Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/120/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci žalobcu: P. I., L.. XX.X.XXXX, R. XXXX/XX, J., zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Líviou Žiakovou, nar. 13.04.1966, Triblavinská 1067/2A, Chorvátsky Grob, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Dom na Exnárovej ulici č. 17 a 19, Exnárova 3129/19, Bratislava, IČO: 31 819 222, o určenie neplatnosti hlasovania schôdze takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne, ktorou žiada, aby súd určil, že hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 06. 07. 2016 v dome na Exnárovej ulici č. 17 a 19 v Bratislave je neplatné, z a m i e t a.

Vo zvyšku súd žalobu z a s t a v u j e.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou na začatie konania zo dňa 1.8.2016 doručenou súdu dňa 2.8.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016 je neplatné, že bola porušená zákonom stanovená procedúra pri prijímaní rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016, že obsah rozhodnutí zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016 nevykazuje znaky správnosti a aby prikázal zrušenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Dom na R. A. Č. XX S. XX, D. D. R. XXX XX J. - O. z dôvodu, že predseda spoločenstva koná v mene spoločenstva v rozpore so zákonom.

V predmetnej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 6.7.2016 sa uskutočnila schôdza vlastníkov v dome, pričom program na pozvánke nezodpovedal tomu, čo predseda spoločenstva na schôdzi prezentoval a čo bolo na valnom zhromaždení schválené. Na schôdzi bolo prítomných 15 vlastníkov z celkového počtu 64 vlastníkov v dome. Počet vlastníkov prítomných na schôdzi nespĺňal podmienky takzvanej kvalifikovanej väčšiny, na základe ktorej by bolo možné prijímať právoplatné rozhodnutia.

2. V pôvodnej žalobe žalobkyňa žalovala žalovaného v 1. rade Všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tvoriaci zhromaždenie v bytovom dome na R. A. Č.. XX S. XX, J., okrem vlastnícka bytu č. XX, podľa B. Č.. XXXX. Svojím podaním zo dňa 07. 09. 2016 v tejto časti zobrala svoju žalobu v plnom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním.

3. Žalovaný Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla žiadne právne a relevantné

tvrdenia, ktorými by spochybnila alebo vyvrátila obranu žalovaného, že tento v konaní nie je vecne pasívne legitimovaný. Žalovaný dôvodil tým, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a teda súd nemôže konať inak, ako podanú žalobu zamietnuť pre jej rozpor so zákonom.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i písomnými vyjadreniami, pričom skúmal i pasívnu legitimáciu účastníka konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa sa žalobou na začatie konania zo dňa 1.8.2016 doručenou súdu dňa 2.8.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016 je neplatné, že bola porušená zákonom stanovená procedúra pri prijímaní rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016, že obsah rozhodnutí zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 6.7.2016 nevykazuje znaky správnosti a aby prikázal zrušenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - K. na R. A. Č. XX S. XX, D. D. R. XXX XX J. - O. z dôvodu, že predseda spoločenstva koná v mene spoločenstva v rozpore so zákonom.

V predmetnej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 6.7.2016 sa uskutočnila schôdza vlastníkov v dome, pričom program na pozvánke nezodpovedal tomu, čo predseda spoločenstva na schôdzi prezentoval a čo bolo na valnom zhromaždení schválené. Na schôdzi bolo prítomných 15 vlastníkov z celkového počtu 64 vlastníkov v dome. Počet vlastníkov prítomných na schôdzi nespĺňal podmienky takzvanej kvalifikovanej väčšiny, na základe ktorej by bolo možné prijímať právoplatné rozhodnutia.

5. Žalobkyňa v podanom vyjadrení okrem iného tvrdí, že: „Žalobca správne označil za žalovaného Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Dom na R.O. A. Č.. XX S. XX, D. D. R. XXXX/XX, J., pretože tento subjekt nesie zodpovednosť za dodržanie zákonného postupu pri hlasovaní, výsledky hlasovania a ich vyhodnotenie a táto zodpovednosť vyplýva z postavenia a funkcie orgánov spoločenstva.“

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne právne relevantné tvrdenia, ktorými by spochybnila alebo vyvrátila obranu žalovaného, že tento nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

7. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta, ods. 4) prvá veta, zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povnnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových prietoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. (4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. (1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. (2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezepčuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8 ods. 1, 5 zákona č. 182/1993 Z.z. - (1) Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. (5) Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

8. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bezohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

9. Pod vecnou legitimáciou či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z homotného práva, kedy jeden účastníkov Občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia , o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný), je subjektom hmotnoprávnej povinnosti je teda pasívne vecne legitimovaný. 10. Spoločenstvo síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide však o samostatný právny subjekt, majúci vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov a do rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi, alebo prejavov vôle pri písomnom hlasovaní a len oni môžu byť žalovanými subjektami v spore podľa ustanovenia § 14 odsek 4, 6 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, lebo len ich rozhodnutie vykonané hlasovaním ich právne zaväzuje, to zn. iba z toho im vyplývajú práva a povinností. Súd teda nemal žiadnych pochýb, že žalovaná strana v tomto konaní nie je pasívne legitimovaná a nie je teda splnená procesná podmienka, ktorú vyžaduje zákon, teda platná právna úprava neumožnila iné ako žalobu podanú voči žalovanému zamietnuť. 11. Na tento právny názor súd poukazuje aj na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/195/2013, kde sa okrem iného uvádza, že: „Prvostupňový súd správne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného. Žalovaný nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, je iba správcom bytového domu a na písomnom hlasovaní sa aktívne nezúčastnil. Z ustanovenia § 14 odsek 4 (s účinnosťou od 01. 10. 2014, odsek 8) Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového domu v dome má právo sa obrátiť do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby súd vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Z uvedného teda nepochybne vyplýva, že prehlasovaný vlastník, teda žalobkyňa nemá svoj návrh smerovať voči správcovi domu ale proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí žalobkyňu prehlasovali. 12. Z dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu je zrejmé, že sa žalobkyňa nezúčastnila schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorá sa konala dňa 06. 07. 2016. Na tejto schôdzi sa namiesto žalobkyne zúčastnila jej zástupkyňa pani C.. B. Ž., ktorá však nepredložila originál splnomocnenia tak ako to vyžaduje zákon. Táto skutočnosť vyplýva i zo Zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo dňa 06. 07. 2016. Zástupkyňa žalobkyne pani C.. B. Ž. nesplnila zákonom vyžadovanú zákonnú podmienku uvedenú v § 14 odsek 6 citovaného zákona, ktorá hovorí, že splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov, alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. 13. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, sa súd potom nezaoberal otázkou splnenia podmienok hlasovania ani otázkou naliehavého právneho záujmu v meritnom konaní, nevykonal ďalšie dokazovanie a žalobu v znení po čiastočnom späťvzatí ako nedôvodnú zamietol. Keďže zo strany žalobkyne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby voči Všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, tvoriacich zdromaždenie v bytovom dome na R. A. Č.. XX S. XX, J., v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom pre zamietnutie žaloby je stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého označený účastník musí byť subjektom práva, ktoré sú predmetom súdneho konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (v sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu. nedostatok vecnej legitimácie

pasívnej teda znamená, že označený žalovaný v spore nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a preto žalobu žalobkyne zamietol, kedže žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť ani opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanému a súd nemal teda inú možnosť ako podanú žalobu voči žalovanému zamietnuť.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žaloba podaná žalobkyňou je nedôvodná, a preto ju zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 odsek 1 CSP, úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, vzhľadom na tú skutočnosť, že si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).