Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-339-2015.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/339/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu: U. B. J., I..J.. so sídlom v H., Q. XXXX/XXX, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie v Piešťanoch, Teplická 7434/147, proti žalovanému D. R., nar. XX. X. XXXX, bytom S. T. XX, o zaplatenie 767,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19. februára 2015, č. k. 5C/164/2014-37
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 446,31 Eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8. 9. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 767,87 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy tohto konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavreli 12. júna 2012 Úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 618,00 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 90,53 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto bol vyzvaný listom z 27. novembra 2012 k splateniu celého dlhu. Voči žalovanému evidujú dlh pozostávajúci z istiny vo výške 446,31 Eur, úroku vo výške 96,87 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 171,69 Eur, upomienky vo výške 24,00 Eur a 12,00 Eur a zmluvná pokuta vo výške 17,00 Eur.
3. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v ostatnej časti zamietol s poukázaním na ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 40/1694 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj na článok 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS s tým, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodnutá zmluvná pokuta má podľa názoru súdu charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okrem toho nebola ani dojednaná priamo v uzavretej zmluve. Ďalej súd uviedol, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára zmluvy o pripojení, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania. Takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo Všeobecných obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo „formulárovej“ podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpore s dobrými mravmi. Preto by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil žalovaný aj ďalšie náležitosti. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že predmetom sporu je dlh z poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 618,00 Eur zo strany žalobcu žalovanému, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Napriek vyššie uvedenému je z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, že tento sa v odôvodnení venoval iba otázke dohodnutej a uplatnenej zmluvnej pokuty v zmysle úverovej zmluvy. Uvedené závery súdu prvej inštancie pokladá žalobca za neuralgické body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich, okrem iného, za nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň poukázal na absolútnu inkoherentnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia predmetného rozsudku. Tým došlo aj k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, nakoľko súd zamietnutie žalobného návrhu zdôvodnil jedinou vetou: „Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti.“ Predmetné odôvodnenie rozsudku preto neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Týmto postupom súdu došlo aj k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 383/06 a II.ÚS 85/06. Konajúci súd sa v odôvodnení zamietavej časti žalobného návrhu vysporiadal len s nárokom na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 17,00 Eur, ale pokiaľ ide o ďalšie nároky, tieto súd žiadnym spôsobom právne neposudzoval. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, žalovaný zastáva názor, že v predmetnom odôvodnení chýba akýkoľvek výklad tohto neurčitého pojmu, ako aj absentuje vážiaca formula, ktorá uvádza, čo je a čo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,9 Eur s DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd, odvolanie) + 2 x režijný paušál a DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
5. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), c) a d) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f)] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu sú uplatnené odvolacie dôvody preukázané.
10. V prvom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (od 1. júla 2016 § 220 ods. 2 CSP), v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Odôvodnenie rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podriadiť pod príslušnú zákonnú normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov podriadil zistený právny vzťah pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a ako ho aplikoval na vzťah, ktorý je predmetom konania.
12. Zo žaloby samotnej, ako aj z obsahu spisu, je zrejmé, že žalobca sa domáhal uplatnených nárokov titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Úverovej zmluvy z 12. júna 2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 618,00 Eur.
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie - bez toho, aby sa náležite venoval posúdeniu celej uvedenej zmluvy - uzavrel, že dohodnutá zmluvná pokuta má charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okrem toho nebola ani dojednaná priamo v uzavretej zmluve. Skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpore s dobrými mravmi. Preto by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil žalovaný aj ďalšie náležitosti.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevenoval pozornosť posúdeniu - okrem otázky zmluvnej pokuty - žiadnej ďalšej náležitosti zmluvy a nároku žalobcu, uplatneného v žalobe. Takéto odôvodnenie rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol bez náležitého posúdenia uplatneného nároku žalobcu a úverovej zmluvy ako celku podľa aspektov spotrebiteľského práva, nezodpovedá zákonu.
15. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto je bez ohľadu na zmluvný typ zmluvou spotrebiteľskou v prípade naplnenia zákonom predpokladaných pojmov, t.j. že ide o dodávateľa a spotrebiteľa. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva dôvodne bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Vychádzajúc aj z judikatúry Súdneho dvora EU je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši právnu otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie rešpektovať.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, ako aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie meritórneho rozhodnutia, ako v napadnutom rozsudku, je nedostatočné, neúplné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné, a preto nespĺňajúce kritériá požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. Preto odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane po riadnom vykonaní dokazovania posúdiť nárok žalobcu v prejednávanom
spore, vyporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami sporových strán, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.
18. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.