Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/539/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370 proti žalovanému: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, v konaní o zaplatenie 473,51 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 10C/269/2013-39, zo dňa 26.02.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku č.k. 10C/269/2013-39, zo dňa 26.02.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 473,51 eur, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 235,98 eur od 30.10.2007 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 158,97 eur od 12.07.2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 78,56 eur od 24.08.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 28,- eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žalobca dodával žalovanému vodu z verejného vodovodu a odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie a na strane žalovaného tak vznikla povinnosť platiť za odber vody z verejného vodovodu vodné a za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou stočné. Cenu za vodné a stočné určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle ktorého ustanovenia sa žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom. Žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzanie odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom. Zároveň poukázal na ust. § 26 ods. 1 písm. g/ a h/ citovaného zákona a mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože žalovaný ako odberateľ nepreukázal splnenie povinnosti oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody a vlastníkovi verejného vodovodu povinnosť oznámiť zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto v dôsledku nesplnenia si týchto povinností žalobca podľa súdu prvej inštancie správne požadoval od žalovaného zaplatenie predložených faktúr. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie rozhodol i o úrokoch z omeškania. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a tiež i žalovaný.

4. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúceho sa trov konania v nepriznanej časti a žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania 125,46 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,- eur a z trov právneho

zastúpenia vo výške 97,46 eur, zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby vo výške 98,70 eur. Uviedol, že žalobcovi súd nepriznal žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia napriek tomu, že v čase, keď boli úkony právnej služby uskutočnené, žalobca bol zastúpený právnym zástupcom a tieto úkony uskutočnil práve právny zástupca žalobcu. Poukázal na ust. § 142 ods. 1 OSP, ako i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.Q., Q. sp.zn. IV.Q., tiež i na záver ESĽP vo veci N. v. F. (rozhodnutie zo dňa 06.02.2001, ods. 12), v zmysle ktorého sa čl. X. ods. 1 Dohovoru, resp. čl. XX ods. 1 Ústavy SR aplikuje aj na konanie o trovách konania.

5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň ho zaviaže k náhrade trov konania vo výške 56,- eur. Uviedol, že pitnú vodu žalobca nemohol dodávať žalovanému z dôvodu, že nehnuteľnosť - odberné miesto bolo predané ešte v roku 2004, na základe kúpnej zmluvy, kde na strane kupujúceho ako nového vlastníka vystupovala osoba M. a na strane predávajúceho vystupoval žalovaný. Od roku 2004 teda žalovaný prestal byť vlastníkom nehnuteľnosti - odberného miesta. Voda z verejného vodovodu preto žalovanému v roku 2007 a v roku 2009 nemohla byť dodávaná. Faktúry, na ktoré sa žalobca odvoláva žalovanému nikdy neboli doručené. Tiež namietal, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok bez jeho účasti a jeho prítomnosti, keď o tom, že súd rozhodol v jeho neprospech sa žalovaný dozvedel až vtedy, keď mu bol doručený rozsudok v písomnom vyhotovení. Namietal zároveň nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedol v odpore, pričom ani na jednu námietku súd nedáva v rozsudku odpoveď, zdôraznil, že v roku 2007 ani v roku 2009, teda v období, z ktorého údajný nárok žalobcu voči žalovanému vyplýva, v žiadnom zmluvnom vzťahu nebol. Žalobca nepreukázal, že voda, ktorá bola odoberaná z nehnuteľnosti a ktorá už v roku 2007 bola viac ako tri roky vo vlastníctve inej osoby, bola priamo odoberaná pre účely žalovaného. Žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by poukazoval na to, že skutočným odberateľom vody bol žalovaný. Žalovaný zároveň zdôraznil, že v roku 2004 prestal byť vlastníkom odberného miesta a odvtedy vodu nekonzumoval, ani neodoberal od žalobcu. Preto namietal svoju pasívnu legitimáciu. Pokiaľ vznikol nedoplatok na odbernom mieste tretej osobe, tak žalobca bol povinný žalovať túto tretiu osobu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti údajného nároku žalobcu k faktúre č. XXXXXXXXX, vystavenej 09.10.2007 s lehotou splatnosti 29.10.2007 na sumu 7.126,50 Sk, keďže tento nárok žalobcu sa premlčal dňom 10.10.2010. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 14.05.2012, učinil tak viac ako rok a pol po premlčaní tohto nároku.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že súd vyhlásil rozsudok v jeho neprítomnosti. Žalovaný žalobcovi v roku 2004 a ani nikdy neskôr neoznámil, že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo k zmene odberateľa vody na odbernom mieste, čím si žalovaný voči žalobcovi nesplnil oznamovaciu povinnosť. Žalobca preto nemal možnosť zistiť, či nedošlo k zmene odberateľa na odbernom mieste. Zároveň žalovaný mal na súde prvej inštancie dostatok priestoru na to, aby vzniesol námietku premlčania skôr ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, pretože námietka premlčania nie je nová skutočnosť, mohla byť žalovaným namietnutá aj v prvostupňovom konaní a preto odvolací súd by na ňu nemal prihliadať. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní v časti výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, vrátane ďalšieho úkonu právnej služby - vyjadrenie vo veci samej. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Nevyjadril sa ani k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 16.07.2014, ktoré prevzal dňa 20.06.2016.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - procesný právny predpis účinný od 01.07.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie strán sporu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť

takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 , vrátane článku III ods. 1 CSP.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ustanovenia žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne prevádzkovateľom. Žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Napriek tomu, že súd prvej inštancie citoval vyššie uvedené ustanovenie, písomná zmluva o dodávke vody uzatvorená medzi stranami sporu sa v spise nenachádza, súd prvej inštancie sa s ňou neoboznámil. Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP - (procesný predpis platný do 30.06.2016), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Taktiež žalobca zastúpený právnym zástupcom si túto povinnosť - predložiť písomnú zmluvu o dodávke vody nesplnil. Nesprávne preto postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal dokazovanie oboznámením sa i s písomnou zmluvou o dodávke vody. Dokazovanie v sporovom konaní bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonával len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli, okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 posledná veta a to, že súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Prejednacia zásada úzko súvislá s povinnosťou tvrdenia a s dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom konania vyplývali z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené ust. § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným mohol vzniknúť len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody, avšak žalobca takúto písomnú zmluvu o dodávke vody súdu prvej inštancie nepredložil a súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, napriek tomu žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

10. Podľa nového Civilného sporového poriadku (ďalej len zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016 - § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Možno konštatovať, že aj v novej právnej úprave povinnosť označiť dôkazy ostáva zachovaná ako jedna z náležitostí žaloby, tiež sa preberá právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná. Podľa nového procesného poriadku však súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu

- výnimkou sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov, zisťovanie procesných podmienok, skutočnosti, či bude rozhodnutie vykonateľné a dôkazy na zistenie cudzieho práva. Až po tom, ak sa v konaní preukáže tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah, bude možné pristúpiť k ďalším predloženým listinným dôkazom, a to faktúram, na základe ktorých sa žalobca domáha žalovanej sumy v celkovej výške 473,51 eur. Doposiaľ z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či žalovaný je odberateľom v zmysle § 26 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 442/2002 Z.z., a teda či mal povinnosť oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu, resp. či mal povinnosť práve žalovaný oznámiť zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

11. V odvolacom konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal, že žalovaný mal v prvostupňovom konaní dostatok priestoru na to, aby vzniesol námietku premlčania skôr ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, tiež, že námietka premlčania nie je nová skutočnosť a preto nie je dôvodom na podanie odvolania a odvolací súd by na ňu nemal prihliadať. Podľa odvolacieho súdu právo žalovaného vzniesť námietku premlčania nie je obmedzené iba na určité štádium súdneho konania a možno ho uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. aj v rámci odvolacieho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.01.2004, sp.zn. 32Obo/653/2003).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní zo strany žalobcu neboli preukázané rozhodné skutočnosti tak ako je vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní zo strany žalovaného v prípade, že žalobca preukáže ním tvrdené skutočnosti a následne sa s ňou vysporiadať.

13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvostupňového konania i o trovách tohto odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 .