Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky Mgr. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., S. XXX/XX, zastúpenej H.. E. H., advokátom, so sídlom V., X. sv. C. XXB a manžela navrhovateľky H.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XXXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. H. L. - E.. R. L., so sídlom V., J. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2016, č.k. 34P/196/2015-100, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o rozvode manželstva účastníkov a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinností k mal. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov A. K., rod H. a H. K., uzavreté dňa XX.XX. 2010, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX rozviedol. Maloletú V. K. nar. 08.07.2013 na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú V. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 90 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Zároveň upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. v každom párnom týždni v roku v pondelok od 14:30 hod. do 18:00 hod. a od piatku od 14:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v utorok od 14:30 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 14:30 hod. do 18:00 hod. Matke uložil povinnosť maloletú V. na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne v stanovenom čase v priestoroch materskej školy alebo v mieste bydliska matky a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.06.2010, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trenčín, vo zväzku 37, ročník 2010, na strane 239, pod por. č. 131. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tamojšieho súdu. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Z manželstva manželov pochádza jedno maloleté dieťa: V. nar. XX.XX.XXXX. Konštatoval, že účastníci uzavreli manželstvo po 3-ročnej známosti, ale začali žiť spolu už po roku známosti. Najprv bývali v dome rodičov navrhovateľky, potom riešili otázku bývania a rozhodli sa postaviť rodinný dom, do ktorého sa presťahovali, keď mala ich

dcéra 1 a pol roka. Spočiatku bol ich partnerský vzťah harmonický a manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti. K istému narušeniu vzťahu došlo v čase, keď manžel navrhovateľky prestal hrať profesionálne hokej a zostal bez pravidelného a stabilného príjmu. V tom čase podľa tvrdenia navrhovateľky aj začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Od januára 2012 začal manžel navrhovateľky pracovať v spoločnosti M., s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol otec manžela navrhovateľky, kde bol síce manžel zamestnaný, ale do spoločnej domácnosti prispieval nedostatočne, len na stravu, hoci domov chodieval neskoro. S kamarátmi zvykol tiež hrávať hokej a s navrhovateľkou tak trávil pomerne malo času. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo ešte pred narodením maloletej dcéry účastníkov, kedy od mája 2012 do augusta 2012 manželia prerušili spolužitie, čomu predchádzalo odcudzenie navrhovateľkiných peňazí jej manželom, o čom jej spočiatku on klamal a zatajil a potom sa priznal. V septembri 2012 manželia obnovili spolužitie, ich manželské spolužitie bolo krátko harmonické a v júli 2013 sa im narodila dcéra V.. Od 07/2013 do 07/2014 bola navrhovateľka s dcérou na materskej dovolenke, starostlivosť o maloletú bola najmä na nej, pretože manžel navrhovateľky pracoval vo firme jeho otca, s kamarátmi hrával hokej, podieľal sa na stavbe rodinného domu. Pre nedostatok finančných prostriedkov navrhovateľka v 07/2014 nastúpila do zamestnania a manžel navrhovateľky formálne nastúpil na rodičovskú dovolenku, ale faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v pracovné dni počas výkonu zamestnania navrhovateľky vykonávala matka navrhovateľky, prípadne otec navrhovateľky, pretože manžel navrhovateľky naďalej pracoval vo firme jeho otca a s kamarátmi chodil niekedy hrávať hokej, popri tom študoval na vysokej škole a cez víkend niekedy pomáhal na stavbe rodinného domu, do ktorého domu sa presťahovali začiatkom roka 2015. V auguste 2015 si manžel navrhovateľky založil živnosť na výkon činnosti trénera ľadového hokeja, ktorý trénoval v G. nad Y. a každý deň popri práci vo firme jeho otca trávil aj v G. nad Y.. S uvedenou činnosťou trénera nakoniec skončil koncom 10/2015 pre nezhodu s majiteľom klubu. Popritom ešte začal hrávať ako brankár v V., kde trénovali v piatok, sobotu a nedeľu večer. Z uvedeného je preto zrejmé, že manžel navrhovateľky naozaj trávil veľa času mimo spoločnej domácnosti účastníkov. Navrhovateľka poukazovala na to, že jej manžel nebol celé dni doma, hoci chodil do práce k svojmu otcovi, v práci často ani nebol, financie domov nenosil, chodil hrávať hokej, žil spoločenským životom mladého človeka bez záväzkov, večer prichádzal často v podnapitom stave a následkom takéhoto spolužitia potom medzi nimi vznikali hádky. Navrhovateľka potom zistila aj jeho mimomanželské pomery, ktoré on síce na súde poprel, ale z predloženej facebookovej komunikácie je zrejmé, že takéto vzťahy mal. Navrhovateľka tiež poukazovala na to, že jej manžel sa venoval aj hazardným hrám a stávkovaniu, čo on popieral. Navrhovateľka poukazovala tiež na manželove dlhy, ako k nim chodili jeho veritelia a pod. Takýto nezodpovedný prístup manžela považovala navrhovateľka za príčinu rozvratu ich manželstva. Manžel navrhovateľky zase považoval za príčinu rozvratu ich manželstva to, že podľa jeho názoru sa navrhovateľka nevymanila z pod vplyvu jej rodičov, bližšie sa potom k tomu nevyjadril. Z výpovedí oboch účastníkov je zrejmé, že medzi manželmi boli napäté vzťahy, časté hádky a pod., čo vyústilo do úplného a hlbokého rozvratu manželstva, kedy na jar 2016 navrhovateľka požiadala manžela, aby sa odsťahoval z domácnosti. Potom sa situácia vyvinula tak, že najprv sa navrhovateľka s dcérou odsťahovala k svojim rodičom a potom sa manžel navrhovateľky odsťahoval k jeho starej matke a navrhovateľka s dcérou sa vrátila do domu. V súčasnosti už manželia definitívne nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Zo zhodných výpovedí účastníkov je zrejmé, že ich manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené a manželia už nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia a obaja žiadajú o rozvod manželstva. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Ich manželstvo je nefunkčné. Manželia mali manželské nezhody už pred narodením ich dieťaťa, kedy už v roku 2012 prerušili spolužitie. Potom síce ešte obnovili manželské spolužitie a dňa 08.07.2013 sa im narodila dcéra V., ale manželstvo bolo harmonické len do jedného roku veku maloletej a medzi manželmi opäť nastali nezhody a manželia sa vzájomne odcudzili. Navrhovateľka poukazovala na rozdielne životné hodnoty účastníkov, kedy manžel navrhovateľky trávil často celé dni mimo domácnosti, žil spoločenským životom mladého človeka bez záväzkov, poukazovala aj na jeho požívanie alkoholických nápojov, hazardné hry, mimomanželské vzťahy, jeho venovanie sa hokeju s kamarátmi a pod. Manžel navrhovateľky síce popieral navrhovateľkou uvádzané príčiny rozvratu manželstva a on zase poukazoval na to, že navrhovateľka sa nevymanila spod vplyvu jej rodičov a pod. Vzájomné nezhody medzi manželmi vyústili do prerušenia ich manželského spolužitia. V súčasnosti už manželia ani nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia

spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Možno preto konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti. Obaja manželia žiadali o rozvod manželstva, nemienili obnoviť manželské spolužitie. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas po rozvode. Navrhovateľka ako matka dieťaťa nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a trvala na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a súhlasila so širokou úpravou styku otca s maloletou. Otec maloletej zase nesúhlasil so zverením maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky a trval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že odovzdávanie dieťaťa by bývalo vždy v piatok o 14:30 hod. v priestoroch predškolského zariadenia, prípadne bydliska rodiča, ktorý vykonával osobnú starostlivosť. Keďže rodičia maloletej sa nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, túto úpravu urobil súd tak, aby úprava zverenia a úprava styku bola za daného skutkového stavu podľa možnosti v čo možno najlepšom záujme dieťaťa. Maloletá V. má 3 roky, od septembra 2016 začala navštevovať materskú školu. Do jedného roku jej veku s ňou matka bola na rodičovskej dovolenke a zabezpečovala všetky jej potreby. Vo veku jej jedného roka jej matka z finančných dôvodov nastúpila do zamestnania, pracovala ako stredoškolská učiteľka s pracovnou dobou od 07:45 hod. do 12:15 hod. až 14:15 hod., v závislosti od počtu vyučujúcich hodín. Hoci otec maloletej vtedy formálne nastúpil na rodičovskú dovolenku, faktickú osobnú starostlivosť o maloletú on aj tak nevykonával, pretože, ako vyplynulo zo zhodných výpovední oboch rodičov, v pracovné dni počas pracovnej doby matky maloletej sa o maloletú starala matka navrhovateľky, prípadne otec navrhovateľky, ktorí si ráno prichádzali maloletú vyzdvihnúť, zobrali ju k sebe domov, odkiaľ si ju matka maloletej potom po práci vyzdvihla. Hoci bol otec maloletej vedený na rodičovskej dovolenke, pracoval vo firme svojho otca, poobede hrával alebo trénoval hokej, cez víkendy večer trénoval a podľa vyjadrení navrhovateľky a matky maloletej domov prichádzal neskoro. Teda napriek vedeniu otca ako rodiča na rodičovskej dovolenke možno konštatovať, že väčšia časť faktickej osobnej starostlivosti o maloletú bola vykonávaná matkou dieťaťa a jej rodinou. Okrem toho, pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd prihliadol na vek dieťaťa a prirodzené vývinové potreby maloletého dieťaťa v jeho útlom veku troch rokov. Súd nevyzdvihuje, ani nespochybňuje striedavú formu starostlivosti o maloleté dieťaťa, je to jedna z foriem starostlivosti o maloleté dieťaťa upravená v Zákone o rodine, ale pri rozhodovaní v otázke zverenia treba zobrať do úvahy aj všetky ostatné hľadiská, a to je predovšetkým vek dieťaťa, jeho citové a vývinové potreby, potreba zabezpečenia určitej jednotnosti, stability domova a bezpečia dieťaťa. Súd nespochybňuje dôležitosť role otca dieťaťa v živote každého dieťaťa, ale treba zdôrazniť, že každé dieťaťa prechádza vo svojom živote rôznymi vývinovými štádiami a v útlom veku 3 rokov dieťaťa je prítomnosť matky a napĺňanie citových potrieb dieťaťa matkou nezastupiteľná. V takomto útlom predškolskom veku dieťaťa sa ani odborníkmi neodporúča striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Súd má za to, že v tomto veku dieťaťa by odlúčenie dieťaťa od matky v trvaní jedného týždňa, akoby tomu bolo pri navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, predstavovalo neprimerané citové strádanie dieťaťa a táto forma starostlivosti by nebola v najlepšom záujme dieťaťa. Dieťa potrebuje pocit bezpečia, istoty a neustále striedanie domácností toho nie sú zárukou. Okrem toho matka poukazovala na rôzne výchovné prístupy rodičov, preto aj z dôvodu nejednotnosti vo výchovných postupoch by v danej veci striedavá osobná starostlivosť nebola najvhodnejším riešením. Okrem toho maloletá práve nedávno nastúpila do materskej školy, ktorá samotná skutočnosť predstavuje pre dieťa veľkú zmenu, preto zvlášť v tomto období potrebuje pocit istoty a stability v rodinných vzťahoch a práve striedavá starostlivosť a neustále zmeny prostredia, by túto jej potrebu istoty a bezpečia mohli narušiť. Naviac maloletá trpí zajakávaním, čo matka aj riešila pomocou psychológa a ohľadom čoho matka uviedla, že po určitom čase stabilizácie sa toto zajakávanie pri nedávnom začatí realizácie striedavej starostlivosti o ňu opäť zintenzívnilo. Na základe uvedeného mal súd za to, že vnútorné citové potreby maloletej sú istým spôsobom zneistené, a preto podľa názoru súdu nie je najvhodnejšie toto obdobie jej zneisťovania ešte predlžovať a robiť pokusy ako bude ďalšie realizovanie striedavej osobnej starostlivosti na ňu ďalej vplývať. Súd mal za to, že v najlepšom záujme dieťaťa bude situáciu ohľadom osobnej starostlivosti o maloletú V., ktorá má v súčasnosti len tri roky, zastabilizovať, preto súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú najviac stará, na ktorú je maloletá najviac zvyknutá, a ktorej prítomnosť je v tomto veku maloletej Timey nenahraditeľná. Súd zdôrazňuje, že táto úprava rodičovských práv a povinností nie je do budúcnosti nemenná; súd nevylučuje, že do budúcnosti, keď bude dieťa väčšie a citovo vyspelejšie, by otcom presadzovaná striedavá starostlivosť oboch rodičov sa mohla realizovať, ale za súčasného stavu, veku maloletého dieťaťa, prirodzených vývinových potrieb dieťaťa, aktuálne ešte napätých vzťahov medzi rodičmi, mal súd za to, že v najlepšom

záujme maloletej V. je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Preto súd maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a široko upravil styk otca s maloletou v každom párnom týždni v pondelok poobede po materskej škole a potom celý víkend od piatku poobede po materskej škole od 14:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni v dva pracovné dni (utorok a štvrtok) v poobedných hodinách po materskej škole od 14:30 hod. do 18:00 hod. Nad rámec uvedeného súd ešte dodáva, že je zrejmé, že najvhodnejším výchovným prostredím pre každé maloleté dieťaťa je harmonická rodina so súčasnou prítomnosťou oboch rodičov, ale v prípade, že uvedené už nie je možné z dôvodu narušených partnerských vzťahov rodičov, mal súd za to, že za danej situácie rozpadu rodiny maloletej V. bude najlepšie zabezpečený záujem maloletej 3-ročnej V. jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Bude môcť byť napĺňaná potreba dieťaťa istoty a bezpečia a súčasne je v dostatočnej miere zabezpečený kontakt maloletej s otcom, ktorý sa taktiež môže v dostatočnej miere podieľať na jej výchove. Rodičia dieťaťa by mali byť natoľko zodpovední voči svojmu dieťaťu, že v prípade, keď svojím správaním nesúladným s harmonickým partnerským a rodinným životom pripravili svoje dieťaťa o možnosť vyrastať v harmonickej spoločnej rodine, aby sa aspoň potom prispôsobili potrebám svojho dieťaťa, akceptovali jeho prirodzené vývinové potreby a nepožadovali na dieťati, aby sa ono prispôsobovalo ich predstavám. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd vo veci ani nenariaďoval otcom navrhované znalecké dokazovanie, pretože všeobecne striedavá osobná starostlivosť o maloleté 3-ročné dieťaťa nie je odborníkmi odporúčaná a prítomnosť matky u 3-ročného dieťaťa je nezastupiteľná, pričom v danej veci súd nezistil voči starostlivosti matky o dieťa žiadne výhrady a aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičovská dovolenka otca bola len formálna, prevažnú starostlivosť o dieťa aj tak vykonávala matka a jej rodina a skôr správanie otca dieťaťa počas manželstva spôsobilo narušenie manželských vzťahov a rozpad rodiny. Súd mal za to, že predlžovanie konania nariadením navrhovaného znaleckého dokazovania, alebo pokusné pokračovanie realizovania striedania 3-ročnej V. v dvoch rôznych výchovných prostrediach, by podľa názoru súdu u maloletej V., ktorá už trpí zajakávaním, a ktorá len teraz nastúpila do materskej školy, by mohla podľa názoru súdu nepriaznivo vplývať na zdravý psychický vývoj maloletej. Preto súd rozhodol tak, že znalecké dokazovanie súd nenariadil a maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, súčasne upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej. Súd takto zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 90 eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Uvedenú sumu výživného navrhovala aj matka dieťaťa a otec dieťaťa by inak s uvedenou sumou aj súhlasil, len trval na tej striedavej osobnej starostlivosti. Pri určovaní výživného vychádzal súd zo skutkového stavu, že maloletá V. má 3 roky a navštevuje materskú školu, kde stravné predstavuje 25 eur mesačne a školné 13 eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok s mesačným poplatkom 17 eur. V súvislosti so zdravotným stavom nemá maloletá zvýšené výdavky. Matka spolu s dcérou býva v rodinnom dome, ktorý majú účastníci v BSM, ich náklady bývania predstavujú 150 eur mesačne. Matka maloletej je zamestnaná ako stredoškolská učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2015 do 08/2016 vo výške 780,50 eur a poberá prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne. Okrem maloletej V. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti s jeho starou matkou v jej rodinnom dome. Na náklady bývania jej zatiaľ neprispieval. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplynulo, že otec maloletej je aktuálne od 21.09.2016 (t. j. od dnešného dňa) zamestnaný u zamestnávateľa P.M.M., s.r.o. ako dispečer nákladnej dopravy s dohodnutou mzdou brutto 550 eur mesačne. Predtým bol jeden a pol mesiaca nezamestnaný, pretože jeho predchádzajúci krátky jeden a pol mesiaca trvajúci pracovný pomer u zamestnávateľa G., s.r.o. s ním zamestnávateľ ukončil v skúšobnej dobe. Okrem maloletej V. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Účastníci majú v BSM rodinný dom, otec iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, matka je vlastníčkou pozemku pod domom. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1-3, § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1-4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O náhrade trov konania súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že porušil jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na spravodlivý proces, zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na právnu istotu, zaručenú čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodil, že z ust. § 24 ods. 2 Zákona o

rodine jednoznačne vyplýva, že pokiaľ má jeden z rodičov záujem o striedavú osobnú starostlivosť, resp. s ňou súhlasí, súd musí riadne a náležite preskúmať, či táto forma starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa. To však súd prvej inštancie neurobil a bez akéhokoľvek vykonávaného dokazovania striedavú osobnú starostlivosť zamietol len s poukazom na vek maloletého dieťaťa s odvolaním sa na názor bližšie nešpecifikovaných odborníkov. Okrem uvedeného súd prvej inštancie ani nezistil názor maloletého dieťaťa a jeho citové väzby k rodičom, len automaticky vychádzal z toho, že dieťa vo veku troch rokov potrebuje matku a k tejto musí mať všeobecne v danom veku vždy bližší vzťah ako k otcovi. Namietal, že z daného prístupu súdu prvej inštancie cítil siné predsudky voči starostlivosti otca o dieťa. Mal za to, že súd mal rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, bol povinný vykonať riadne dokazovanie (bez ohľadu na to, či toto navrhol) na zistenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Napriek tomu maloleté dieťa nikto nevypočul (pravdepodobne ho ani nikto nevidel) a bez ďalšieho uveril účelovým tvrdeniam navrhovateľky. Ďalej dôvodil, že v konaní poukázal na to, že v danej veci sa nejedná o štandardnú situáciu, kedy je matka s maloletým dieťaťom na materskej a následnej rodičovskej dovolenke vo veku troch rokov dieťaťa, v dôsledku čoho má maloleté dieťa prirodzene silnejšie citové puto k matke. Uviedol, že navrhovateľka sa vrátila do zamestnania od 01.07.2014, teda v čase, kedy maloletá V. nedovŕšila ani jeden rok svojho života. Nepoprel pomoc zo strany rodičov navrhovateľky, ako aj jeho rodičov v starostlivosti o maloletú dcéru. On sám, aj keď na rodičovskej dovolenke, pomáhal svojmu otcovi a pomáhal mu so stavbou ich rodinného domu, trávil čas s maloletou a staral sa o ňu počas trvania jeho rodičovskej dovolenky. Ďalej poukázal na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, s ktorou formou započali v auguste 2016 na základe písomnej dohody spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. Táto forma sa síce realizuje krásku dobu, preto navrhol odročiť pojednávanie o dva mesiace s tým, že sa vyskúša fungovanie striedavej starostlivosti v súčinnosti s referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Vytýkal súdu prvej inštancie, že i tento jeho návrh odmietol. Vyslovil názor, že nevykonanie tohto dôkazu, ako aj znaleckého dokazovania treba považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, prečo neupravil jeho styk s maloletou V. aj počas vianočných a Veľkonočných sviatkov, keď to navrhovala ja samotná navrhovateľka. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie nezistil príčinu rozvratu manželských vzťahov, ako mu to výslovne ukladá ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine, ale bez ďalšieho prevzal nepreukázané tvrdenia, domnienky a subjektívne pocity navrhovateľky, ktoré si bez toho, že by boli náležite a riadne preukázané, nekriticky osvojil. Za vrchol arbitrárnosti rozsudku v tejto časti považoval v bode 7. uvedené údaje, keď síce navrhovateľka pred súdom prvej inštancie tvrdila, že zistila jeho mimomanželské pomery, ktoré on síce poprel, ale súd vychádzal z toho, že z predloženej facebookovej komunikácie je zrejmé, že takéto vzťahy mal. Uviedol, že už pred súdom prvej inštancie namietal, že uvedené listinné dôkazy boli získané nezákonne, a preto s poukazom na čl. 11 ods. 2 navrhol, aby súd nezohľadňoval skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že jej mal povedať svoje facebookové heslo. Poukázal na to, že navrhovateľka neoprávnene vnikla do facebookového profilu, predložený facebookový profil nie je jeho, ale spoločnosti „G. M.“. Navrhovateľkou uvádzané informácie o jeho mimomanželských pomeroch označil za nepravdivé. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, ktorú uvádzal on, namietal, že súd prvej inštancie tejto nevenoval žiadnu pozornosť, aj keď jeho tvrdenia boli paradoxne preukázané listinnými dôkazmi predloženými samotnou navrhovateľkou. Za príčinu rozpadu manželstva považoval skutočnosť, že navrhovateľka sa nevymanila spod vplyvu svojich rodičov a vmiešanie sa rodičov navrhovateľky do ich manželského života. V tomto smere poukázal na navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, prehľady starostlivosti o maloletú V. za mesiace jún a júl 2016 v časovom rozmedzí od 07:00 hod. do 21:00 hod., vypracované Ing. B. H., matkou navrhovateľky.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že úpravu styku ponechala na vzájomnej dohode matky a otca, avšak akákoľvek dohoda bola zo strany otca odmietaná, opakovane sa jej vyhrážal, že jej dcéru zoberie a takýmto spôsobom ju citovo vydieral a žiadal, aby návrh na rozvod manželstva stiahla. Takto agresívne postupoval po celú dobu ich bývania v spoločnej domácnosti, až do augusta 2016, a to dokonca aj pred svedkami. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že dcéra mala v období január až júl 2016 problém so zajakávaním, žiadala upraviť styk otca s dcérou tak, aby dcéra trávila čas v jednej domácnosti a nebola vystavená stretu zo zmeny prostredia spôsobenej prespávaním v domácnosti otca. Takto postupovala na základe odporúčaní PhDr. O., psychologička z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva Trenčín, s ktorou riešila dcérinu zajakavosť. Nesúhlasila so striedavou starostlivosťou. Ďalej uviedla, že na základe dohody, uzavretej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

súhlasila so striedaním dcéry do vynesenia rozsudku. Navrhované psychologické vyšetrenie považovala za účelové, nakoľko otec dcéru systematicky negatívne ovplyvňuje a vštepuje dcére nevhodné postoje a názory, s ktorými sa sama ako 3-ročné dieťa nevie vyrovnať a stotožňuje sa s nimi. Ďalej poukázala na to, že z ekonomických dôvodov bola dňa 01.07.2014 ukončiť rodičovskú dovolenku a nastúpiť do zamestnania, nakoľko manžel bol dlhodobo nezamestnaný. Časovo bola od svojej dcéry odlúčená len na nevyhnutný čas počas pracovnej doby. Naopak, minimum času s maloletou trávil práve otec. Napriek tomu, že bol oficiálne vedený v Sociálnej poisťovni ako poberajúci rodičovský príspevok, naďalej sa na plný úväzok venoval zárobkovej činnosti vo firme M., s.r.o., príjem z tejto činnosti však poukázal na vlastné potreby, nevenoval sa dcére, ani jej, domov prichádzal pravidelne v neskorých večerných hodinách, prevažne pod vplyvom alkoholu. Starostlivosť o maloletú V. zabezpečovali jej rodičia a ona. Uviedla, že súbežne s podnikateľskou činnosťou v M., s.r.o. sa venoval ľadovému hokeju a počas letných mesiacov 2015 aj hokejovej príprave mládeže. V novembri 2015 Základná škola aj Hokejový klub G. nad Y. s manželom navrhovateľky spoluprácu ukončili pre opakované porušenie pracovnej disciplíny. V tomto období odchádzal z domu ráno o 06:30 hod. a prichádzal domov o 21:30 hod., a to aj v sobotu a v nedeľu. Za klamstvo označila tvrdenie manžela, že počas rodičovskej dovolenky sa staral o maloletú V. a trávil s ňou čas. Rodičia manžela boli v kontakte s ňou a maloletou V. len sporadicky. Manžel navrhovateľky vodil maloletú do domácnosti svojich rodičov sporadicky v sobotu alebo v nedeľu, keď mal voľno. Za neprijateľný považovala návrh kolízneho opatrovníka započať striedavú starostlivosť na skúšobnú dobu, nakoľko kolízny opatrovník neskúmal podmienky a prostredie, v ktorom sa bude výchova a starostlivosť realizovať. Za účelovú označila pracovnú zmluvu manžela zo dňa 20.09.2016, nakoľko okrem zamestnania vo firme jeho otca nebol schopný udržať si zamestnanie po dlhšiu dobu ako niekoľko týždňov. Striedavú starostlivosť považovala za krajne nevyhovujúcu kvôli nulovej komunikácii medzi oboma rodičmi. Otec maloletej svojvoľne prihlasuje dcéru na záujmové krúžky, napriek zdravotným problémom dieťaťa, v júli 2016 navštívili s dcérou pohotovostnú detskú ambulanciu, o čom ju neinformoval a ani ošetrujúcu obvodnú lekárku maloletej. Ako komunikačný prostriedok medzi ním a matkou využíva učiteľky materskej škôlky, ktoré sú danou situáciou negatívne ovplyvnené a žiadajú zjednať nápravu. Nesúhlasila so znaleckým dokazovaním, nakoľko táto môže ešte viac zhoršiť psychický stav dcéry. Vyslovila názor, že psychická manipulácia zo strany otca je natoľko silná, že takéto vyšetrenie by bolo v prospech otca, preto sa ho tak intenzívne domáha. Mala za to, že dôvody rozvratu manželstva boli v danej veci riadne preukázané. Manžel pri vyvracaní dôkazov opakovane klamal, obvinil ju z porušenia zákona pri získaní dôkazov o jeho neverách a alkoholizme. Uvedené dôkazy sú však pravdivé a sú jasným dôkazom manželovho morálneho poklesu, zhýralého životného štýlu a nezodpovednosti, čo považuje za základný argument pre zverenie dcéry do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ manžel dôvodil, že získaná facebooková komunikácia bola získaná z profilu M., uviedla, že manžel ako jediný zamestnanec tejto firmy bol plne zodpovedný za zriadenie a využívanie jej facebookového profilu. V uvedenej komunikácii sa predmetné osoby oslovujú krstnými menami, takže nemohlo dôjsť k nijakému omylu. Za vykonštruované označila tvrdenie manžela, že jej rodičia neprimerane zasahovali do ich manželstva, čím spôsobili jeho rozvrat. Manžel opakovane tvrdil, ako sa intenzívne dcére venuje, preto začali jeho intenzitu trávenia času s dcérou monitorovať.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela navrhovateľky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie manžela navrhovateľky proti výroku o rozvode manželstva nie je dôvodné a proti výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas po rozvode je dôvodné.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

7. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva, a to v nadväznosti na ust. § 22 Zákona o rodine, podľa ktorého k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Znamená to, že musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a to vážnosť narušenia manželských vzťahov (vážnosť rozvodu medzi manželmi), trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov pre existenciu tohto vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j. nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a v prípade manželstva, z ktorého pochádzajú deti, bude prihliadnuté na záujem maloletých detí, t. j. že rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18 a § 19), a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť, keď účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: 1) funkcia biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb (čl. 1 až 3 základných zásad), 2) funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí (čl. 1, 3, 4 základných zásad, § 28 a nasl.), 3) funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú (čl. 4 základných zásad § 18), 4) funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (čl. 4 základných zásad § 19).

8. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu dodatočne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní svoje základné funkcie, a preto nie je možné nútiť jedného z manželov zotrvať v tomto zväzku, pričom nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, aby žilo v prostredí plnom nezhôd medzi účastníkmi.

9. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nekonštatoval, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov sú vzájomné nezhody a poukázal na rozdielne tvrdenia účastníkov konania ohľadne rozvratu manželstva, keď navrhovateľka poukazovala na rozdielne životné hodnoty účastníkov, kedy manžel navrhovateľky trávil často celé dni mimo domácnosti, žil spoločenským životom mladého

človeka bez záväzkov, poukazovala aj na jeho požívanie alkoholických nápojov, hazardné hry, mimomanželské vzťahy, jeho venovanie sa hokeju s kamarátmi a manžel navrhovateľky popieral navrhovateľkou uvádzané príčiny rozvratu manželstva, pričom on zase poukazoval na to, že navrhovateľka sa nevymanila spod vplyvu jej rodičov, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihliadol na skutočnosti, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva a tými boli vzájomné nezhody medzi manželmi, ktoré vyústili do prerušenia spolužitia. Námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie si nesplnil zákonom uloženú povinnosť v zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine a nezaoberal sa príčinami rozvod manželstva, nie je dôvodná. Možno konštatovať, že manžel navrhovateľky v prvoinštančnom konaní súhlasil s rozvodom manželstva, jeho zmenený postoj v odvolacom konaní nie je však podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na zmenu rozhodnutia, a to už aj na dobu, ktorá uplynula od prerušenia spolužitia, ale aj vzhľadom na postoj navrhovateľky.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o rozvode manželstva podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. Predmetom preskúmania odvolacím súdom ďalej bol výrok o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas po rozvode manželstva.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ako matka dieťaťa nesúhlasila so zverením maloletej V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a trvala na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a úprave styku otca s maloletou. Otec maloletej zase nesúhlasil so zverením maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky a trval na zverení maloletej V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie zverenie maloletej V. do osobnej starostlivosti matky zdôvodnil vekom dieťaťa a citovou väzbou na matku. Vychádzal pritom len z výsluchu rodičov maloletej a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 21.09.2016. Matka maloletej na uvedenom pojednávaní uviedla, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje od 09.08.2016. Spočiatku to boli dvojdňové intervaly a teraz sú to 5-dňové intervaly striedania. Matka ďalej vyslovila názor, že dcéra striedavú osobnú starostlivosť zvláda zle, pri prechode z domácnosti do domácnosti nie je schopná sa nastaviť na režim, ktorý v danej domácnosti funguje. Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že striedavá osobná starostlivosť so striedaním v 5-dňových intervaloch sa realizuje pomerne krátko, len od 25.08.2016, za vhodné považoval odsledovať na referáte poradensko-psychologických služieb, ako táto striedavá osobná starostlivosť funguje, prípadne, aby sa stanovil vhodný rozsah úpravy styku. Manžel navrhovateľky na uvedenom pojednávaní navrhol odročiť pojednávania za účelom odskúšania realizácie striedavej osobnej starostlivosti a nariadiť rodičom konzultácie pred referátom poradensko-psychologických služieb a nariadenie znaleckého dokazovania. Len na základe takto zistených skutočností odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že v danej veci nie sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov k maloletej V., považoval za predčasný, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a nezistil dôsledne skutočný stav pre rozhodnutie ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa.

13. Súd prvej inštancie sa v danom prípade zaoberal vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti len z hľadiska veku dieťaťa a citovej väzby na matku a nezaoberal sa vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti aj z hľadiska spôsobilosti oboch rodičov maloleté dieťa vychovávať, ktoré hľadisko malo byť riešené odborným poradenstvom, odporúčané rodičom kolíznym opatrovníkom, ako aj návrhom manžela navrhovateľky na vykonanie konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. Súd prvej inštancie neprešetril ani pomery na strane rodičov maloletej V., citový vzťah dieťaťa k rodičom.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie opätovným výsluchom rodičov, prešetrí pomery v rodine rodičov kolíznym opatrovníkom, so zameraním aj na citový vzťah dieťaťa k rodičom. Prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zistí vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti z hľadiska spôsobilosti oboch rodičov vychovávať maloleté dieťa. Po takto doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie vyhodnotí vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u maloletej V..

16. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 .

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .