Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-270-2016.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/270/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v exekučnej veci oprávneného X., pobočka S. proti povinnému Z., t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 424,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1Er/903/2008-22 zo dňa 12. januára 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 141,03 Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora U.. Y. X., so sídlom Exekútorského úradu v F. W., I. XX/XX poverením č. 5309*019784 zo dňa 02.02.2007 vykonaním exekúcie. Dňa 14.10.2014 podal súdny exekútor na tamojší súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava súd zistil, že povinný bol ku dňu 08.09.2009 ex offo z obchodného registra vymazaný. V súlade s aktuálnou judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo10/2011 zo dňa 24.11.2011) mal súd za potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvej inštancie exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 141,03 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie. Oprávnený zastával názor, že exekúcia bola zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) nesprávne, nakoľko predmetná exekúcia bola zastavená ex lege dňom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Oprávnený v odvolaní uviedol, že uznesením okresného súdu Trnava, sp. zn. 25K/18/2008 zo dňa 20.01.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Z.-C., s.r.o. Predmetné uznesenie bolo dňa 26.01.2009 uverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2009/16. Oprávnený mal ďalej za to, že o trovách bolo takisto rozhodnuté nesprávne. Zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša
oprávnený a súd rozhodne o ich výške. Oprávnený však nepovažuje za správne zaviazanie na úhradu trov exekúcie, nakoľko uvedené ustanovenie v čase zastavenie exekúcie v Exekučnom poriadku neexistovalo. X. na záver uviedla, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného si mal súdny exekútor trovy exekúcie prihlásiť ako pohľadávku do konkurzu podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení platných v čase zastavenia exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený žiada odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že výrok o zastavení exekúcie bude úplne vyňatý a o trovách rozhodne tak, že súdnemu exekútorovi trovy neprizná.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 z 24.11.2011, ako aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kedy po preskúmaní, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, správne rozhodol o dôvode zastavenia exekúcie pre nemajetnosť. Na záver uviedol, že z toho dôvodu súd prvej inštancie správne v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol že oprávnený je povinný vzniknuté trovy exekúcie uhradiť. V zmysle uvedeného navrhol odvolanie oprávneného ako nedôvodné zamietnuť. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2006, doručeným súdnemu exekútorovi U.. Y. X. dňa 20.10.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 424,85 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie X., pobočka S. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 12.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2006 a vykonateľnosť dňa 07.06.2006.
6. K námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 25K/18/2008-251 zo dňa 14.05.2009 vo veci vyhláseného konkurzu bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok úpadcu pre nedostatok majetku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2009. Na základe tohto rozhodnutia Okresný súd Trnava vykonal zrušenie spoločnosti Z.-C., s.r.o. dňa 06.06.2009. Následne bola spoločnosť Z.-C., s.r.o., so sídlom X. XXX/XX, XXX XX L., IČO XX XXX XXX zapísaná v obchodnom registri v oddieli Sro, vložke číslo XXXXX/T dňa 08.09.2009, ex offo vymazaná z obchodného registra.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/16/2011 zo dňa 26.01.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
9. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 25K/18/2008-251 zo dňa 14.05.2009 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Z.-C., s.r.o. a na základe uvedených skutočností, bola obchodná spoločnosť Z.-C., s.r.o., so sídlom X. XXX/XX, XXX XX L., IČO XX XXX ku dňu 08.09.2009 z obchodného registra vymazaná, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.
11. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie z týchto dôvodov:
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Vzhľadom k tomu že odvolanie bolo podané dňa 29.01.2016, použijú sa ustanovenia platné do 30.06.2016.
14. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
15. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
16. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
17. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
19. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
20. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.
21. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016).
22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).