri posudzovaní nároku vo vzťahu k premlčaniu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčaciu dobu v dĺžke 4 rokov. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že právny vzťah, z ktorého žalobca vyvodzuje uplatnený nárok bol založený úverovou zmluvou, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobu podal na súd dňa 10.9.2013, preto súd správne vychádzal z úvahy, že splátky splatné od 11.10.2009 do 11.8.2010 sú premlčané, nakoľko vo vzťahu k nim došlo k márnemu uplynutiu 3- ročnej premlčacej lehoty. Nepremlčaná teda bola iba splátka splatná dňa 10.10.2009, v ktorej časti súd nárok považoval za nepremlčaný a v tejto časti uložil žalovanému povinnosť plniť. Vzhľadom na to, že súd musel prihliadnuť na premlčanie nároku, bol povinný aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu lehotu stanovenú Občianskym zákonníkom, pretože správne vzal zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobcom. Správne tiež zohľadnil § 52 ods. 2 vetu druhú Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne na tieto vzťahy použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú nemajú prechodné ustanovenia v dôsledku čoho od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

21.Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že konanie o mimoriadnom dovolaní vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Mcdo/17/2014, na ktoré okrem iného odvolateľ poukazoval, bolo v priebehu tohto odvolacieho konania ukončené tak, že Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie zamietol, pretože s poukazom na ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 Obč.zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť 1.5.2014 dovolací súd okrem iného vychádzal z úvahy, že súd prvej inštancie musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Obč.zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Obdobné závery prijal Najvyšší súd SR aj pri rozhodovaní vo veciach 3Mcdo/12/2014, 3Mcdo/9/2014, 3 Mcdo/14/2014, kde obdobne vyjadril zásadu vychádzajúc z ust. § 52 ods. 2 tretej vety Obč.zákonníka o potrebe aplikovať ustanovenia Obč.zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

22.Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .