Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky I. T.I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na S. ul. č. XXXX/X proti manželovi D. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v T. na S. ul. č. XXXX/X zastúpenému JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B. T. nar. XX.X.XXXX a D. T. nar. XX.XX.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 15.11.2016 č.k. 11P 90/2016-32 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na čas po rozvode zveril maloleté deti B. a D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. B. 200 € mesačne a mal. D. 200 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl prvý, druhý týždeň od pondelka od 9.00 hod. do druhej nedele do 18.00 hod., v mesiaci august prvý, druhý týždeň od pondelka od 9.00 hod. do druhej nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 31.12. od 14.00 hod. do konca prázdnin, v párnom roku od 23.12. od 16.00 hod. do 31.12. do 14.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od pondelka od 16.00 hod. do Veľkonočného piatku do 16.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 16.00 hod. do konca prázdnin do 18.00 hod.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie manžel (otec maloletých detí) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/, g/ a h/ v spojení s ust. § 62 a nasl. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v tomto výroku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý výrok považuje za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Súd v rámci vykonaného dokazovania nedostatočne zistil všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie a nevyhodnotil pritom každý dôkaz jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Pri rozhodovaní nesprávne posúdil skutkový stav, a preto vykonané dokazovanie nezodpovedá objektívnej realite. V danom prípade súd len konštatoval výšku výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti, ale neuviedol, akými úvahami sa spravoval a na základe akých dôkazov dospel k stanovenej výške vyživovacej povinnosti. Súd predovšetkým nezohľadnil, resp. nevysporiadal sa s vecnými plneniami, a to úhradami spojenými s užívaním bytu, ktoré v celom rozsahu

hradí výlučne sám a nevychádzal z jeho predpokladaného a reálneho príjmu, keďže za rozhodný považoval jeho príjem vo výške 1.100 €, v ktorom je zahrnutá aj pohyblivá časť mzdy, ktorú podľa jeho názoru nemožno nekriticky zahrnúť do stabilného príjmu. Uviedol, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je tak praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojenie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ rodičia žijú v spoločnej domácnosti, musí súd prihliadnuť aj na to, kto a v akej miere a akou formou sa podieľa na uspokojení potrieb maloletých detí. Jednou z foriem vyživovacej povinnosti je aj zabezpečenie bývania, úhrada za služby spojené s bývaním alebo poskytovanie iných vecných plnení. V danom prípade s navrhovateľkou a maloletými deťmi bývajú v jednom byte, ktorý mu bol pridelený rozhodnutím Družstva združených stavebných bytových družstiev Košice I z 24.10.2001. Odo dňa uzatvorenia manželstva, t.j. od 16.10.2004 im ako manželom vznikol spoločný nájom bytu. Navrhovateľka má na základe nájomného vzťahu právo byt užívať, ale je aj povinná podieľať sa na úhradách s tým spojených. Napriek tomu sa na úhradách spojených s užívaním bytu navrhovateľka nepodieľa. Sám teda platí mesačne nájom 187,93 €, elektrinu 30 €, plyn 23 €, poplatok za TV 4,64 €, poplatok za odpad 10,47 €, čo spolu predstavuje 256,49 €. Týmto teda poskytuje ubytovanie nielen obom maloletým deťom, ale aj navrhovateľke. Súd však na túto skutočnosť vôbec neprihliadol a nezohľadnil ju pri určení výživného. Matka súhrnne vyčíslila výdavky pre obe maloleté deti vo výške 450 €. Pretože im hradí ubytovanie, služby spojené s bývaním a tiež platí školskú jedáleň obom deťom 40 € mesačne, spolu s určeným výživným 400 € mesačne takto jeho výdavky predstavujú 700 € s tým, že si ešte musí zabezpečiť stravu, hygienické potreby, cestovné, mobil, ošatenie, poistenie vo výške 184 € atď.. Zároveň sa podieľa aj na prípadných iných výdavkoch maloletých detí. Z uvedeného dôvodu považuje určenú výšku výživného za neprimeranú a nezodpovedajúcu jeho schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd ďalej vychádzal zo skutočnosti, že jeho pravidelný mesačný príjem je 1.100 €. V tomto smere však nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nakoľko príjem, z ktorého súd odvodzuje výšku vyživovacej povinnosti, by mal byť aj reálne predpokladateľný a do budúcnosti udržateľný. V danom prípade súdom zohľadnená výška príjmu zahŕňa aj pohyblivú zložku mzdy, ide výlučne o nenárokovateľnú časť mzdy, ktorá závisí od viacerých ukazovateľov. Nakoľko táto zložka predstavuje takmer 50 % jeho príjmu, týmto postupom ho súd do budúcnosti vystavuje riziku existenčných problémov. Ďalej uviedol, že matka uvádzala stravu pre obe deti 300 € mesačne, avšak v tom je aj strava pre matku, ktorá nákupy uskutočňuje. Navyše on hradí mesačne 40 € maloletým deťom na obedy v školskej jedálni. Taktiež čo sa týka ošatenia, ide o sezónne výdavky, ktorých výška nie vždy dosahuje sumu 90 €. K odvolaniu pripojil rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z 24.10.2001.

3. Matka ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

8. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zjavne reflektuje na vyššie uvedené zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, a to že súd neprihliadal na skutočnosť, že doposiaľ uhrádzal všetky náklady spojené s bývaním maloletých detí, ako aj navrhovateľky a uhrádzal stravné v školskej jedálni maloletým deťom, odvolací súd dodáva, že táto argumentácia by mala právny význam v prípade rozhodovania o výživnom, resp. dlžnom výživnom za čas do rozvodu manželstva účastníkov konania, pretože rozvodom manželstva zaniká BSM, ako aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojím podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí, v tomto prípade potrebu bývania a stravného v školskej jedálni. Pokiaľ ide o zistenie príjmov rodičov, súd prvej inštancie vychádzal z opisov ich mzdových listov za obdobie od októbra 2015 do septembra 2016, teda ustálil ich priemerný čistý príjem za 12 mesiacov. Vzhľadom na to, že v súlade s § 217 ods. 1 je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné prihliadať na možné zníženie príjmu otca z dôvodu eventuálnej zmeny nenárokovateľnej časti mzdy, pričom ani v sledovanom období jeho príjem nevykazoval také výrazné zmeny, ktoré by mu v jednotlivých mesiacoch neumožňovali plniť si stanovenú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na podstatný rozdiel v príjmoch oboch rodičov, kedy matka dosahuje o polovicu nižší príjem ako otec maloletých detí, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v rozsahu 200 € mesačne na každé maloleté dieťa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, preto rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .