Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-124-2014.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, proti žalovanému G.. J. U.?, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX L.Á., o zaplatenie 398,33 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný G.. J. U.?je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave 199,17 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č.účtu : SK 2981800000007000156752, VS: 926011755, ŠS: 320042498, KS: 3114.
Súd žalobu z a m i e t a v časti žalovanej sumy vo výške 199,16 Eur.
Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou 9.4.2014 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 398,33 Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen podala dňa 28.9.2000 návrh na vykonanie exekúcie v sume 54.072,- Sk, čo je 1.794,80 Eur proti povinnému M.. J. Y., nar. XX.X.XXXX. Dňa 2.11.2000 uzavrela zmluvu o vykonaní exekúcie vedenej pod č. EX 480/2000, ktorou sa súdny exekútor zaviazal, že platbu povinného poukáže v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Vo veci neodvedenia vymožených súm je vedené voči žalovanému rozsiahle trestné konanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a), písm. c), ods.2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti pod ČVS: ORP-63/OEK-ZV-2010. Šetrením u D.. D. H., náhradníka súdneho exekútora G.. U.?bolo z evidencie spisu EX 480/2000 zistené, že bola zaplatená suma 398,33 Eur, ale na účet pobočky nebola poukázaná žiadna suma. Žalobca ako oprávnený naďalej eviduje pohľadávku vo výške 1.794,80 Eur. Žalovaný teda neodviedol sumu vo výške 398,33 Eur. Ako dôkaz predložil žalobca návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.9.2000, Zmluvu o vykonaní exekúcie zo dňa 2.11.2000, z ktorej vyplýva, že exekúciu mal vykonať súdny exekútor G.. J. U.?. Žalobca predložil aj fotokópiu správy - komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou pobočka Zvolen a Exekútorským úradom D.. D. H. zo dňa 13.2.2014. Zadržiavanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12Ro/63/2014-7 zo dňa 26.5.2014, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore namietal premlčanie dlhu.
3. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 11C/124/2014-67 zo dňa 7.5.2015 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/578/2015-81 zo dňa 17.1.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný. Závisí výlučne na vôli žalobcu, ktorý tvrdí, že bol činnosťou súdneho exekútora poškodený, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od súdneho exekútora podľa § 33 ods.1 Exekučného poriadku.
5. Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravený exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods.1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či došlo k vzniku škody úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
6. Súdny exekútor D.. D. H. ako zástupca súdneho exekútora G.. J. U.?predložil súdu spis EX 480/00, z ktorého bolo zistené, že súdny exekútor G.. J. U.?od povinného M.. J.Z. Y. pre oprávneného Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave vymohol dňa 3.9.2011 sumu 33,19 Eur, dňa 23.10.2003 sumu 33,19 Eur, dňa 12.12.2003 sumu 66,39 Eur, dňa 13.2.2004 sumu 66,39 Eur, dňa 20.4.2004 sumu 66,39 Eur a dňa 7.12.2006 sumu 132,78 Eur, čo je spolu 398,33 Eur. Vymožené sumy neboli vyplatené oprávnenému, t.j. v tomto konaní žalobcovi.
7. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a Exekútorským úradom D.. D. H. bolo okrem iného zistené, že G.. U.?vymohol tú sumu v priebehu rokov 2001 až 2006 a mal ju zaslať oprávnenému. Zas ide o prípad, keď si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Zostatok pre oprávneného predstavuje sumu 1.396,47 Eur.
8. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
11. Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
12. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
13. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
14. Žalovaný písomným podaním zo dňa 6.3.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zlým zdravotným stavom. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti.
15. Žalobca ospravedlnil neúčasť svojej poverenej zástupkyne na pojednávaní z dôvodu jej práceneschopnosti. Súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti svojho zástupcu. Súd preto vec prejednal a vo veci rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti sporových strán. Súd v spore rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
16. Dokazovaním bolo preukázané, že súdny exekútor G.. J. U.?vymohol pre oprávneného žalovanú sumu 398,33 Eur. Ako už bolo uvedené vyššie túto sumu vymohol v období od 3.9.2001 do 7.12.2006. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel mailovou správou zo dňa 13.2.2014. Zo správy náhradníka
súdneho exekútora G.. J. U.?.. D. H. bolo jednoznačne zistené, že súdny exekútor G.. J. U.?vymohol sumu 398,33 Eur, ale oprávnenému vymoženú sumu nepoukázal. Žalovaný namietal len premlčanie dlhu, ináč sa k predmetu sporu nevyjadril. Súdny exekútor porušil právne predpisy, keď pre oprávneného v exekúcii vymohol žalovanú sumu, ale túto mu vôbec nezaplatil - nepoukázal. Ku škode v žalovanej výške došlo zavineným konaním súdneho exekútora. Podľa názoru súdu k tomuto došlo úmyselným konaním. Preto objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade 10-ročná a začala plynúť vždy samostatne pri jednotlivých vymožených sumách. Žaloba bola podaná 9.4.2014, žalovaný namietal premlčanie dlhu. Premlčaný je dlh pozostávajúci zo súm vymožených pred 9.4.2004, čo znamená, že premlčaná suma je 199,16 Eur. Sumy vymožené 20.4.2004 a 7.12.2006 v celkovej výške 199,17 Eur nie sú premlčané, lebo od ich vymoženia do podania žaloby neuplynula 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Od termínu, kedy sa žalobca dozvedel o uvedených skutočnostiach z mailovej správy súdneho exekútora zo dňa 13.2.2014 do podania žaloby neuplynula 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. Súd však zároveň musel posudzovať aj plynutie objektívnej premlčacej lehoty a z toho dôvodu, že časť pohľadávky bola premlčaná po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 199,17 Eur a v časti žalovanej sumy vo výške 199,16 Eur súd žalobu zamietol.
17. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. V tomto spore boli sporové strany úspešné v rovnakom pomere, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).