Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: G. D., Q.. XX.X.XXXX, U. S. XXXX/XX, F., o zaplatenie 460,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti 72,94 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 72,94 eur od 26.2.2014 do zaplatenia a v časti 19,99 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 19,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 109,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24.98 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,78 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 39,12 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 41 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 460,81 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy zo sumy 19,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,98 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,78 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 39,12 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 331,94 eur od 26.2.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalovaná suma pozostávala z sumy 128,87 eur za poskytnuté služby a sumy 331,94 eur žalovanej titulom zmluvnej pokuty.

2. Žalobca doručil súdu dňa 17.3.2017 čiastočné späťvzatie v časti zmluvnej pokuty vo výške 72,94 eur a v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 72,94 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, v časti istiny 19,99 eur a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 19,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie v časti zmluvnej pokuty 72,94 eur odôvodnil tým, že skutočná cena poskytnutého zariadenia ZTE Light Tab 2 bola 259 eur a preto si po začatí konania uplatňuje túto sumu 259 eur ako kompenzáciu škody.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, preto súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti podľa § 180 C.s.p. Žalovaný doručil súdu ospravedlnenie z pojednávania s práceneschopnosťou až 31.3.2017 (deň po pojednávaní), ale ani v tomto ospravedlnení nežiadal odročiť termín pojednávania. Žalobca súhlasil konať a rozhodnúť bez neho. 20.11.2014.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet z 21.6.2012 a dodatkom k zmluve, zmluvou o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier z 1.2.2016, písomným vyjadrením žalobcu, cenníkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, faktúrou č. 7301231762 na sumu 19,99 eur z 8.2.2013 (splatná 25.2.2013), faktúrou č. 7302353770 na sumu 24,98 eur z 8.3.2013 (splatná 25.3.2013), faktúrou č. 7303461868 na sumu 44,78 eur z 8.4.2013 (splatná 25.4.2013), faktúrou č. 7304601545 sume 39,12 eur z 8.5.20103 (splatná 25.5.2013), faktúrou č. 7401320337 na sumu 331,94 eur z 8.2.2014 (splatná 25.2.2014 ), ako i ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na žalobcu ako postupníka okrem iného aj pohľadávku žalovaného.

6. Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 21.6.2012 s žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný užíval služby od 21.6.2012.

7. Na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.6.2012 právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému dátové zariadenie ZTE Light Tab 2 za „maximálnu“ kúpnu cenu 1 euro. Podľa čl. 2 predmetného dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností žalovaným. Z obsahu listín predložených žalobcom mal súd preukázané, že k 21.6.2012 bola u neho predajná cena zariadenie ZTE Light Tab 2: 259 eur. Súd mal preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za elektronické služby za obdobie 2/2013-5/2013 v celkovej sume 128,87 eur. Ďalej v zmysle čl. 2 tohto dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného ( užívateľa ) je povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu 331,94 eur. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. V čl. 3 je uvedené, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu.

8. Žalovanému boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúra č. 7301231762 na sumu 19,99 eur z 8.2.2013 (splatná 25.2.2013), faktúra č. 7302353770 na sumu 24,98 eur z 8.3.2013 (splatná 25.3.2013), faktúra č. 7303461868 na sumu 44,78 eur z 8.4.2013 (splatná 25.4.2013), faktúra č. 7304601545 sume 39,12 eur z 8.5.20103 (splatná 25.5.2013), faktúra č. 7401320337 na sumu 331,94 eur z 8.2.2014 (splatná 25.2.2014 ). Žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 na zaplatenie dlžnej sumy 544,97 eur ( za faktúry spolu 460,81 eur, zákonný/zmluvný úrok 84,16 eur) v lehote do 4.2.2016. Keďže doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania s úhradou žalobcom požadovanej sumy.

9. Žalobca po doručení čiastočného späťvzatia v časti 72,94 eur z zmluvnej pokuty ( pôvodne si uplatnil zmluvnú pokutu 331,94 eur) odôvodnil uplatnený nárok sumy 259 eur ( 331,91-72,94) tým, že predmetná suma predstavuje skutočnú cenu zariadenia. Súd si ustálil, že sumu 259 eur žaluje titulom škody. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických telekomunikáciách, Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

13. Podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických telekomunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

14. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, e) dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

22. V zmysle zmluvy bolo uvedené, že Slovak Tlecom,a.s. je oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti vo výške 331,94 eur. Vznik práva žalobcovi na zmluvnú pokutu vznikne v zmysle dohody samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu jeho porušenia povinnosti, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Zmluvnú pokutu bude žalovaný povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný v dňoch, od kedy súd priznal úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 27. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu na začatie konania späť v rozsahu 72,94 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 72,94 eur od 26.2.2014 do zaplatenia a v časti 19,99 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 19,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. v tejto časti zastavil. 29. Predmetom sporu (po čiatočnom späťvzatí) je zaplatenie sumy 367,88 eur spolu s úrokom z omeškania s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24.98 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,78 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 39,12 eur od 26.5.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8, 25 % ročne zo sumy 259 eur od 26.2.2014 do zaplatenia. Suma 367,88 eur pozostáva z sumy 108,88 eur z titulu neuhradených poplatkov za služby elektronickej komunikácie a sumy 259 eur žalovanej po podaní žaloby titulom skutočnej ceny zariadenia.

30. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne v časti 72,94 eur za neuhradené služby (v časti faktúry 19,99 eur s úrokom z omeškania bola vzatá žaloba tiež späť). Je nepochybné, že medzi stranami sporu: právnym predchodcom žalobcu ako podnikateľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách, dodatok k zmluve. Právny predchodca žalobcu

v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve, dodatku. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej uzavretý medzi stranami sporu majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

31. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické služby. Súd mal preukázané, že medzi žalovaným a práv. predchodcom žalobcu došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve. Na základe dodatku právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zariadenie ZTE Light Tab 2 za maximálnu kúpnu cenu 1 euro. Podľa dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb.

32. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol žalovaný pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámený. Nakoľko žalovaný neplatil riadne a včas za poskytované služby, vnikol mu nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 129,07 eur za obdobie 2/2013-5/2013, po čiastočnom späťvzatí v sume 109,08 eur za obdobie 3/2013 -5/2013. Žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr najneskôr do 4.2.2016. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval zaplatením dlžnej sumy.

33. Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške hodnoty zariadenia v čase uzatvorenia dodatku. V prejednávanej veci je to suma 259 eur. Súd posudzoval takto uplatnenú škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skúmal, či sú splnené všetky podmienky všeobecnej občianskoprávnej zodpvodnsoti:1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

34. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (druhá podmienka), v zmysle § 442 ods.1 sa uhrádza skutočná škoda a čo poškodenému ušlo. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

35. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

36. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky právneho predchodcu žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Súd má za to, že ku škode nedošlo. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť

iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou kúpnou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu zmluvných strán. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s žalovaným boli vložené. Súd si z tohto ustálil, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu nedošlo, pretože tento za zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. S týmto záverom je spojené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), lebo aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Z týchto dôvodov súd návrh v časti uplatnenej sumy 259 eur z titulu reálnej kúpnej ceny zamietol.

37. Súd mal preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením sumy 109,08 eur za neuhradené služby, preto sa žalobca oprávnene domáha aj úhrady úroku z omeškania. Žalobca si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 8,75 % a 8,50 % ročne od dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 41 %. K výške 41 % súd dospel nasledovným matematickým výpočtom: Žalobca si uplatnil po čiastočnom späťvzatí 367,88 eur, súd mu priznal 72,94 eur. Žalobca bol úspešný 29,65 % ( 72,94 x 100/367,88), žalovaný bol úspešný 70,34 % ( 100 -29,65) a čistý úspech mal žalovaný 41 % ( 70,34 -29,65= 40,69=zaokrúhlene 41).

42. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).