Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/51/2019

Potvrdené rozhodnutím 9Co/165/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Ing. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S. V. XXX/X, B., zastúpeného JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom so sídlom P. XX, V., proti žalovanému: G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X. Y. XXX, zastúpenému JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. R. XXXX/XA, B., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/51/2019-153 zo dňa 20. 06. 2022, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.. F. XXX/X, G., právne zastúpený JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Halenárska 18, Trnava, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. L. XXX, právne zastúpený JUDr. Jana Ftorková, advokátka, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, Žilina, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.6.2019 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť vykonať osobné, hlasné a zrozumiteľné ospravedlnenie na najskoršom zhromaždení pozemkového spoločenstva Komposesorát Hliník nad Váhom, pozemkové spoločenstvo, nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v znení: „Ja, H. I., som neoprávnene a klamlivo obvinil A. B. C. tým, že som verejne a nepravdivo uviedol, že A. B. C. pácha trestnú činnosť, čím som porušil jeho osobnostné práva a týmto sa mu za uvedené porušenie verejne ospravedlňujem“ a zároveň žiadal zaplatiť i nemajetkovú ujmu vo výške 3.500 eur. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 9.1.2019 sa uskutočnilo zasadnutie výboru pozemkového spoločenstva, z ktorého bol vyhotovený zvukový záznam a na zasadnutí výboru žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnosti žalobcu, keďže nepravdivo a nepodložene obvinil žalobcu, ako aj ďalšie osoby z krádeže drevnej hmoty od pozemkového spoločenstva a z falšovania hospodárskej a účtovnej evidencie. Na základe uskutočneného nepravdivého vyjadrenia žalobca inicioval mimosúdne rokovanie so žalovaným, výsledkom ktorého bolo, že žalovaný písomne uznal čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa vykonať ospravedlnenie na najbližšom konaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Žalobca doručil žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 4.2.2019, v ktorej určito a zrozumiteľne žalovanému zdôvodnil a oznámil dôvod hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorý uplatňuje voči žalovanému, ktorým je protiprávne uvedenie nepravdivého tvrdenia, ktorým žalovaný porušil právo žalobcu na ochranu osobnosti a výšku hmotnoprávneho nároku žalobcu uplatňovaného voči žalovanému, ktorá je determinovaná spôsobom a druhom žiadanej satisfakcie, ospravedlnenie na zhromaždení pozemkového spoločenstva. Žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 5.2.2019, kedy písomne uznal a potvrdil, že vyhlásil o žalobcovi, že sa podieľa na krádeži drevnej hmoty, žalovaný písomne uznal, že išlo o nepravdivé tvrdenie a zaviazal sa vykonať ospravedlnenie na najskoršom zasadnutí zhromaždení pozemkového spoločenstva v znení, ktoré presne zodpovedá požiadavke žalobcu uvedenej vo výzve, ako aj záverečnému návrhu žalobcu obsiahnutom v tejto žalobe. Žalovaný teda voči žalobcovi platne a účinne uznal svoj dlh, t.j. nároky z protiprávneho zásahu do osobnosti žalobcu. Neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu a jeho následky, t.j. prednesenie existencie nepravdivého tvrdenia žalovaným je preukázané prostredníctvom zvukového záznamu, z ktorého je

nesporne identifikovateľné, že žalovaný osobne uviedol nepravdivé tvrdenie z celého kontextu záznamu, avšak najmä v časoch záznamu 15:18 do 15:52, 21:15 do 21:40, 49:15 do 49:45 a od 51:58 do 52:28. Zásah do osobnosti žalobcu bol neoprávnený, keďže nepravdivé tvrdenie je klamlivé, pretože je v priamom rozpore s lesníckou, účtovnou a hospodárskou evidenciou. Nepravdivé tvrdenie nepodložené a nepreukázané a neoprávnenosť nepravdivého tvrdenia bola uznaná samotným žalovaným. Neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine spáchanom žalobcom v súvislosti s nepravdivým tvrdením a ani sa v tejto súvislosti nevedie akékoľvek konanie. Klamlivosť nepravdivého tvrdenia konštatovali aj iné osoby, ktoré boli svedkami jeho prednesenia, najmä však predseda dozornej rady pozemkového spoločenstva a predseda pozemkového spoločenstva. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takých prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. Prednesením nepravdivého tvrdenia došlo k značnému zásahu do osobnosti žalobcu, nepriaznivému následku a vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu, keďže živobytím žalobcu je výkon funkcie odborného lesného hospodára a ostatných lesníckych činností aj pre iné osoby ako je pozemkové spoločenstvo, nepravdivé tvrdenie bolo žalovaným prednesené verejne, a to pred piatimi členmi výboru pozemkového spoločenstva, t.j. pred všetkými členmi štatutárneho orgánu pozemkového spoločenstva. Osoby, pred ktorými žalovaný predniesol nepravdivé tvrdenie, sú zároveň podielnikmi pozemkového spoločenstva a majú z povahy veci aktívne väzby a aktívne komunikujú s ostatnými podnikateľmi. Nepravdivé tvrdenie žalovaného sa tak okamžite rozšírilo medzi členov podielnikov pozemkového spoločenstva, pričom v tlaku občanov na samosprávu Mesta Bytča, ktoré je takisto podielnikom pozemkového spoločenstva, výsledkom daného bola výzva primátora Mesta Bytča, kde žiada pozemkové spoločenstvo o prešetrenie údajnej krádeže, na ktorej sa mal zúčastniť žalobca. Tiež bola požiadavka podielnikov pozemkového spoločenstva na ukončenie spolupráce pozemkového spoločenstva so žalobcom, a to práve v súvislosti s nepravdivým tvrdením. Nepravdivé tvrdenie žalovaným narušilo mimoriadne nevyhnutnú dôveru medzi obhospodarovateľom lesných pozemkov, pozemkové spoločenstvo a odborným lesným hospodárom, keď na ostatnom zasadnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva, kde podielnici formou petície vzniesli požiadavku, aby sa zhromaždenie zaoberalo prípadnou možnosťou ukončenia alebo obmedzenia spolupráce so žalobcom. Týmto nepravdivým tvrdením žalovaný poškodil dobré meno a povesť žalobcu v odborných lesníckych kruhoch, čím žalobcovi znížil možnosť uchádzania sa o funkciu odborného lesného hospodára a o výkon lesníckych činností vo vzťahu k iným vlastníkom lesných pozemkov a žalobca bol nútený čeliť nepríjemným otázkam, požiadavkám na vysvetlenie a rôznym podozreniam, jednak zo strany rodiny, ale aj zo strany klienta pozemkového spoločenstva, podielnikov pozemkového spoločenstva, susedov a známych. Žalobcove osobnostné práva boli nielen ohrozené, ale aj porušené. Žalobca pociťuje závažnú ujmu nepravdivým tvrdením, pretože má k predmetným lesom osobný a vrúcny vzťah a za daných okolností je zrejmé, že ospravedlnenie prednesené výlučne na zhromaždení pozemkového spoločenstva pred jednotlivými podielnikmi a členmi orgánov je spôsobilé mať požadovaný (materiálny) efekt a aspoň čiastočne zvrátiť nepriaznivé následky spôsobené nepravdivým tvrdením. Za mimoriadne podstatné pre zdôvodnenie intenzity žalobcom žiadanej satisfakcie považuje najmä charakter lesníckej činnosti, ktorú žalobca ako odborný lesný hospodár vykonáva, funkciu na cudzom majetku a nakladá s hodnotami cudzej osoby, obhospodarovateľa, výkon funkcie OLH je typický tým, že je mimoriadne náročne kontrolovateľný a výkon funkcie OLH bol najmä v minulosti zneužívaný a existujú mnohé prípady, kedy boli obhospodarovateľom spôsobené mimoriadne vysoké škody na hodnote drevnej hmoty a z uvedených dôvodov je uchádzanie sa o výkon funkcie OLH a samotný výber OLH obhospodarovateľný spojený s apriórnou nedôverou obhospodarovateľov voči OLH, a preto má požiadavku na vykonanie ospravedlnenia na zhromaždení a nie na výbore, nakoľko intenzita ospravedlnenia sa nemôže rovnať intenzite zásahu, ale ospravedlnenie musí byť formálne intenzívnejšie. Primerané zadosťučinenie sa tak nemôže dosiahnuť bez náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na to, že konanie žalovaného zasiahlo takú neúnosnú mieru, ktorá žalobcu osobne a profesionálne zasiahla, obmedzuje ho pri činnosti, ale najmä sa ho hlboko dotýka ako oddaného lesníka. Žalovaný neprejavil skutočnú ľútosť a snahu o mimosúdne vyriešenie veci a konal v zlej viere a žalobcovo brojenie na dosiahnutie satisfakcie žalobcu mentálne zaťažuje, vyčerpáva, obmedzuje ho v jeho mentálnej a podnikateľskej činnosti a z uvedených dôvodov žiada sumu 3.500 eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu 16.1.2020 (č.l. 49) a žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že predžalobnou výzvou zo dňa 4.2.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného v záujme mimosúdneho vyriešenia veci, aby do 5 dní odo dňa doručenia výzvy kontaktoval advokátsku kanceláriu s cieľom uzatvorenia písomnej dohody o ospravedlnení, o tom, že bezodkladne a natrvalo upustí od vyjadrenia a rozširovania nepravdivých

informácií, o tom, že žalobca kradol alebo sa akokoľvek podieľal na krádeži alebo akejkoľvek činnosti pri obhospodarovaní lesných pozemkov pozemkového spoločenstva a na najbližšom konaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva, nasledujúceho po doručení tejto výzvy, vykoná po otvorení zasadnutia pred všetkými prítomnými osobami osobné, hlasné a zrozumiteľné ospravedlnenie v predloženom znení s tým, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu takejto dohody, bude sa žalobca domáhať ochrany svojej osobnosti okrem iného aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch minimálne vo výške 3.500 eur. Podaním zo dňa 5.2.2019 žalovaný oznámi právnemu zástupcovi žalobcu okolnosti, z ktorých vychádzal, keď vyslovil podozrenie na výbore pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019, že zistil rozdiely medzi vyúčtovaným množstvom drevnej hmoty a údajmi v jeho denníku a že dochádza ku krádeži drevnej hmoty, pričom v afekte vyhlásil, že A. B. C. sa podieľa na krádeži drevnej hmoty, za ktorý výrok sa A. B. C. ospravedlňuje, a zároveň v uvedenom liste prehlásil, že bezodkladne a natrvalo upustí od vyjadrení a rozširovaní nepravdivých informácií o B. C. a na najbližšom konaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva po jeho otvorení vykoná osobné, hlasné a zrozumiteľné ospravedlnenie v znení ako požadoval žalobca vo výzve zo dňa 4.2.2019. Napriek tomu, že z jeho vyjadrenia na výbore pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019 nevyplýva obvinenie žalobcu a ďalších osôb z krádeže, v záujme ukľudnenia celej situácie uvedomujúc si, že jednoznačné dôkazy na preukázanie jeho podozrení nemá a predídenie nepriaznivých dôsledkov v súvislosti s výzvou žalobcu mimosúdne vysporiadať žalobcom tvrdený zásah do jeho osobnosti v liste zo dňa 5.2.2019 prehlásil, že bezodkladne a natrvalo upustí od vyjadrení o rozširovaní nepravdivých informácií o A. C. a na najbližšom konaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva vykoná ospravedlnenie v znení ako požadoval žalobca. Na najbližšom zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva začal žalovaný čítať ospravedlnenie s obsahom, ktorý je uvedený v jeho dohode o ospravedlnení zo dňa 22.2.2019, ktorú doručil právnemu zástupcovi žalobcu, na čo bol zastavený v prednese žalobcom, že nechce, aby ďalej čítal ospravedlnenie. Vzhľadom k tomu, že žalobca odmietol, aby žalovaný prečítal ním vykonané ospravedlnenie v znení ako je uvedené v dohode žalovaného zo dňa 22.2.2019, ktoré ospravedlnenie vyjadruje výroky použité žalovaným na zasadnutí výboru dňa 9.1.2019 a neprial si takýmto spôsobom sa ospravedlniť na výbore, na najbližšom konaní valného zhromaždenia konaného dňa 28.4.2019 žalovaný ospravedlnenie už nečítal, vedomý si toho, že žalobca trvá na uzavretí písomnej dohody s obsahom tak, ako mu bola doručená mailom zo dňa 12.2.2019 a na zasadnutí výboru odmietol žalobca vypočuť si ospravedlnenie žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje, že podozrenie z nedovoleného nakladania s drevom, ktorým sa žalobca cítiť byť poškodený, odzneli nie na zasadnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva, ale práve na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva. Žalovaný v navrhovanej dohode o ospravedlnení zo dňa 22.2.2019, ktorú doručil právnemu zástupcovi žalobcu spolu s listom zo dňa 22.2.2019, v čl. 3 dohody sa zaviazal k tomu, že na najbližšom zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva, ktoré sa bude konať po podpise tejto dohody, vykonáva po otvorení zasadnutia pred všetkými členmi výboru osobné, hlasné a zrozumiteľné ospravedlnenie. Žalobca navrhovanú dohodu o ospravedlnení, ktorá bola prílohou listu žalovaného, nepodpísal. V liste zo dňa 22.2.2019 sa žalovaný vyjadril k tomu, prečo nevidí dôvod, prečo by sa mal ospravedlňovať na zhromaždení pozemkového spoločenstva, ktoré ospravedlnenie požadoval žalobca nie na výbore, ale na zhromaždení pozemkového spoločenstva, pretože výroky, ku ktorým sa vzťahuje jeho ospravedlnenie zazneli nie na zhromaždení, ktoré zahŕňa cca 500 členov, ale na zasadnutí výboru, ktorého sa zúčastnil okrem členov výboru aj A. C. a predseda dozornej rady a ospravedlnenie na takom širokom fóre ako je zhromaždenie pozemkového spoločenstva, čo navrhuje žalobca, by bola kontraproduktívna, pretože títo ani nemajú vedomosť o tom, že takéto slová vyriekol. Zároveň vyjadril presvedčenie, že výrokmi, ktoré odzneli na výbore dňa 9.1.2019 v značnej miere neznížil dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti, dôkazom čoho je, že napriek týmto výrokom naďalej vykonáva funkciu odborného lesného hospodára pre pozemkové spoločenstvo. V žalobe žalobca síce uvádza, že žalovaný uznal čo do základu a výšky záväzok, či má pravdepodobne na mysli list zo dňa 5.2.2019, kde žalovaný uviedol, že v afekte vyhlásil, že A. B. C. sa podieľa na krádeži drevnej hmoty, za čo sa A. C. ospravedlňuje, avšak takýto výrok, na výbore pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019 nepoužil. V rámci podozrenia z nedovoleného nakladania s drevnou hmotou na zasadnutí výboru dňa 9.1.2019 vyjadril, že: „No, viete, keď už ideme takto dopodrobna, ja vám poviem, ako to je. Ťaží sa a v partii je C., M. a J.. Vyťažia drevo a papiere nejdú Betke na fakturáciu, ale sa rozdelenia medzi týmito ľuďmi“, v ktorom smere dohodu o ospravedlnení zo dňa 22.2.2019 čo do spôsobu ospravedlnenia po tom, ako mal možnosť oboznámiť sa s obsahom záznamu zo zasadnutia výboru zo dňa 9.1.2019, upresnil. Ospravedlnenie, ktorého sa žalobca dovoláva podľa petitu žaloby pred zhromaždením pozemkového spoločenstva je nedôvodné, pretože žalovaný jednak žiadne výroky, ktorými by obvinil A. B. C. z páchania trestnej činnosti na zhromaždení pozemkového spoločenstva, nepredniesol a ani na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva neuviedol, že A. B.

C. pácha trestnú činnosť. Čo sa týka škodlivého následku nepravdivého tvrdenia, ktoré by malo spočívať v požiadavke Mesta Bytča na prešetrenie údajnej krádeže alebo požiadavke podielnikov pozemkového spoločenstva na zhromaždení konanom dňa 28.4.2019 na ukončenie spolupráce so žalobcom žalovaný uviedol, že petícia predložená M. M. na odvolanie žalobcu z funkcie, ktorá mala byť predložená a ktorá ani nie je prílohou zápisnice, túto na konci zhromaždenia M. M. vzal späť a žalobca nepreukázal, že petícia za odvolanie žalobcu z funkcie mala byť v príčinnej súvislosti s výrokmi žalovaného na zasadnutí výboru. Pokiaľ ide o list Mesta Bytča, na základe ktorého požiadalo Mesto Bytča o prešetrenie podozrení, taktiež žalobca nepreukázal, že by mali vyplývať z výrokov, ktoré predniesol na výbore dňa 9.1.2019 žalovaný. Čo sa týka primeraného zadosťučinenia spôsobom, ktorý je uvedený v petite žaloby, už tým, že žalovaný uznal v záujme mimosúdneho usporiadania veci, ospravedlnenie v rozsahu ním navrhovanej dohody zo dňa 22.2.2019, žalobcovi sa dostalo postačujúce zadosťučinenie v zmysle ust. . Žalobcovi sa dostalo postačujúceho zadosťučinenia v zmysle záujmu mimosúdneho usporiadania veci ospravedlnenie v rozsahu ním navrhovanej dohody zo dňa 22.2.2019 a žalobca tak dosiahol, pokiaľ trval na písomnej dohode o ospravedlnení ospravedlnenie za výroky, ktoré odzneli na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019. Napokon už aj v liste zo dňa 5.2.2019, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu sa aj za výroky, ktoré síce priamo neučinil na zasadnutí výboru dňa 9.1.2019, ospravedlnil, avšak pri prednese ospravedlnenia na najbližšom zasadnutí výboru po 9.1.2019 bol zo strany žalobcu učinený prednes, podľa ktorého nemá záujem na prečítaní ospravedlnenia, dokonca v zmysle výroku o ospravedlnení v dohode o ospravedlnení zo dňa 22.2.2019. Žalobca síce poukazuje na to, že výroky žalovaného na zasadnutí výboru mali naručiť potrebnú mieru dôvery aj v súvislosti s výkon funkcie odborného lesného hospodára, čo sa však nestotožňuje s tým, že dosiaľ vykonáva funkciu OLH v pozemkovom spoločenstva, naviac aj v ďalších pozemkových spoločenstvách v urbariáte Bytča, teda je zrejmé, že výrok, ktorý použil žalovaný, nespôsobil zníženie a sťaženie postavenia žalobcu v kruhu, v ktorom sa žalobca pohybuje a nesťažil jeho postavenie v oblasti jeho profesného uplatnenia. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17.2.2020 (č.l. 69), v ktorom uviedol, že vyjadrením žalovaného bolo uznané a potvrdené, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práv žalobcu na ochranu osobnosti tak, ako je popísané v žalobe. Žalovaný je povinný vykonať ospravedlnenie, tieto skutočnosti sú tak nesporné a žalovaný namieta len spôsob ospravedlnenia a výšku nemajetkovej náhrady. Záverom uviedol, že každé nepravdivé obvinenie o inom, že kradne alebo že pácha inú trestnú činnosť má takú závažnosť, že má byť priznané zadosťučinenie v peniazoch. Pre posúdenie zásahu do osobnosti nie sú podstatné konkrétne slová a precízna terminológia, ale finálna informácia – posolstvo, ktorú škodca komunikoval, ako aj jej kontext. Žalobca navyše preukázal nielen protiprávnosť tvrdenia žalovaného, ale aj skutočný následok v podobe vážnej nemajetkovej ujmy. Zo zvukovej nahrávky je zrejmé, že osoba žalovaného predstavuje chronického ohovárača, ktorý v minulosti opakovane ohováral aj iné osoby, jeho tvrdenia boli vždy prešetrované a jeho tvrdenia boli prešetrené s negatívnym výsledkom. Sám žalovaný sa priznal a písomne sa zaviazal, že sa ospravedlní na zhromaždení. Z uvedených dôvodov trval na žalobnej žiadosti tak, ako je definovaná v žalobe.

4. K podanej replike žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.3.2020 (č.l. 77), v ktorom uviedol, že trvá na tom, že so spôsobom ospravedlnenia navrhovaný žalobcom tak, ako je uvedené v petite žaloby, ako aj výškou nemajetkovej ujmy nesúhlasí. K ospravedlneniu žalovaného, pokiaľ výroky, ktoré odzneli na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019, predstavovali neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, by malo dôjsť len na pôde výboru pozemkového spoločenstva, na ktorom boli prednesené. Nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi v peniazoch, nakoľko v konkrétnom prípade je postačujúce morálne zadosťučinenie vzhľadom k tomu, že aj v prípade, že by bolo dôvodné považovať výroky žalovaného za neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti žalobcu, týmto nedošlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu alebo jeho vážnosti v spoločensky značnej miere. Nesprávne žalobca vyvodzuje, že zo strany žalovaného bolo uznané a potvrdené, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práv žalobcu na ochranu osobnosti, ako i povinnosť vykonať ospravedlnenie, čo považuje za nesporné, pretože žalovaný skutkovo uvádza, že napriek tomu, že z jeho vyjadrení na výbore dňa 9.1.2019 nevyplýva obvinenie žalobcu a ďalších osôb z krádeže, len v záujme ukľudnenia celej situácie uvedomujúc si, že nemá jednoznačné dôkazy na preukázanie jeho podozrenia a v záujme predídenia nepriaznivých dôsledkov v liste zo dňa 5.2.2019 prehlásil, že bezodkladne upustí od vyjadrení a rozširovaní nepravdivých informácií a na najbližšom konaní zhromaždenia vykoná ospravedlnenie

v znení ako požaduje žalobca. Navrhovaná forma morálneho zadosťučinenia tak, ako vyplýva z petitu žaloby, podľa žalovaného nie je primeraná aj z dôvodu, že žalobca žiada vykonať ospravedlnenie nie na výbore pozemkového spoločenstva, ale na zhromaždení pozemkového spoločenstva, kde je široký okruh osôb, ktorí vôbec sa o výroku, ktorý vyslovil žalovaný, nemohli dozvedieť. V prípade ospravedlnenia sa na výbore, kde boli výroky vznesené, by ospravedlnenie sa za skutočné výroky, ktoré učinil žalovaný, sa žalobcovi dostalo primeraného spôsobu odstránenia následkov. Z doslovného vyjadrenia žalovaného na výbore pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019 nevyplýva, že by žalovaný obvinil žalobcu z trestného činu krádeže. Vyjadril len výroky, ktoré sú vyššie uvedené, ktoré predpokladal, že budú pochopené ako snaha žalovaného venovať dôsledne pozornosť ochrane majetku podielnikov s tým, aby výbor prešetril žalovaným uvádzané dátumy odvozu dreva, pri ktorých odvozoch bol prítomný, pretože mal dôvodné pochybnosti o tom, že sa nenakladá s drevom v súlade s ekonomickými predpismi vzťahujúcimi sa na predaj dreva. Keďže nie všetky odvozy dreva sú vyfakturované a dôkazy o vývoze dreva z lesa, ktorými sa potvrdzuje vývoz dreva, nie sú odovzdávané účtovníčke. Žalovaný naďalej trvá na tom, že jeho písomný prejav zo dňa 5.2.2019 nie je možné považovať za uznanie dlhu čo do dôvodu, čo do základu a výšky ako tvrdí žalobca. Žalovaný popiera, že by následkom výrokov, ktorých sa dopustil, bolo podozrenie zo spáchania trestnej činnosti žalobcom alebo pochybnosti o správnom výkone funkcie OLH alebo vznik pohnútok pre skončenie obchodných alebo civilných vzťahov so žalobcom myslením mnohopočetného okruhu osôb členov zhromaždenia. Žalobca stále plní funkciu OLH, z čoho jednoznačne vyplýva, že z dôsledku výrokov, ktoré predniesol žalovaný, nenastali zmeny v myslení celého radu osôb z radov členov zhromaždenia, pretože pokiaľ by k tomu došlo, nebol by obstál vo funkcii odborného lesného hospodára, ktorú vykonáva nielen u žalovaného, ale aj v pozemkovom spoločenstve Urbariátu Bytča. Pokiaľ žalobca má zato, že list primátora je priamym dôkazom vzniknutého následku veľmi vážnej nemajetkovej ujmy žalobcu na jeho cti, ktorú žalobca prežíva ako reálny dôvod zníženia jeho spoločenského postavenia, nie je možné tento list hodnotiť izolovane od ďalších súvislostí, predovšetkým potvrdením zotrvania žalobcu vo funkcii odborného lesného hospodára, ale aj jeho pôsobnosťou v tejto funkcii v pozemkovom spoločenstve Urbariát Bytča. Konaním žalovaného nedošlo k zmene myslenia iných osôb o žalobcovi, ani k zníženiu spoločenskej cti žalobcu. Rovnako tak výrokmi žalovaného nedošlo ani k pochybnostiam o morálnosti, čestnosti alebo všeobecnej zákonnosti správania sa žalobcu. V samotnom liste Mesta Bytča sa uvádza, že informácie o údajnom protiprávnom konaní získali z prostredia podielových spoluvlastníkov v Komposesoráte Hliník nad Váhom, pričom nie je vylúčené, že týmito osobami mohli byť priamo žalobca alebo A. N. M.. V súvislosti s touto konkrétnou kontrolou vykonanou dozornou radou na podnet primátora, ktorý bezodkladne po doručení listu zo dňa 29.1.2019 už dňa 6.2.2019 sa mal dozvedieť od dozornej rady o prešetrení situácie, na ktorú mal byť upozornení v tom zmysle, že podozrenie o údajnom protiprávnom konaní menovaných osôb bolo vyvrátené. Je možné mať zato, že nejde o takú značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorá by pre žalobcu mala vážne nepriaznivé dôsledky čo do jej postavenia v spoločnosti. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy konaním žalovaného nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v značnej miere, preto nárok, ktorým uplatňuje žalobca finančné zadosťučinenie nie je dôvodný.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach tak, ako boli opísané vyššie. Na doplnenie uviedol, že pokiaľ ide o požiadavku na ospravedlnenie na pôde zhromaždenia vlastníkov a nielen pred výborom ako to uplatňuje žalobca, tieto skutočnosti zdokladovali a preukazujú to predovšetkým tým, že je zrejmé, že nielen výbor zhromaždenia vlastníkov sa dozvedel o údajnej krádeži dreva, ktoré rozširoval žalovaný, ale v zmysle predloženej zápisnice z 28.4.2019 boli prerokované priamo na zhromaždení vlastníkov Komposesorátu skutočnosti, ako aj predložená petícia predsedovi výboru, ktorú predložil p. M. M., ktorá bola podpísaná 40 až 60 spoluvlastníkmi komposesorátu, a preto žalobca požaduje ospravedlnenie na pôde zhromaždenia vlastníkov. Poukázal na novú skutočnosť, čo sa týka závažnosti zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to, že bolo výberové konanie na generálneho riaditeľa Lesov SR v júni 2020, ktorého sa zúčastnil a bol z dvoch hlavných uchádzačov tohto výberového konania a do výberového konania bol doručený list, ktorý tieto informácie, že je tu podozrenie žalobcu k nekalým praktikám nakladania s drevom práve v tomto komposesoráte a priamo na výberovom konaní bol žalobca s týmto dotazovaný a následne neuspel. Práve tieto skutočnosti podozrenia z trestnej činnosti je potrebné v tejto súvislosti dovysvetliť, kedy výbor ako riadiaci orgán, na ktorom žalovaný prvýkrát v podstate predniesol tvrdenia o tom, že žalobca mal kradnúť

drevo, tvrdí, že chýba vyťažené drevo, resp. teda bolo odcudzené alebo bolo ukradnuté a neexistuje evidencia v rozsahu 450 kubíkov, približná hodnota je cca 20 tisíc eur, to je to, z čoho v podstate žalovaný tu obvinil žalobcu, že žalobca mal pri svojej odborného lesného hospodára postupovať tak, že odcudzil takéto množstvo dreva. Následne na základe toho prebiehala aj kontrola, potom 28.4. sa zišlo celé zhromaždenie vlastníkov a opäť táto vec bola prerokovaná a riešila sa. Kontrola dozornej rady Komposesorátu prebehla s výsledkom, že nebolo zistené žiadne pochybenie. Toto sú okolnosti, ktoré majú súvis a žalobca sa domnieva, že pravdepodobne sám žalovaný možno zasielal ten list na Štátne lesy. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že dlhodobo vykonáva funkciu odborného lesného hospodára v Komposesoráte Hliník nad Váhom, aj z ktorého zasadnutia bol vykonaný zvukový záznam a vykonáva funkciu aj v susediacich lesoch. K skutočnosti, že slová, ktoré odzneli na zasadnutí výboru, ktoré zasiahli do jeho cti, teda, k skutočnostiam, ku ktorým žiadal vykonať zvukový záznam, uviedol, že z nahrávky je zrejmé, že to tu takto funguje stále, že drevo si prisvojuje C., M. a J. s tým, že sa on bezdôvodne obohacuje, čo je pre neho absolútne neprípustné a to, že rozširoval žalovaný toto osočovanie tak, že zástupcovia tých susedných subjektov boli absolútne v šoku a nebolo možné túto vec ponechať len tak. Ďalej uviedol, že s listom, ktorý bol adresovaný žalovaným dňa 5.2.2019, s týmto sa oboznámil. Vo výberovom konaní bol nútený povedať, že bol osočený z krádeže a túto skutočnosť z vykonanej kontroly im oznámil.

7. V rámci záverečného zhrnutia právny zástupca žalobcu poukázal na uznanie zo dňa 5.2.2019 zo strany žalovaného, išlo o úkon, ktorý bol vážny a zrozumiteľný a v samotnom liste, ako aj v dohode o ospravedlnení, ktorá predstavuje aj návrh dohody, je úplne totožne vymedzený text ospravedlnenia, teda samotného výroku, ktorý mal prečítať žalovaný na zhromaždení pozemkového spoločenstva a bez ohľadu na to, že samotná dohoda uzavretá nebola, touto žalobou sa žalobca domáha iba toho, čo uznal žalovaný v listine zo dňa 5.2.2019. Touto žalobou sa žalobca nedomáha vyslovenia nejakej platnosti dohody o ospravedlnení, ale žiadosti o ospravedlnenie, ktoré podľa názoru žalobcu bolo oznámené písomne a bolo zaslané žalobcovi. Informácie o tom, že tu bolo obvinenie z trestnej činnosti žalobcu, tieto informácie boli verejne rozšírené aj mimo okruh samotného výboru a práve tieto informácie sa šírili medzi podielnikmi pozemkového spoločenstva, a teda aj samotná žiadosť o ospravedlnenie smeruje voči zhromaždeniu pozemkového spoločenstva, teda voči všetkým, prípadne prítomným podielnikom spoločenstva a vzhľadom k tejto situácii a najmä k uznaniu tohto záväzku považuje žalobu za dôvodnú.

8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na doterajších písomných vyjadreniach. Výrokmi, ktoré predniesol na zasadnutí výboru v znení: „No, viete, keď už ideme tak dopodrobna, ja vám poviem, ako to je. Ťaží sa v partii Koch, Martinický a Hrabovský, vyťažia drevo a papiere nejdú Betke na fakturáciu, ale sa rozdelia medzi týmito ľuďmi“, sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo neospravedlneným zásahom do práva na osobnosti žalobcu, keď je zato, že nie je možné z tohto prednesu na zasadnutí vyvodiť, že jednoznačne obvinil žalobcu z krádeže. Tiež je nie dôvodné, aby ospravedlnenie predniesol žalovaný na zhromaždení pozemkového spoločenstva, nešlo o taký prejav, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zásah do sféry osobnosti žalobcu. Ide len o upozornenie na to, aby boli objasnené a prešetrené okolnosti, ktoré súviseli s rozdeľovaním účtovných údajov v účtovnej evidencii pozemkového spoločenstva oproti údajom o množstve palivovej drevnej hmoty, ktorý mal byť vyúčtovaný odberateľom po tom, keď po preverení údajov o množstve vyfakturovaného predaného dreva a zápismi o nákupe, ktorý si vykonával z titulu svojej funkcie žalovaný, zistil, že sa dostalo spoločenstvo do tzv. červených čísiel za rok 2018. Žalovaný zistil rozdiely, vyplýva to z jeho pracovnej náplne, ktoré pochybnosti odzneli na výbore 19.1., nie sú zásahom do jeho osobnosti žalobcu, ale snaha žalovaného, aby sa venovala pozornosť odvozu dreva. On sám bol iniciátorom obnovenia režimu po zmene politického a mal záujem vždy na tom, aby hospodárenie v spoločenstve bolo v súlade so zákonom. Žalovaný tak, ako to vyplýva z jeho písomného ospravedlnenia, podaním zo dňa 5.2.2019 po tom, ako si uvedomil, že je kontraproduktívne, aby ospravedlnenie smerovalo pred všetkými členmi pozemkového spoločenstva, si uvedomil, že toto ospravedlnenie by malo smerovať len voči členom výboru, kde tieto výroky boli použité. Už na samotnom výbore trval na tom, aby bol urobený audit, aby sa presne zistilo, aké nedostatky v súvislosti s evidenciou a účtovaním drevnej hmoty sú. Osobne sa listom ospravedlnil, a to bol list žalovaného zo dňa 5.2.2019 a týmto reagoval žalovaný na predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.2.2019 a následne, keď zistil, že takéto výroky vôbec neodzneli na zasadnutí výboru, žalobca v tomto smere chcel urovnať dohodou zo dňa 22.2.2019, a to za výroky, ktoré vykonal na zasadnutí a nie také, za ktoré sa mal podľa žalobcu ospravedlniť. Pokiaľ ide o vykonanie kontroly v Komposesoráte, pozemkové spoločenstvo, dňa 31.1.2019, ktorá bola vykonaná v súvislosti s podaním Mesta Bytča, kde na základe vykonanej kontroly bolo zistené, že nie

je preukázané tvrdenie žalovaného, že by vznikali nejaké problémy v súvislosti s účtovnou evidenciou. Žalovaný dlhodobo vykonával funkciu v súvislosti s dozorom nad drevom, nad odvozom dreva a túto konkrétnu situáciu, ktorú nadniesol na výbore 9.1., nadniesol len z dôvodu, aby výbor sa zaoberal okolnosťami, na základe ktorých dochádza k vývozu dreva z hory, aby preukázal tieto pochybnosti, pretože si robil sám evidenciu a nevykonal to z toho dôvodu, aby zasiahol neoprávnene do osobnostných práv žalobcu. Predpokladal, že výbor sa uvedenou situáciou bude zaoberať, a preto nebolo možné jeho výroky, ktoré použil na zasadnutí výboru, považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv, pretože z titulu svojej funkcie bol oprávnený poukazovať na ním zistené nedostatky. Pokiaľ sa žalobca domáha poskytnutia primeraného zadosťučinenia, má zato, že toto prichádza do úvahy len v prípade, pokiaľ nie je postačujúce zadosťučinenie, pretože bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, tak v tomto prípade má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom v danom prípade nedošlo, nebolo preukázané, že došlo zo strany žalovaného k zásahu do osobnosti týmito výrokmi, a teda nie sú splnené podmienky a ani znížená dôstojnosť fyzickej osoby. Členovia výboru boli len siedmi, zatiaľ čo členovia zhromaždenia, týchto je ďaleko viac a došlo by tak k nežiaducej publicite a k rozširovaniu týchto informácií na široký okruh osôb. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že výroky žalovaného na zasadnutí výboru mali narušiť potrebnú mieru dôvery aj v súvislosti s výkonom funkcie odborného lesného hospodára, doposiaľ vykonáva naďalej funkciu odborného lesného hospodára v označenom spoločenstve Komposesorát Hliník, ale aj v ďalšom spoločenstve Predmier a Bytča, pričom v pozemkovom spoločenstve Bytča bol poverený funkciou už po odznených výrokoch na výbore. Taktiež vykonáva podnikateľské aktivity žalobca s obchodným menom spoločnosti Forest progress, s.r.o. Aj naďalej spolupracuje s urbárom Komposesorát Hliník nad Váhom. Pokiaľ ide o neúspech žalobcu vo výberovom konaní na funkciu generálneho riaditeľa, podľa jeho vlastného tvrdenia postúpil do 2. výberového kola na uvedenú funkciu, keď bol vybratý iný uchádzač. Dôvod, prečo sa tak stalo, nie je daný v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Tiež sám žalobca sa vyjadril, že nebol obvinený z nejakého protizákonného konania, len on sám sa o uvedených skutočnostiach zmienil a potvrdil, že zo žiadneho protiprávneho konania nebol usvedčený. Pokiaľ výroky, ktoré odzneli na výbore, mali poškodiť pri výberovom konaní, tieto boli uskutočnené až 12.6.2020 a ďalšie výberové konanie bolo rok po odznení uvedených výrokov na výbore 9.1.2019. Je zrejmé, že žalobca by nebol postúpil ani v rámci tohto výberového konania do 2. kola 22.6.2020. V liste zo 17.4.2019, ktorý doručoval samotný žalobca a aj písomné priznanie – písomný prísľub žalovaného, že sa za tieto výroky ospravedlní na zhromaždení, ide o podanie, ktoré adresoval žalobca všetkým členom pozemkového spoločenstva a dozvedeli sa aj o ospravedlnení za konanie, ku ktorému došlo 9.1.2019. Žalovaný je presvedčený, že nesúhlas žalobcu s čítaním ospravedlnenia mal svoj základ v tom, že žalovaný, keďže nepodpísal návrh tej dohody, ktorú vypracoval s právnym zástupcom, ktorá predchádzala návrhu dohody, ho vlastne určitým spôsobom viedlo k tomu, že je teda táto dohoda nepostačujúca. Trval, aby ospravedlnenie neodznelo na výbore, ale na zhromaždení. Žalovaný nemal v žiadnom prípade záujem poškodiť žalobcu, išlo mu len o požiadavku, aby sa vec riešila v rámci výboru a nie na polícii, a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

9. Z predloženého zvukového záznamu zo dňa 9.1.2019 vyplýva, že sa zišiel výbor Komposesorátu Hliník nad Váhom, pozemkové spoločenstvo a bola daná správa o činnosti, pričom je zrejmé, že sám predsedajúci vyzval, že ak sú pochybnosti, aby sa komplexne preverili, urobila sa podrobná analýza a celá debata sa viedla o vyťažení dreva za rok 2018, a to v členení jednotlivých druhov dreva a na zvukovom zázname žalovaný uviedol: „Viete čo, keď už ideme takto dopodrobna, tak ja Vám poviem ako to je. Ťaží sa a v partii je C., M. a J.. Vyťažia drevo a papiere nejdú Betke na fakturáciu, ale sa rozdelia medzi týmito ľuďmi.“ Bola debata medzi prítomnými na výbore, kedy sa rozoberala situácia o vyťažení dreva a žalovaný tiež uviedol: „No, takže, ale veď ja viem, že papierovo to sedí, papierovo to sedí.“ A k otázkam, pokiaľ ide o pochybnosti žalovaný uviedol: „Toto som sa ja pýtal len na tých 1200 kubíkov. Áno, ako boli vyplatené, hovorím 250 sme mali na toto a tam zostalo 450 kubíkov, ešte odviezol Koch. A ja som sa pýtal, ako to bolo vytentované, pýtal som sa J., J. mi povedal toto. Takže čo? F. C. tam nemá, ja neviem, dohromady nič. Ku koncu ma ani k drevu nevolajú už, lebo že si sa mi nemohol dovolať. Len si mi povedal, že B. bol pre drevo, ale som sa ti nemohol dovolať. To sa zo Zavaleniska vozilo drevo.“ Tiež bolo rozoberaných 300 eur a situácia k ťaženiu dreva po celý rok 2018. Ku skutočnosti však uviedol žalovaný: „To bolo ešte tak v decembri aj novembri. Bolo to za to, že ste na mňa našili, že som vyznačoval drevo, dával ľuďom a spôsobil som 300 eur škody, teraz ste to chceli dávať na toto, ja neviem tiež na políciu alebo čo a chceli ste ma, že to musím ja ako zaplatiť a keď to nezaplatím a hore-dole. Tak ja som sa tiež začal brániť a začal som teda takto ako sa gazduje.“ Taktiež žalovaný žiadal, aby sa spravil riadny audit.

10. Zo zápisnice z výročného zhromaždenia Komposesorátu pozemkové spoločenstvo Hliník nad Váhom konaného dňa 28.4.2019 (čl. 8) je zrejmé, že žalovaný prečítal svoje stanovisko k jeho činnosti v komposesoráte, žiadal zhromaždenie, aby rozhodlo, či má zaplatiť pokutu a upozorňoval na sporné veci týkajúce sa firmy Forest progress, a to predaj dreva a prenájom, ako aj predaj dreva pre poľskú firmu. Tiež informoval o súdnom konaní za poškodenie dobrého mena a o listoch s pečiatkou komposesorátu, ktoré rozposielal pán A. C. členom spoločenstva (bod 3). Tieže v bode 5/ bola v zápisnici rozoberaná petícia občanov za odvolanie p. A. C. z funkcie odborného lesného hospodárstva a petícia na konci zhromaždenia bola vzatá späť.

11. Listom zo dňa 5.2.2019 (čl. 57 - 59) žalovaný adresoval právnemu zástupcovi žalobcu mimosúdne urovnanie a dohodu o ospravedlnené, kde uviedol, že vo výbore Komposesorát pozemkové spoločenstvo pracuje od jeho obnovenia v roku 1992 a minimálne počas troch období ako podpredseda výboru, v ostatnom období sa zúčastňoval pri odvoze vyťaženej drevnej hmoty. Nakoľko zistil rozdiel medzi vyúčtovaným množstvom a údajmi v jeho denníku na zasadnutí výboru spoločenstva mal oznámiť, že má podozrenie, že dochádza ku krádeži drevnej hmoty a v afekte však vyhlásil, že A. C. sa podieľa na krádeži drevnej hmoty. Za uvedený výrok sa Ing. Jurajovi Kochovi ospravedlňujem. Zároveň prehlásil, že bezodkladne a natrvalo upustí od vyjadrenia a rozširovania nepravdivých informácií o A. B. C. a na najbližšom konaní zhromaždenia Pozemkového spoločenstva po jeho otvorení vykoná osobné, hlasné a zrozumiteľné ospravedlnenie v znení uvedenom v tomto liste. Zároveň zaslal návrh dohody o ospravedlnení zo dňa 22.2.2019 a vyslovil presvedčenie o tom, že uvedenými výrokmi v značnej miere neznížil dôstojnosť A. C. a nevidí dôvod, prečo by sa mal ospravedlniť na zhromaždení pozemkového spoločenstva, keď výroky, ku ktorým sa vzťahuje jeho ospravedlnenie, vyniesol nie na zhromaždení pozemkového spoločenstva, ale na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva, ktorého sa zúčastnil okrem členov výboru len A. C. a predseda dozornej rady. V dohode o ospravedlnení chcel vykonať po otvorení zasadnutia pred všetkými prítomnými členmi výboru ospravedlnenie v znení: „Ja, H. I., sa ospravedlňujem A. B. C. za to, že na zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva konanom dňa 9.1.2019 som bez relevantných dôkazov vyslovil podozrenie o tom, že čo sa týka časti dreva, ktoré sa ťaží v partii Koch, Martinický a Hrabovský, po vyťažení papiere nejdú Betke na fakturáciu, ale sa rozdelia medzi týmito ľuďmi. Uznávam, že na uvedené obvinenie nie som schopný produkovať žiadne dôkazy, preto obvinenie považujem za neoprávnené a za toto konanie sa Ing. Jurajovi Kochovi ospravedlňujem“.

12. Zo zápisu z vykonanej kontroly v Komposesoráte pozemkové spoločenstvo Hliník nad Váhom dňa 31.1.2019 (čl. 82) vyplýva, že dôvodom zvolania mimoriadneho rozšíreného zasadnutia boli vyslovené podozrenia podpredsedu (žalovaný) dňa 9.1.2019 na výborovej schôdzi, ako i list doručený predsedovi dozornej rady dňa 31.3.2019 zaslaný primátorom mesta Bytča. Záver z vykonanej kontroly dokladov s konštatovaním, že každý m3 dreva bol účtovne preukázaný, zdokumentovaný a prítomní účastníci stretnutia nemajú ku tomuto záveru žiadne pripomienky alebo výhrady.

13. Z obsahu listu primátora (č. l. 85) adresovaného 29.1.2019 na Komposesorát Hliník, a to predsedovi dozornej rady Mesto Bytča ako podielový spoluvlastník dostalo z prostredia Komposesorátu Hliník nad Váhom informáciu o údajom protiprávnom konaní lesníka a u predsedu Komposesorátu malo ísť údajne o krádež dreva zo spoločnej nehnuteľnosti a žiadali o riadne prešetrenie podozrení, vykonanie opatrení, prípadne náhradu škôd.

14. Z obsahu listu žalobcu adresovaného členom Komposesorátu Hliník nad Váhom zo dňa 17.4.2019 ako odborný lesný hospodár (čl. 101) vyplýva, že v súvislosti s rozširovaním rôznych klamstiev ohľadne výkonu jeho funkcie, ktoré boli prednesené pred výborom dňa 9.1.2019 ich oslovuje a informuje o písomnom priznaní p. I. a sľubu o ospravedlnení na zhromaždení, ktoré sa bude konať dňa 28.4.2019. Pre informáciu kópiu tohto priznania a jeho sľub zasiela s týmto listom.

15. Podľa 11 fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 a 3 tohto zákonného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že k tomu, aby mohli vzniknúť občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa , musia byť splnené hmotnoprávne podmienky, a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Objektívna spôsobilosť zásahu narušujúceho integritu osobnosti určitého subjektu vyplýva najmä z formy a povahy zásahu, z okolností, za ktorých bol urobený, ako aj z povahy subjektu a objektu zásahu. Požiadavka objektívnej spôsobilosti nie je daná, ak zásah mal takú povahu a bol vyvolaný za takých okolností a takou formou, že samotným jeho vykonaním nevyvolalo porušenie práv chránených ustanovením . Fyzická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu osobnosti inej fyzickej osobe iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom zasahuje do práv chránených ustanovením a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu určenými právnym poriadkom.

19. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovení , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s , podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu, ako aj vo svojom vyjadrení a v navrhovaných dôkazoch preukazoval existenciu porušenia jeho práva na ochranu osobnosti, ktoré videl v tom, že na zasadnutí výboru žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnosti žalobcu, keďže nepravdivo a nepodložene obvinil žalobcu, ako aj ďalšie osoby z krádeže drevnej hmoty od pozemkového spoločenstva a z falšovania hospodárskej účtovnej evidencie, pričom na základe uskutočneného nepravdivého vyjadrenia žalobca inicioval mimosúdne rokovania so žalovaným, výsledkom ktorého bolo, že žalovaný písomne uznal, čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa vykonať ospravedlnenie na najbližšom konaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Žalovaný svoj záväzok z titulu uznania dlhu a nepravdivého tvrdenia porušil a na najbližšom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 28.4.2019 sa žalobcovi neospravedlnil. Zásah do osobnosti žalobca preukazoval aj tým, že nebol úspešný na výberovom konaní za generálneho riaditeľa Štátnych lesov a poukazoval na to, že príčinou takejto skutočnosti bolo konanie žalovaného namierené proti jeho osobe, ktoré znížilo jeho vážnosť a postavenie u členov pozemkového spoločenstva.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že dňa 9.1.2019 sa uskutočnilo zasadnutie výboru pozemkového spoločenstva, ktorého žalovaný bol (je) členom výboru ako podpredseda Komposesorátu pozemkové spoločenstvo a žalobca nie je členom voleného orgánu a vykonáva funkciu odborného lesného hospodára uvedeného združenia a bol prítomný zasadnutia výboru, na ktorom vystúpil žalovaný a v rámci jeho vystúpenia odzneli výroky, ktoré sú predmetom tohto konania (obsahom ospravedlnenia ako zvolenej formy nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia). To čo medzi účastníkmi vedie k vzniku sporu je skôr právne posúdenie opodstatnenosti výrokov žalovaného o žalobcovi, keďže žalobca tvrdí, že žalovanými výrokmi bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv a žalovaný tvrdí, že výrokmi, ktoré predniesol na zasadnutí výboru sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo neospravedlneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ide len o upozornenie na to, aby boli objasnené a prešetrené okolnosti, ktoré súviseli s údajmi v účtovnej evidencii predaného dreva a zistení, že sa dostalo spoločenstvo do tzv. červených čísiel za rok 2018.

22. V danej veci bolo potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či sporné výroky dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu osobnosti žalobcov, či sú situácii primerané.

Pri skúmaní tejto otázky bolo v prvom rade rozhodné, či sa jedná o výkon práva žalovaného ako člena výboru sa informovať a prešetriť určité okolnosti v prostredí oprávnenom vec riešiť. Súd teda skúmal mieru ( intenzitu ) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ( osobnej cti a dobrej povesti) v kontexte s právom na informácie a objasnenie. Zároveň skúmal či príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. či existovala príčinná súvislosť medzi nimi, keď k zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už nemožno tolerovať.

23. Z vykonaného dokazovania však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že konanie žalovaného bolo zásahom do osobnosti žalobcu. V predmetnom konaní o ochranu osobnosti dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu, ktorý musí dokázať existenciu nim tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv. Dôkazné bremeno, ktorým žalobca odôvodňuje svoj návrh nezaťažuje druhú stranu sporu. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k takým neoprávneným, dehonestujúcim zásahom do osobnosti žalobcu, ktoré by boli spôsobilé poškodiť, resp. ohroziť chránené práva fyzickej osoby v zmysle . Z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že sa žalovaný vyjadril o žalobcovi, že pácha trestnú činnosť a že by okradol pozemkové spoločenstvo. Z vykonaného zvukového záznamu, ako aj z vyjadrení strán sporu, obsahu zápisnice valného zhromaždenia z roku 2019, ako aj z výsledkov vykonanej kontroly mal súd za preukázané, že žalovaný iba realizoval svoje právo člena výboru pozemkového spoločenstva vyplývajúce mu z vykonávanej funkcie v spoločenstve, keď na zasadnutí výboru dňa 9.1.2019 ako i v správe o činnosti pozemkového spoločenstva vyslovil pochybnosti o účtovných dôkazoch a ich evidencii. Je nepochybné zo zvukového záznamu, že na výbore pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019 bola ostrejšia výmena názorov, a to z toho dôvodu, že sa nakopili problémy za dlhšie obdobie pri ťažbe dreva. Dá sa povedať, že takáto situácia zrela už dlhší čas a zo samotného vyjadrenia predsedu výboru na zasadnutí výboru dňa 9.1.2019 vyplýva, že žalovaný sa obracal so svojimi sťažnosťami a svojimi pochybnosťami vo vzťahu k ťažbe dreva za predchádzajúce obdobie roku 2018, kedy bolo pozemkové spoločenstvo v červených číslach. Je potrebné poznamenať, že členovia výboru pozemkového spoločenstva ako odborný hospodár si musia byť vedomí toho, že v tejto funkcii sú vystavení kritike a posudzovaniu zo strany ostatných členov spoločenstva a musia si byť vedomí, že intenzita zásahov voči ich osobe je vyššia ako u osôb, ktoré takúto funkciu nezastávajú.

24. Súd je toho názoru, že neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolnosti, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť v snahe prispieť, napr. k vytváraniu dobrých vzťahov v kolektíve v snahe zamedziť šíreniu správ dotýkajúcich sa osobnosti iného občana alebo v snahe zabrániť, aby zodpovednými funkciami boli poverovaní ľudia neschopní, ktorí sa neosvedčili, ktorí nemajú dôveru a podobne. Na druhej strane by však nemalo byť schvaľované také konanie, ktoré by bolo v rozpore s povinnosťou úcty k právam spoluobčanov.

25. Odlíšiť upozornenie či žiadosť, riešenie alebo objasnenie niektorých otázok, ktoré sa týkajú osobnosti občana, od neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením , bolo vecou posúdenia daného konkrétneho prípadu, a to vykonaním zvukového záznamu z rokovania výboru pozemkového spoločenstva, kde po prednesenej správe za rok 2018 vznikli pochybnosti zo strany žalovaného, pokiaľ ide o odvoz dreva a jeho účtovnej evidencie. K subjektívnemu vyjadreniu žalovaného: „Viete čo, keď už ideme takto dopodrobna, tak ja vám poviem ako to je. Ťaží sa a v partii je C., M. a J.. Vyťažia drevo a papiere nejdú Betke na fakturáciu, ale sa rozdelia medzi týmito ľuďmi“ bola reakcia žalovaného listom zo dňa 5.2.2019, ktorým sa za výroky zo dňa 9.1.2019 žalobcovi ospravedlňuje. A práve na tomto rokovaní výboru pozemkového spoločenstva dňa 9.1.2019 bola následne ostrejšia výmena názorov, kde prítomní členovia výboru aj za prítomnosti žalovaného a žalobcu viedli debatu o vyťažení dreva v lese a na základe podnetu a riešenia podkladov sa výbor záverom uzniesol na tom, že bude vykonaná kontrola. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia zvolania mimoriadneho rozšíreného zasadnutia a výsledku vykonanej kontroly zo dňa 31.1.2019. Žalovaný tak, ako to vyplýva z jeho písomného ospravedlnenia zo dňa 5.2.2019 sa žalobcovi listom ospravedlnil a nebolo sporné, že sa s jeho obsahom žalobca oboznámil. Pokiaľ žalobca nebol úspešný vo výberovom konaní, nemožno prejavený výrok žalovaného hodnotiť ako porušenie práva žalobcu. Skutočnosť, že pochybnosti žalovaného pri ťažbe dreva riešili na viacerých výborových schôdzach pozemkového

spoločenstva vyplýva i z vyjadrení predsedu výboru, ktorý dával žalovanému vysvetlenie k tomuto podnetu a aj sám žalovaný k týmto pochybnostiam sa vyjadroval tak, aby bol vykonaný audit, ktorí členovia však žiadali, aby urobil sám a predložil o tom dôkazy.

26. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby však musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Finančné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti možno totiž priznať len vtedy, pokiaľ nie je postačujúce morálne zadosťučinenie a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. O znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú.

27. Pokiaľ žalobca žiadal nemajetkovú ujmu vo výške 3.500 eur z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by k žalobcom tvrdenej ujme reálne aj došlo a žalobca teda ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať žalobcom tvrdené následky a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

30. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).