Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-365-2016.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/365/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: 1/ G.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, A. P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, A. P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky a 3/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, A. P. nad Q., štátny občan Slovenskej republiky, všetci právne zast. JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti povinnému: 1/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 17.836,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júla 2016, č.k. 12Er/1092/2015-75, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e. Odvolanie povinného 2/ voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom II. zamietol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil vo výroku I. podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a vo výroku II. podľa § 56 ods. 2 Ex. por.. Uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*059740 zo dňa 30.09.2015 vykonaním exekúcie pre vymoženie trov konania vo výške 17.836,44 Eur a trov exekúcie, pričom návrh bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.09.2015, kedy sa začalo exekučné konanie. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný 2/ návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená proti spoločenstvu účastníkov, v danom prípade na strane tak oprávnených ako aj povinných. Z exekučného titulu v prípade povinného 1/ a povinného 2/ je pritom zrejmé, že nejde o spoločenstvo nerozlučné (povinný 1/ a povinný 2/ nie sú na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne). Povinný 2/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Cdo 7/2005 zo dňa 29.03.2011 aj na rozhodnutia okresných ako aj krajských súdov v rámci celej Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 41 CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd v Banskej Bystrici v Uznesení č.k. 16CoE 334/2011-658 zo dňa 31.08.2012, Okresný súd Žiar nad Hronom v Uznesení č.k. 2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013. Povinný 2/ žiadal o zastavenie exekúcie, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý Uznesením č.k. 41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné návrhy na vykonanie exekúcie smerujúce proti viacerým povinným procesne dovoleným spôsobom vylúčiť na samostatné exekúcie. Mal za to, že exekúcia je vedená v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď je vedená proti spoločenstvu účastníkov na strane povinného. Povinný 2/ zároveň podal u súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na subjekty oprávnených a značnú výšku
v exekúcii vymáhanej pohľadávky, existuje dôvodná obava, že v prípade ak by došlo k vymoženiu finančných prostriedkov v rámci exekúcie a následne by došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, nastal by protiprávny následok, ktorý by bol nezvrátiteľný, resp. zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Dňa 08.06.2016 bolo tamojšiemu súdu predložené vyjadrenie oprávnených zo dňa 01.06.2016, v ktorom uviedli, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie považujú za nedôvodný. Oprávnení mali za to, že povinný 2/ ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza námietku údajného procesného spoločenstva na strane povinných, pričom tieto argumenty použil aj v námietkach proti exekúcii, s ktorými sa exekučný súd uznesením č. k. 12Er/1258/2015-62 zo dňa 22.04.2016 vyporiadal, a námietky povinného zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný 2/ poukázal na skutočnosť, podľa ktorej v danom prípade je neprípustné spoločenstvo na strane povinných a z toho dôvodu by sa musí konať voči každému povinnému osobitne. Teória civilného práva procesného ako aj judikatúra považujú za rozhodné pri určovaní toho, či sa jedná o procesné spoločenstvo nerozlučné alebo samostatné povahu predmetu konania. V danom exekučnom konaní ide o také nerozlučné spoločenstvo účastníkov, kedy by exekúcia mohla byť vedená voči každému z povinných samostatne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že povinný 2/ sa v prípade uplatnenia nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa stal pasívne solidárnym a teda oprávnení majú nárok vymáhať plnenie voči povinnému 1/ a 2/ v celom rozsahu priznanej náhrady škody. Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 OZ pasívna solidarita vzniká v prípade určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť právny predpis, dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Pasívna solidarita povinných v tomto prípade vyplýva z povahy plnenia, keď podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi v tomto prípade povinnému 2/. Je nesporné, že oprávnení si svoj nárok uplatnili voči poisťovateľovi (povinnému 2/) a svoj nárok preukázali právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/151/2008-294- zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/810/2014-396- zo dňa 07.07.2015. Z uvedeným názorom korešponduje aj Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 O. M. a spol., v zmysle ktorého by náhrada nemajetkovej ujmy mala byť krytá povinným poistením motorového vozidla; a teda povinný 2/ sa stáva pasívne solidárnym. V predmetnom rozhodnutí súdny dvor dospel k záveru, že ak možno náhradu nemajetkovej ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva, musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba vykladať tak, že poistné krytie, na ktoré je odporca 2/ ako poisťovateľ povinný podľa citovaného zákonného ustanovenia, sa má vzťahovať aj na nároky oprávnených osôb z ochrany osobnosti na nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, pričom tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne zásahov do ochrany osobnosti sú v zmysle Občianskeho zákonníka nezávislé od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova, pretože zodpovednosť poisteného povinného 1/, ktorá v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/658/2014 zo dňa 21.05.2015). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že oprávnení majú nárok vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z pasívne legitimovaných povinných, ktorí tvoria vzhľadom na predmet plnenia a osobitný právny predpis nerozlučné spoločenstvo. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ resp. oprávnený je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka resp. povinného, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd prvej inštancie návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Zároveň konštatoval, že povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii, o ktorých súd právoplatne rozhodol. Povinný 2/ žiadal o odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal, že súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a teda nastala situácia, kedy nie je možné povoliť odklad exekúcie, nakoľko neexistuje žiadny relevantný predpoklad resp. nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal voči výroku I. v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2/, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Uviedol, že exekúcia proti nemu je vedená na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C 151/2008 zo dňa 15.01.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/810/2014 zo dňa 07.07.2015. Ďalej uviedol, že proti exekučnému titulu podal podaním zo dňa 14.09.2015 dovolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom. Mal za to, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný, keďže bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k porušeniu zákona. Tiež mal za to, že exekučný súd sa relevantne nevysporiadal s jeho podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie a vec v napadnutej časti vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v podanom odvolaní podal aj návrh na odklad exekúcie. Poukázal na ust. § 56 ods. 2 Ex. por. a skutočnosť, že možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude súdom vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. Vzhľadom na rozhodnutia NS SR č.k. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016 ako aj 4Cdo/168/2009 bol exekučný titul vydaný v rozpore s princípom právneho štátu deklarovaného v článku I. Ústavy SR. V zmysle judikatúry ÚS SR obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Mal za to, že NS SR v rámci konania o dovolaní v súlade so zásadou právnej istoty exekučný titul zruší resp. zmení v súlade s rozhodovacou praxou NS SR. Uvedeným postupom teda dôjde k zániku exekučného titulu slúžiaceho ako podklad pre vykonanie exekúcie a exekúcia bude musieť byť zastavená. Povinný 2/ považoval za dôvodné, aby exekučný súd povolil odklad exekúcie až do rozhodnutia NS SR o podanom dovolaní v konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7C 151/2008.
3. Oprávnení sa k odvolaniu povinného 2/ vyjadrili tak, že ho považujú za nedôvodné. Okresný súd sa v napadnutom uznesení veľmi podrobne a vecne vyporiadal s návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie. Odvolanie povinného 2/ nemá zákonné náležitosti podľa § 363 a § 365 CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s námietkou povinného 2/ vyporiadal v bode 8 napadnutého uznesenia. K otázke podaného dovolania sa vyjadrili tak, že povinný 2/ prejudikuje, že NS SR jeho dovolaniu musí vyhovieť a z tohto dôvodu musí byť exekúcia zastavená. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Navrhli odvolanie povinného 2/ podľa § 386 písm. d/ CSP odmietnuť alebo podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň navrhli povinného 2/ zaviazať k náhrade trov právneho zastúpenia spolu vo výške 424,92 Eur.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
9. Podľa § 56 ods. 8 Ex. por., proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
10. V danej veci bolo dňa 24.08.2016 povinným 2/ podané odvolanie súčasťou ktorého bol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie. V odvolaním napadnutom uznesení súd prvej inštancie výrokom II. návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd opätovný návrh povinného 2/ na odklad exekúcie, ktorý bol súčasťou podaného odvolania voči napadnutému uzneseniu, považoval za odvolanie voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom.
11. Rozhodovanie súdu o návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Ex. por., je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 357 CSP v spojení s § 56 ods. 8 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie nepripúšťa. V zmysle ust. § 56 ods. 8 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len voči rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie.
12. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie povinného 2/ smeruje proti výroku II. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie jednomyseľne v časti voči výroku II. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním v tejto časti sa po vecnej stránke nezaoberal.
13. Pokiaľ ide o odvolanie povinného 2/ voči výroku I. napadnutého uznesenia Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
14. Odvolací súd zistil, že oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2015 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.09.2015 domáhali vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie 17.836,44 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2014 a vykonateľnosť dňa 13.08.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo JUDr. Márii Krasňanovej udelené dňa 30.09.2015. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol.
15. Odvolací súd k námietke povinného 2/ týkajúcej, ktorou poukazoval na podané dovolanie uvádza, že samotné podanie dovolania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie ani na odklad exekúcie. V predmetnej veci sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Aj keď povinný 2/ podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, táto skutočnosť v predmetnej veci nemá vplyv na ďalší priebeh exekúcie. Takýmto dôvodom by bola skutočnosť, ak by dovolací súd ešte pred rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 444 CSP, avšak dovolací súd do dnešného dňa takto nerozhodol.
16. Pokiaľ ide o námietku povinného 2/, že súd prvej inštancie sa relevantne nevysporiadal s návrhom na zastavenie exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Konajúci súd pritom vždy musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa účastníkovi zároveň odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci prípadného využitia riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené požiadavky, kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa.
16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie tiež následne dostatočne odôvodnil tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP .
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. jednomyseľne ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP ) dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).