Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-5-2017.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloš Kolek v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, , právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému : P. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., v konaní o vymoženie 334,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.12.2013, č.k. 3Er 69/2004-58 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Z a m i e t a návrhy na prerušenie konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu vedenú súdnym exekútorom D.. O. F., Exekútorský úrad so sídlom v T., vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol tak, že nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2003 súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát E.. Q. P. na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.5.2003. Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 471,45 Eur (14.203,- Sk ), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 6.10.2003 do zaplatenia. Povinný uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocneného advokáta v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Splnomocnenec v mene povinného vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote do 4.11.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá formulárová zmluva, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Súd prvej inštancie skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul
je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd exekúciu zastavil.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, postupom súdu bola účastníkovi konanie odňatá možnosť konať pred súdom, nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
5. V úvode a závere odvolania ešte oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
6. Oprávnený v odvolaní zároveň žiadal, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípmi právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
7. Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku, tento sa však k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.05.2014, č.k. 1CoE 25/2014-79 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a zamietol návrh na prerušenie konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa stotožňuje s tvrdením, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore sa zákonom, nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. K návrhu na prejudiciálne konanie, aby bolo konanie prerušene a predložené Súdnemu dvoru Európskej únie súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného preto tento návrh zamietol.
9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa 29.05.2014, č.k. 1CoE 25/2014-79 podal dovolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následkov nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený žiadal uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 2Oboer/397/2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.05.2014, č.k. 1CoE 25/2014-79 v jeho potvrdzujúcom
výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a rozhodne o ňom. Konštatoval, že odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p., keď nerozhodol o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. o podaní návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 práva a druha veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý oprávnený navrhol vo svojom odvolaní zo dňa 14.01.2014.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a návrhy na prerušenie konania zamietol.
12. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
13. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
14. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
15. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Keďže ust. § 22 ods. 2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods.2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát E.. Q. P. nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
17. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č. k. IV. US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval E.. Q. P., ktorý splnomocnil svojho advokátskeho koncipienta, vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
20. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
21. Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. c), ods. 3 C.s.p. zamietol.
22. Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj návrhom oprávneného na prerušenie konania vo vzťahu k súladu § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
24. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, na ktorý odkazuje poznámka 4c v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom je potrebné poznamenať, že tento právny predpis (zákon č. 7/2005 Z. z.) sa na predmetnú vec nevzťahuje.
25. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
26. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov je potrebné uzavrieť, že exekučné konanie nemožno prerušiť, ak tak neustanovuje osobitný zákon, pričom v predmetnej veci nejde o takúto procesnú situáciu umožňujúcu prerušenie exekučného konania podľa osobitného predpisu v zmysle vyššie uvedeného.
27. Dôvody, ktoré oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie predmetného exekučného konania uviedol, nemožno akceptovať ako dôvody pre prerušenie exekučného konania práve so zreteľom na znenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý výslovne túto problematiku upravuje ako lex specialis.
28. Pokiaľ sa oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie exekučného konania opiera o ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je takéto zdôvodnenie jeho návrhu na prerušenie konania v zmysle vyššie uvedeného neakceptovateľné.
29. Zároveň je potrebné dodať, že nemožno konštatovať narušenie princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok v dôsledku aplikácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a revízneho postupu tam uvedeného, a to aj za situácie absencie časovej limitácie takéhoto postupu. Tento postup je totiž namierený práve na posilnenie princípu právnej istoty a zamedzenia neoprávnených exekúcií.
30. Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b), ods. 3 C.s.p. zamietol.
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom zároveň zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., keďže oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinný si náhradu týchto trov neuplatnil.
34. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., keďže oprávnený ako úspešný v dovolacom konaní si náhradu týchto trov neuplatnil, ani mu z obsahu spisu žiaden trovy nevyplynuli, preto mu odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania a povinnému žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).