Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky T. X., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - B., X.B. XXXX/XX, t. č. bytom H., J. I. XXXX/XX , právne zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Pod Rybou 5, proti B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - B., X.mája XXXX/XX, t. č. bytom R. S. - B., Partizánska XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Brezno, B. Němcovej 1/A, v konaní o určení výživného na čas po rozvode k maloletým deťom, a to k maloletej U. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletej T. X., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/219/2014-386 zo dňa 03. 11. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd po tom, ako manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol rozsudkom č. k. 8P/219/2014-191 zo dňa 26. 11. 2015, a ktorým rozsudkom na čas po rozvode obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/4/2016-230 zo dňa 21. 04. 2016), opätovne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode a o náhrade trov štátu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že vzhľadom na pomery zistené u účastníkov za obdobie odo dňa, kedy výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť, t. j. od 17. 12. 2015 do dňa vyhlásenia rozsudku 03. 11. 2016, zaviazal otca maloletých detí prispievať na ne výživným a to tak, že určil výživné za obdobie od 17.12.2015 - od právoplatnosti výroku o rozvode do 31.05.2016 - do konca mesiaca, v ktorom skončilo spoločné bývanie rodičov maloletých detí v jednom byte. Pri určení výživného v tomto období súd prihliadol tak k príjmom a výdavkom matky maloletých detí, ako aj ich otca a zobral do úvahy aj to, že otec v tom období zabezpečoval maloletým deťom bývanie (prispieval za ne na bývanie). V tom čase náklady na bývanie vydelil súd počtom bývajúcich osôb, od matky maloletých detí požadoval náhradu jednej štvrtiny. Matka maloletých detí takýto výpočet otca akceptovala a uvedenou sumou mu prispievala, vo zvyšnej časti hradil náklady na bývanie otec. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal otca v uvedenom období prispievať na výživu maloletej U. 50 € mesačne a maloletej T. 40 € mesačne, keď podrobne rozpísal pomery na strane účastníkov v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 10. až 14..

3. Od 01.06.2016, kedy matka maloletých detí sama začala znášať výdavky súvisiace s bývaním; súd zaviazal otca prispievať výživným na maloletú U. 110 € mesačne a na maloletú T. 100 € mesačne. Nástup

maloletej U. na strednú školu súd považoval u nej za podstatnú zmenu pomerov a dňom 01.09.2016 zaviazal jej otca prispievať na ňu výživným 120 € mesačne.

4. Pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom dňa 26.11.2015 okresný súd vychádzal u otca maloletých detí z jeho priemerného čistého mesačného zárobku 919,56 €, a preto prihliadnuc na spoločné bývanie rodičov s deťmi v jednom byte a na to, že iba otec znášal výdavky s bývaním súd zaviazal otca maloletých detí výživným na maloletú U. 80 € mesačne a na maloletú Luciu 60 € mesačne. Tento priemerný zárobok však dosiahol za obdobie od januára 2014 do septembra 2015. Pri súčasnom rozhodovaní súd mal k dispozícii informácie, ktoré mu predtým neboli známe, a to skutočný zárobok otca v dotknutom období. V roku 2015 otec maloletých detí dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 865,04 € pri odpracovaných 105 nadčasových hodinách; za 8 mesiacov roku 2016 - 774,18 € pri 127,5 nadčasových hodinách. Na základe týchto skutočností, s prihliadnutím na zistené majetkové pomery obidvoch rodičov, ich výdavky, zistené odôvodnené potreby maloletých detí ako aj skutočnosť, že tak otcovi maloletých detí ako aj ich matke príbuzní sporadicky prispievajú rôznymi sumami, súd rozhodol o výške výživného na maloleté deti tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

5. K pomerom na strane oboch rodičov maloletých detí súd zároveň uviedol, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletých detí, ku ktorému došlo dohodou dňa 12.05.2016 bolo pre jeho rozhodovanie o výške výživného irelevantné, nakoľko z majetku, ktorý mali rodičia maloletých detí pred rozdelením v bezpodielovom spoluvlastníctve, každý z nich dostal polovičnú hodnotu. Pokiaľ ide o nezamestnanosť matky maloletých detí v období od 01.03.2016 do 16.07 2016, toto považoval okresný súd za prechodnú zmenu pomerov ne jej strane. Hoci matka tvrdila, že v uvedenom období bola bez príjmu, dokázala počas neho podľa okresného súdu prispievať otcovi maloletých detí za seba na bývanie, a po jeho odsťahovaní sa z bytu sama znášať celé poplatky súvisiace s užívaním bytu. Následne, dňa 12. 05.2016 na základe dohody o vyporiadaní BSM vyplatila otca maloletých detí sumou 14 999 €, bez toho, aby sa sama zadĺžila. Pokiaľ aj matka tvrdila, že túto sumu dostala od priateľa Y.. K. U., ktorý si ju požičal v D. a ona mu ju vráti podľa možností, keďže počíta s predajom bytu v S., tieto tvrdenia ničím nepreukázala. Na pojednávaní 06.09.2016 matka tvrdila, že v období nezamestnanosti čerpala peniaze z rezervy, ktorú si vytvorila v časoch, keď bola nezamestnaná, avšak výšku rezervy uviesť nevedela.

6. Okresný súd zároveň rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od 17. 12. 2015 do 03. 11. 2016, ktoré ustálil ako rozdiel v sumách, ktoré otec maloletých detí mal podľa rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti zaplatiť a sumách, ktoré skutočne zaplatil, s tým, že tento dlh zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vzhľadom na zistené pomery všetkých účastníkov.

7. Na záver okresný súd konštatoval, že matka maloletých detí je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 322,33 €, teda v rovnakej výške ako túto povinnosť uložil otcovi maloletých detí, t. č. už právoplatným rozhodnutím, nakoľko matka maloletých detí nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. na to, aby jej súd neuložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v 1-ici, teda rovnakým dielom ako otcovi maloletých detí. Poznamenal, že konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode začalo práve na návrh matky maloletých detí, ktorej nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, teda Centrom právnej pomoci a zároveň matka udelila plnomocenstvo už dňa 23. 02. 2014 advokátovi, keď z predloženého výpisu z účtu matky maloletých detí bolo preukázané, že naposledy z titulu súdneho pojednávania uhrádzala dňa 16. 09. 2016 sumu 100 €.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 57 CMP, ak ani jeden z rodičov sa náhrady trov konania nedomáhal a súd nezistil okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 .

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletých detí.

10. Otec maloletých detí v odvolaní namietal, že po 31. 06. 2016, teda po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti bolo jeho výživné zvýšené na každé dieťa na 60 €, ktorou sa prestal podieľať na výdavkoch na bývanie. Jeho čistý príjem je však nižší oproti roku 2015 a túto skutočnosť súd pri rozhodovaní nezohľadnil a ani sa ňou nezaoberal. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že do jeho výdavkov okresný súd nezahrnul sumu 42 €, ktorú mesačne zasiela na splátky úveru za osobný automobil a poistenie

v sume 45 €. Zdôraznil, že dlh z tohto úveru mu zostal po vyporiadaní BSM, naopak, matka žiadny úver nemá. Súd sa teda jeho majetkovými pomermi dôsledne nezaoberal, naopak, pokiaľ ide o matku táto opakovane uvádzala nepravdivé a zavádzajúce údaje o jej pomeroch. Najmä zdôraznil, že v období od 01.03.2016 do 16.07.2016 bola matka maloletých detí evidovaná na úrade práce, no sama uznala, že o dávku v hmotnej núdzi nepožiadala. Z toho podľa neho vyplýva, že ak si nepotrebovala zabezpečiť žiadny príjem, musela mať nejaký iný príjem, o ktorom nepredložila súdu žiadne doklady a nepreukázala, z čoho počas nezamestnanosti platila výdavky na živobytie. Súd sa však ani týmito skutočnosťami nezaoberal. Zdôraznil, že rozvrat manželstva a napokon aj celej rodiny spôsobila práve matka, a skutočnosť, že platí za dva byty nemôže byť na jeho ujmu. Z vlastnej vôle sa matka presťahovala z XX. do H., čím jej vznikli nemalé náklady. Namietal i právny záver okresného súdu, podľa ktorého mu príbuzní sporadicky prispievajú rôznymi sumami, pretože pokiaľ osobne dostal nejaké peniaze od príbuzných, jednalo sa o dary pri príležitosti jeho sviatkov, teda o príležitostné peniaze, ktoré dostal namiesto vecných darov a táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Čo sa však týka matky maloletých detí, tejto príbuzní prispievajú pravidelne. Okresný súd nedostatočne vykonal dokazovanie, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol o výške výživného na maloleté deti v primeranom rozsahu s ohľadom na výšku príjmov, možností, schopností a majetkové pomery oboch rodičov.

11. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie i matka maloletých detí. Namietala, že okresný súd dospel k právnemu záveru o dobrom zdravotnom stave maloletých detí, napriek tomu, že na poslednom pojednávaní výslovne uviedla, že maloletá U. aj maloletá T. majú zdravotné problémy, s čím sú samozrejme spojené zvýšené výdavky. K otázke vyporiadania BSM dohodou, na základe ktorej vyplatila otcovi maloletých detí sumu 14.999 €, doplnila, že na vrátenie týchto finančných prostriedkov sa zaviazala zmluvou o pôžičke, ktorú predložila spolu s odvolaním na zdôraznenie toho, že nešlo o žiadny dar ale pôžičku, ktorú si zobral na svoju osobu jej priateľ. Nedostatočne mal okresný súd, podľa nej, za preukázaný príjem otca, ak tento v súčasnej dobe disponuje aj uvedenou finančnou hotovosťou v sume 14.999 €. Otec maloletých detí má podľa nej kde bývať, a to v rodinnom dome u svojej matky s čim nemá vysoké výdavky, ak vôbec nejaké má. Naopak, ona spolu s deťmi žije v prenajatom byte, kde preukázateľne platí vysoký nájom. Príjem otca maloletých detí je podstatne vyšší ako jej príjem, a objektívne výdavky spojené s potrebami maloletých dcér sú oveľa vyššie, ako to v rozsudku uviedol súd prvej inštancie. Sú to najmä výdavky na stravu, varenie, pranie, žehlenie pre maloleté deti, hygienické potreby, drogéria, ide o dievčatá, majú dlhé vlasy, pravidelne im kupuje šampóny, kondicionéry, vitamínové doplnky na vlasy, mimoškolské aktivity, pravidelné exkurzie v sume jednorázovo do 20 €, zakúpila im vakcíny na zaočkovanie proti žltačke, má náklady na lieky, ktoré zabezpečuje výlučne zo svojich peňazí. Obom dcéram financovala dovolenky, výlety do prírody, kultúrne podujatia, pamiatky, a podobne, pričom otec maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhla preto odvolaciemu súdu prehodnotiť výšku výživného, ktorú by mal otec na ne prispievať tak, aby na ne v konečnom dôsledku prispieval výživným, a to na maloletú XX.XX.od 17.12. 2015 sumou vo výške 80 € mesačne a od 01.06. 2016 sumou vo výške 110 € mesačne a od 01.09. 2016 sumou vo výške 180 € mesačne, a na maloletúXX. Nestotožnila od 17.12. 2015 sumou vo výške 60 € mesačne, od 01.06. 2016 sumou vo výške 150 € mesačne. Za daných okolností nie je schopná sama z jej príjmu plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom v takej miere, aby ich uživila.

12. Nestotožnila sa ani s výrokom okresného súdu, na základe ktorého má nahradiť štátu trovy konania, Navrhla tento výrok zrušiť z dôvodov, že znalecký posudok bol vykonaný na zistenie vhodnosti takej formy osobnej výchovy, ktorej sa domáhal sám otec maloletých detí a v čase tohto návrhu otec maloletých detí mal príjem okolo 960 € netto a ona 100 € brutto. Aj závery samotného znaleckého posudku potvrdili to, že striedavá starostlivosť by pre deti nebola vhodná.

13. Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu oboch rodičov konštatoval, že okresný súd v konaní riadne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie je v záujme maloletých detí a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

14. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky otec maloletých detí konštatoval, že matka zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnými problémami detí nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto jej tvrdenia považuje za účelové a ničím nepodložené. K skutočnosti, že bude matka maloletých detí povinná sumu 14.999 € vrátiť svojmu partnerovi nenamieta, avšak matka maloletých detí neuviedla, že peniaze mu vráti podľa svojich možností, keď ich bude mať, pričom v súčasnej dobe matka maloletých

detí vlastní i trojizbový byt v S., v ktorom nebýva a pokúša sa ho predať. V prípade predaja bytu bude mať dostatok finančných prostriedkov na splatenie pôžičky, preto nevidí dôvod, aby v súvislosti s úpravou výživného na maloleté deti túto pôžičku uvádzala ako svoje životné náklady. Finančné prostriedky, ktoré od navrhovateľky obdržal v rámci vyporiadania BSM mieni použiť na zabezpečenie vlastného bývania, pretože tohto času býva u matky a nemá kde inde bývať. V prípade, že sa mu nepodarí zabezpečiť si vlastný byt, bude nevyhnutné vykonať v dome jeho matky rekonštrukciu, nakoľko sa jedná o starý dom, ktorý nezodpovedá súčasným štandardom, s čím mu taktiež vzniknú ďalšie výdavky. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že matke neprispieva na výdavky súvisiace s bývaním je účelové, keďže jeho matka je dôchodkyňa, preto jej nedovolí, aby za neho hradila zvýšené náklady a mesačne jej prispieva tak, ako to už uviedol v priebehu súdneho konania. Ak matka maloletých detí namieta, že on, ako otec maloletých detí dosahuje vyšší príjem ako ona, zdôraznil, že vykonáva prácu nadčas, aby si zvýšil tento príjem vlastným úsilím. Na druhej strane navrhovateľka svoje príjmy doposiaľ riadne nezdokladovala a ani neodôvodnila. Spochybnil aj vysoké výdavky matky na potreby maloletých detí, keď je otázne, či matka maloletých detí nekupuje zbytočne drahé výrobky pre detí a súčasne ako zamestnankyňa TESCO môže nakupovať za akciové ceny a tiež využívať benefity, ktoré tento zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom. Neuviedla žiadne konkrétne mimoškolské aktivity detí, s ktorými by súviseli jej zvýšené výdavky a ani to, že zakupuje deťom pravidelne imunoglukán nie je lekárskou správou podložené, že tento je nevyhnutný pre zdravý vývoj a zdravie dieťaťa. Naopak, k zvýšeniu výdavkov došlo na jeho strane, nakoľko z dôvodu, že býva v obci R. S. musí do zamestnania dochádzať. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu zamietol.

15. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu oboch rodičov, otec maloletých detí uviedol, že kolízny opatrovník svoje stanovisko žiadnym spôsobom neodôvodnil, preto sa k takémuto vyjadreniu môže len ťažko vyjadriť. Opätovne navrhol rozsudok zmeniť v časti týkajúcej sa výroku o výške výživného tak, že súd určí primerané výživné s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

16. Matka maloletých detí k odvolaniu otca proti rozsudku a k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu uviedla, že všetky jej dôvody, ktoré dosiaľ uviedla sú objektívne, nie sú účelové. Napríklad maloletá U. má zdravotné problémy so zažívaním, má časté a silné bolesti brucha, v dôsledku čoho s ňou musela navštíviť lekára špecialistu v Kysuckom Novom Meste, o čom súdu predložila aj potvrdenie. Maloletá T. má tiež zdravotné problémy s nosnými mandľami, pričom sama ošetrujúca lekárka odporučila pobyt pri mori. Návrh na rozvod bola nútená podať práve v dôsledku správania sa otca maloletých detí a z tohto dôvodu musela aj odísť spolu s deťmi z S., aby uvedené nevhodné prostredie nevplývalo zle aj na deti.

17. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky otec maloletých detí uviedol, že tvrdenia matky o zdravotnom stave detí sú účelové a zavádzajúce, ak ona sama na pojednávaní dňa 06. 09. 2016 uviedla, že deti sú zdravé. Naopak, už po mesiaci tvrdila, že majú zdravotné problémy, no svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnymi relevantnými dokladmi. Ak teda majú maloleté deti zdravotné problémy, mala by o tom matka aj jeho informovať, aby sa o uvedenom nedozvedal len z vyjadrení pred súdom. Maloletá U. s ním však vôbec nekomunikuje, preto tvrdenia uvádzané matkou si ani týmto spôsobom nemôže overiť. Naopak, maloletá T. sa s ním stretáva, pričom má za to, že u dcér ide najmä o zlé stravovacie návyky, ktoré nemali, ak žili v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi. Naopak, práve on bol s maloletou T. u očnej lekárky a matka túto situáciu neriešila. Podobne pozoroval aj zanedbané nohy, preto ju zobral na pedikúru, ktorú situáciu riešil pri víkendových návštevách dcéry. Kľudné a pokojne prostredie pre výchovu detí však narúšala sama matka, nie on a aj návrh na rozvod podávala z dôvodu, že chcela žiť s iným partnerom.

18. V dôsledku odvolania oboch rodičov maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej v texte „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario, rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Po prejednaní odvolania oboch rodičov a preskúmania konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v zmysle platnej právnej úpravy. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd tak konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Na dôvody rozhodnutia, pokiaľ ide o vykonané dokazovanie odvolací súd odkazuje v bodoch 10. až 14., a pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania a právne úvahy, na základe ktorých rozhodnutie okresný súd založil, v tomto rozsahu odkazuje odvolací súd na dôvody uvádzané v bodoch 27. až 29. a bod 35.

24. K najzásadnejším argumentom uvádzaným oboma rodičmi v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné :

25. Ak otec maloletých detí namietal, že na jednej strane okresný súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadal na to, že po 31. 06. 2016, t.j. po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti, matka sama hradila výdavky v súvislosti aj s bývaním maloletých dcér, a na strane druhej neprihliadal na to, že došlo k poklesu jeho príjmu, odvolací súd poznamenáva, že okresný súd pri rozhodovaní o ustálení výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, na základe dôsledne vykonaného dokazovania, keď jednotlivé dôkazy, (teda, tak otázku hradenia výdavkov v súvislosti s ubytovaním, resp. bývaním maloletých dcér, ako aj pokiaľ ide príjem otca maloletých detí), vyhodnotil nie len každý dôkaz, či aspekt, jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné pri určení vyživovacej povinnosti len mechanickým spôsobom pripočítavať, či odpočítavať jednotlivé položky v súvislosti s príjmami a výdavkami na strane rodičov, či v súvislosti s výdavkami v prospech maloletých detí, nie je daná tabuľka a ani iné mechanizmy, na základe ktorých by ustálenie výšky výživného bolo dané pevnou sumou. Okresný súd preto dôvodne prihliadal jednak na obdobie, kedy rodičia spolu žili a odkedy výdavky v súvislosti s bývaním detí hradil len niektorý z rodičov, a zároveň dôvodne prihliadal i na celkové príjmové pomery oboch rodičov, tak na príjem otca, (ktorý tento dosahuje aj v dôsledku jeho práce nadčas), ako aj na príjem matky, a jej pomery, ak nezamestnanosť matky považoval len za prechodnú zmenu pomerov a prihliadal i na to, že v období tejto nezamestnanosti čerpala peniaze z rezervy, ktorú si vytvorila a že výšku tejto rezervy nevedela uviesť. Práve na základe týchto skutočností ustálil okresný súd výšku vyživovacej povinnosti otca voči deťom v takom rozsahu ako je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia, teda otázku nezamestnanosti matky nevyhodnotil na ťarchu otca, ktorá by v tomto smere predstavovala jeho vyživovaciu povinnosť podstatne vyššiu, ak by okresný súd tieto skutočnosti nezohľadnil. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca spočívajúce v tom, ktorý z manželov spôsobil rozvrat manželstva, nakoľko v tomto konaní ide o preskúmanie rozhodnutia vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom na čas po rozvode, a posúdenie rozvratu nemá žiaden dopad je ich vyživovaciu povinnosť. 26. Okresný súd sa zároveň dôsledne vysporiadal i s otázkou zmeny pomerov na strane oboch maloletých detí v priebehu obdobia, za ktoré došlo k postupnému zvýšeniu vyživovacej povinnosti, ak vždy uviedol, na základe akého dokazovania a následného právneho posúdenia, k ustáleniu výživného, u každého dieťaťa zvlášť, dospel. Preto ani námietka otca týkajúca sa toho, že na strane maloletých detí k zmene pomerov nedošlo, neobstojí. V tomto rozsahu opätovne odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a to v bode 10. u maloletej U. a v bode 11. u maloletej T., ktoré právne závery neboli tvrdeniami otca maloletých detí uvedenými v odvolaní, žiadnym spôsobom spochybnené. Odvolanie otca preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

27. Pokiaľ ide o odvolanie matky maloletých detí, aj vo vzťahu k nemu odvolací súd konštatuje, že vyporiadanie BSM je pre posúdenie otázky vyživovacej povinnosti oboch rodičov voči maloletým deťom bezpredmetné, ak k dohode o vyporiadaní BSM došlo na základe dvojstranného právneho úkonu oboch účastníkov, teda oboch rodičov s tým, že po jeho vysporiadaní nadobudne každý z rodičov z majetku, ktorí nadobudli počas trvania manželstva rovnaký diel, teda každý z nich dostane polovičnú hodnotu. Je preto bezpredmetné, či matka maloletých detí, ktorá poskytla otcovi maloletých detí sumu 14.999 € uvedenú sumu bude musieť splatiť sama, prípadne ďalšej osobe, resp., na aký účel túto sumu použije otec maloletých detí, ak tým došlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku, ktorý nadobudli do ich rozvodu. Uvedené totožne vyhodnotil i okresný súd v bode 27. ods. 4. , preto i ďalšie otázky vo vzťahu k vyporiadaniu BSM rodičov nie je pre posúdenie ich odvolaní podstatným.

28. Okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom od 17. 12. 2015 dôsledne a v dostatočnom rozsahu, keď v odôvodnení rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú pre vec podstatné, nepovažoval odvolací súd ani odvolanie matky za dôvodné, a to ani vo vzťahu k tej časti jej návrhu, ktorým sa domáhala určenia vyššieho výživného na maloleté deti, než bolo ustálené okresným súdom. Ak matka maloletých detí naviac namietala, že zdravotný stav detí nie je dobrý, ako aj na výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí, tieto skutočnosti samé osebe vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nespochybňujú.

28. Pri určovaní výšky výživného podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.

29. Z odvolania oboch rodičov maloletých detí, ani ich vyjadrení navzájom však nevyplývajú žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ak plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov a zároveň ide o ich prvoradú povinnosť voči nim ( napr. otcom namietaná splátka úveru za osobný automobil, či poistenie ). Odvolací súd zdôrazňuje, že životná úroveň dieťaťa má zodpovedať životnej úrovni rodičov aj s prihliadnutím na to, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si majú rodičia plniť skôr, než si budú plniť svoje ďalšie záväzky. Z dosiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia maloletých detí sú zamestnaní, teda obaja majú objektívnu možnosť zabezpečovať uvedené potreby detí. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie si vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od nich spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnili aj maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa §-u 387 ods. 1, 2 rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

31. Odvolací súd zároveň potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o povinnosti matky nahradiť štátu trovy konania, nakoľko štát má právo na náhradu trov konania aj proti účastníkovi konania, v ktorom účastníci nemajú postavenie navrhovateľov (žalobcov) a odporcov (žalovaných), teda aj v konaní, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorom účastníci požívajú osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd mal jednoznačne za preukázané, že matka maloletých detí nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. na to, aby jej súd neuložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v polovici, teda rovnakým dielom ako otcovi maloletých detí. Skutočnosť, že znalecký posudok bol vykonaný na návrh otca maloletých detí, sama o sebe nespochybňuje, že tento znalecký posudok bol vykonaný predovšetkým v záujme oboch maloletých detí, za účelom rozhodnutia v ich prospech.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 57 CMP, podľa ktorého o ich náhrade rozhoduje súd len na návrh. Keďže žiadny návrh zo strany rodičov, resp. účastníkov konania na ich náhradu podaný nebol, odvolací súd o ich náhrade ani nerozhodoval.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .