Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-536-2015.pdf
PDF · 94.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/536/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Q. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. 2, zast. M.. E. I., advokátom, C., K. XX, proti žalovanému T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., K. 2, o zaplatenie 3.410,39 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 17C 44/2015-77 z 2.6.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a vo výroku o trovách konania.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.410,39 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.410,39 € od 25.2.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 557,38 € na účet jej právneho zástupcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 3.410,39 € s 8,15 % úrokmi z omeškania ročne od 12.7.2014 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným po rozvode manželstva bývajú v spoločnej domácnosti v byte č. 11/6. posch. na K. č. X v C. - S., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. G. S. v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, že sa vedie súdny spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/173/2007 a konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania o určenie výlučného vlastníctva bytu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/60/2006, ktoré inicioval žalovaný, že v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. Ex 428/2012 a EX 195/2014 súdnym exekútorom JUDr. Atilom Ádámom, proti žalovanému ako povinnému bolo nariadené vykonanie exekúcie predajom bytu na uspokojenie pohľadávky oprávneného veriteľa Sociálnej poisťovne voči žalovanému, preto žalobkyňa za žalovaného dňa 11.7.2014 uhradila celú vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v celkovej výške 3.410,39 €, nakoľko nechcela prísť o strechu nad hlavou, a žalovaný sa týmto plnením na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže zaňho žalobkyňa plnila to, čo mal podľa práva plniť sám.
3. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovení § 147 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 4, § 139 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 559 ods. 1 a 2, § 563, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok je žalobou dôvodne uplatnený. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že voči žalovanému ako povinnému na návrh Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako oprávnenej boli začaté exekúcie na vymoženie pohľadávky 1.345,84 € na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 23.10.2008 č. 700-3410992208-GC04/08 a na vymoženie pohľadávky 1.345,75 € na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28.11.2013 č. 700-3414065913-GC04/13, vykonávané na základe poverení súdu vydaných pod sp. zn. 20Er/964/2012 a 20Er/1710/2014 súdnym exekútorom JUDr. Atilom Ádámom pod sp. zn. EX 428/2012 a EX 195/2014, pričom námietky povinného proti exekúciam boli právoplatne zamietnuté. Exekučné konania boli skončené vymožením pohľadávok podľa § 60 písm. e) Exekučného poriadku, súdny exekútor v uvedených konaniach vydal dňa 22.3.2012 a 2.4.2014 upovedomenia o začatí exekúcie predajom predmetných nehnuteľností vo vlastníctve povinného a jeho manželky, vychádzajúc z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Z oznámenia súdneho exekútora z 11.7.2014 k sp.zn. EX 428/2012 a EX 195/2014 mal súd preukázané, že vymáhané dlhy aj s trovami exekúcie v celkovej výške 3.410,39 € uhradila p. Q.U.. Súd pokladal za nesporné, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka bytu mala záujem i právo zabrániť predaju veci, resp. podielu na veci, ktorú vlastní (všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne) a ktorú užíva so svojim synom na bývanie (základnú životnú potrebu), a preto vymáhaný dlh v celkovej výške 3.410,39 € za žalovaného uhradila súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, ktorý súdu oznámil, že manželka povinného vyplatila vymáhanú pohľadávku, čím považoval vec za vybavenú. Nakoľko žalovaný žalobkyni doposiaľ neuhradil, čo za neho plnila, hoc podľa exekučných titulov a poverení súdu mal plniť sám, žalovaný sa tým bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatil, preto súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.410,39 € žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže so zaplatením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, t.j. 25.2.2015, kedy sa preukázateľne dozvedel, že získal majetkový prospech bez právneho titulu na úkor žalobkyne, a aká je jeho výška, žalobkyni teda vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % určenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, a to zo sumy 3.410,39 € od 25.2.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalobkyňa súdu nepreukázala skoršie doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia - odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov vyúčtovaných advokátom podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, porada s klientom a účasť na pojednávaní) po 131,13 €, 2 x 8,04 €, 2 x 8,39 €, v celkovej výške 557,38 €. O povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania na označený účet jej právneho zástupcu súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
4. Rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, napadol žalovaný včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, že žalobkyňa od rozvodu manželstva trvale a kontinuálne celých takmer 13 rokov sabotuje akékoľvek snahy o vyriešenie spoločného vlastníctva a užívania bytu, že klamstvami a krivými výpoveďami spôsobila, že prišiel o ekonomické aktivity, rapídne sa mu zhoršil aj tak nelichotivý zdravotný stav a tak doslova iba existuje zo svojho dôchodku, a za situácie, že ani súd nie je schopný v reálnom adekvátnom čase rozhodnúť o vlastníctve bytu, bol doslova donútený všetkými okolnosťami súhlasiť s formou riešenia exekúcie predajom predmetného bytu a konečne k definitívnemu vyriešeniu bytovej otázky a spolunažívania s psychicky narušenou žalobkyňou v jednom byte. Uviedol ďalej, že bez jeho vedomia žalobkyňa nie z vlastných prostriedkov uhradila dlžnú sumu vyjadrenú ako záväzok voči Sociálnej poisťovni v oznámení o výkone exekúcie formou predaja nehnuteľnosti a veľmi správne ju zdôvodnila, že si predsa chráni strechu nad hlavou. Žalobkyňa v skutočnosti takto na jeho úkor celý čas od rozvodu manželstva si užíva plný komfort v spoločnom byte, užíva zariadenie, ktoré obstaral už aj po rozvode a dokonca tvrdí, že si ho kúpila ona, uvádza doslova nezmysly, ako napr. to, že uhradila Sociálnej poisťovni akýchsi 847,- €. Bol toho názoru, že v kontexte uvedeného sa rozhodne bezdôvodne neobohatil, práve naopak, žalobkyňa vyvíja všemožné snahy, aby jej napokon byt zostal bez akejkoľvek náhrady a z neho sa stal bezdomovec. Ďalej uviedol, že už dávno chcel svoje záväzky riešiť práve tým, že po rozdelení majetku (odpredaji bytu) uhradí, čo uhradiť musí a zo zvyšku sa nejako bude musieť dokázať pretĺcť, pričom od žalobkyne, či synov, by iste nič nežiadal. Žalobkyňa však striktne všetko v tomto zmysle odmietala a odmieta, preto bol nútený už v roku 2006 podať žalobu na vysporiadanie tejto situácie, no žiaľ nekompetentný súd doteraz nedokázal rozhodnúť. Ide tu však tak ako v modernej medicíne a farmácii hlavne o odstraňovanie následkov s hŕbou zničujúcich vedľajších účinkov, nie však o liečenie príčiny nemoci, a to je zlé a scestné hlavne za situácie, ak to ešte požehná a odobrí súdna moc. Napokon upozornil, že celé toto konanie a rozhodovanie súdu je absolútne kontraproduktívne, pretože jeho situácia sa zatiaľ javí ako neriešiteľná, teda k exekúcii dôjde opätovne a keďže pôjde o zásadne vyššiu sumu ako doteraz, zasa to bude riešené návrhom na predaj nehnuteľnosti, reálne sa teda nič nezmení. Takže záver rozhodne nemôže znieť, že sa bezdôvodne a neoprávnene obohatil na úkor žalobkyne, ale naopak, zo strany žalobkyne ide o maximálne zištné dôvody takéhoto konania, čo napokon sama uviedla v žalobe. Na základe uvedeného mal za to, že súd jednoznačne vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, čoho dôkazom je aj uznesenie, ktorým mu bez akéhokoľvek skúmania jeho situácie, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 204,50 €, keďže žalobkyňa, ktorej príjmy sú takmer trojnásobne vyššie, bola od súdnych poplatkov oslobodená.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a spravodlivé, úplne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a plne sa s nim stotožňuje. Podľa žalobkyne odvolanie žalovaného je nedôvodné a v celosti pre toto konanie irelevantné. Uviedla, že žalovaný v odvolaní s pátosom opisuje jeho subjektívny pohľad na spor ohľadom vlastníckeho práva k bytu, príčiny údajného podlomeného zdravia a jeho ekonomickej situácie, pričom zo všetkého ju obviňuje, avšak ide o výsledok jeho fabulácií a fantazírovania. Žiadna zo skutočností uvádzaných žalovaným však nemá súvis s predmetným konaním a je zložité, ba až priam nemožné identifikovať v jeho odvolaní čo v rámci postupu súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a o aký odvolací dôvod svoje odvolanie opiera. Uviedla, že predmetom tohto konania boli záväzky žalovaného voči Sociálnej poisťovni, ktoré žalobkyňa v rámci exekučných konaní vedených na Exekútorskom úrade Košice II JUDr. Atilu Ádáma, súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 428/2012 a sp. zn. EX 195/2014, za žalovaného dňa 11. júla 2014 uhradila v celkovej výške 3.410,39 €, keďže žalovaný si svoje záväzky ako povinný dobrovoľne nesplnil a jeho námietkam proti exekúcii nebolo vyhovené. Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol jej nárok dostatočne preukázaný, na základe čoho súd žalobe vyhovel a svoje rozhodnutie náležite a komplexne odôvodnil. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol ani jeden právny dôvod, ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP, a rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.3.2017 o 12.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 23.3.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
9. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania a žalovaným uplatnený, resp. do úvahy prichádzajúci odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci a aplikoval na zistený skutkový stav správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.
11. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, neumožňujú prijať záver o nesprávnom právnom posúdení žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením žalobkyne za žalovaného, ktorý súd správne právne posúdil podľa ustanovení § 451, § 454 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na námietky žalovaného a skutočnosti uvedené v odvolaní nebolo možné prihliadnuť, lebo tieto nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam. Uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci nebol preukázaný a odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, preto z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.
12. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).