Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-452-2016.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/452/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Andrea Šípošová, nar. XX.X.XXXX, V. XXX, V., IČO: 44447221, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 972,67 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26Er/1494/2014-25 zo dňa 22. augusta 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu, druhým výrokom nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi a tretím výrokom rozhodol, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 36 ods. 5, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), 2, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 Exekučného poriadku, a vecne potom tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že na uvedené konanie sa vzťahuje povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v lehote 30 dní, a taktiež povinnosť k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote pripojiť dôkazy, ktoré osvedčujú rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, lehota 30 dní na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda uplynula dňa 22.1.2016. Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle §243f ods. 1 Exekučného poriadku v stanovenej lehote síce splnil, nakoľko zaslal súdnemu exekútorovi podanie označené ako - Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.01.2016, teda ešte v rámci zákonom stanovenej lehoty na doplnenie návrhu. Avšak povinný opomenul k svojmu doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, na základe čoho súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s §243f ods. 5 Exekučného poriadku, a taktiež v zmysle § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zastavenie exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že oprávnený postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Vyjadril sa, že pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Argumentoval, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dôvodil, že povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Uviedol, že oprávnený odkazuje na zmluvu o úvere, ktorá má v časti identifikácie dlžníka uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka, z čoho vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu o
úvere s fyzicky podnikajúcou osobu, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Vyjadril sa, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Poukázal na definíciu spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Argumentoval, že z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázal na uznesenia viacerých okresných súdov. Dôvodil, že zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo vzťahu k nemu abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného záväzku.
3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie § 379 až § 381 C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť doplniť návrh podľa § 243f ods. 1 E.p. je potrebné interpretovať ako povinnosť zaslať vyjadrenie a dôkazy, ktoré ešte nie sú doložené v spise. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, že vyjadrenie alebo listinného dôkazy sú už doložené v spise, povinnosť na doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 E.p. je potrebné považovať za splnenú, nakoľko v čase uplynutia lehoty na doplnenie návrhu bude spis obsahovať zákonom určené listiny.
15. Odvolací súd pripomína, že pre rozhodnutie, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je okrem iného relevantné zistenie, či je právny vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľský alebo nie.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nezohľadnil, že oprávnený v oznámení zo dňa 21.1.2016 poukázal na listinné dôkazy už doložené v súdnom spise. Okrem toho súd prvej inštancie neuviedol, prečo považoval povinného za spotrebiteľa a nie za fyzickú osobu - podnikateľa, keďže v zmluve o úvere je povinný označený na jednej strane číslom občianskeho preukazu a rodným číslom a na druhej strane číslom IČO.
17. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s listinnými dôkazmi už doloženými v súdnom spise a s označením povinného v zmluve o úvere z hľadiska posúdenia, či ide o spotrebiteľa alebo fyzickú osobu - podnikateľa. Z napadnutého uznesenia nemožno jednoznačne vyvodiť akými úvahami sa súd pri zastavení exekúcie riadil a takýmto postupom súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keďže tento má podstatne sťažené právo podať opravný prostriedok a argumentovať proti uzneseniu bez jeho náležitého odôvodnenia. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu C.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), ako aj článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z týchto ustanovení, došlo k porušeniu práva oprávneného na riadny proces so všetkými jeho atribútmi (vrátane práva dozvedieť sa, prečo konkrétne bola exekúcia zastavená).
18. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (výroku v bode I/ napadnutého uznesenia) odvolacím súdom, má samo osebe za následok i zrušenie uznesenia v časti závislého výroku o trovách súdneho exekútora (výroku v bode II/ napadnutého uznesenia) a v časti závislého výroku o náhrade trov konania (výroku v bode III/ napadnutého uznesenia), s poukazom na § 379 písm. a) C.s.p..
19. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a § 391 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade záujmu súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o zastavení exekúcie bude nutné pripojiť zmenkový spis a rozhodnutie náležite odôvodniť (najmä jednoznačným uvedením, na základe akých skutočností bol povinný vyhodnotený ako spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ).
20. O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvej inštancie) súd druhej inštancie nerozhodoval, pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné zastavenie exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. K takémuto postupu bude priestor v ďalšom následnom konaní okresného súdu (§ 262 ods. 1 C.s.p. per analogiam).
21. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).