Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa L. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v M.C. na V. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul.č. 20 proti povinnej W. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M. na Č. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom nám. č. 5, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 17C 50/2014-124 zo dňa 28.10.2016 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť povinnej (odporkyni) trovy konania vo výške 1 887,81 Eur titulom právneho zastúpenia, na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.02.2014 domáhal, aby súd zaviazal povinnú prispievať na jeho výživu sumou 500 Eur mesačne ako príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozsudkom Okresného súdu Košice II dňa 12.11.2015 sp. zn. 17C/50/2014 s právoplatnosťou dňa 20.01.2016 zamietol návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podaním zo dňa 16.11.2015 si povinná (odporkyňa) uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 3 169,88 Eur.

3. Následne súd citoval ust. § 2 ods. 1, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len , ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ust. § 10 ods. 1, 3, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a uviedol, že sa nestotožňuje s výškou trov konania uplatnených povinnou. Rozsudok o rozvode účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012 a návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela bol podaný dňa 28.02.2014, takže v danom prípade je možné určiť výživné najdlhšie na dobu päť rokov na čas od rozvodu za obdobie od 28.02.2014 do 30.04.2017, čo je 38 mesiacov, takže úkon právnej služby sa bude počítať z tarifnej hodnoty 19 000 Eur (38 mesiacov x 500 Eur). Hodnotu úkonu právnej služby súd stanovil vo výške 353,54 Eur. Súd priznal povinnej náhradu trov konania v celkovej výške 1 887,81 pozostávajúcich zo 4 úkonov právnej služby á 353,54 Eur (1. príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 22.06.2015, 2. písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie zo dňa 29.06.2015, 3. porada s klientom zo dňa 12.11.2015, 4. účasť na pojednávaní zo dňa 12.11.2015) + 4 krát režijný paušál á 8,39 Eur. Ďalej súd priznal povinnej náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 vo výške 41,58 Eur, náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 v celkovej výške 83,88 Eur a 20 % - nú DPH vo výške 314,63 Eur. Súd nepriznal povinnej

náhradu trov za úkon - nahliadnutie do spisu dňa 11.11.2015, pretože sa nejedná o žiaden úkon právnej služby uvedený v ust. § 14 vyhlášky č. 655/2014 Z.z. a v uvedenom ustanovení nie je uvedený ani iný úkon povahou a účelom tomuto úkonu najbližší.

4. Ďalej súd uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že povinnej priznal náhradu trov konania, pretože v konaní mala plný úspech, keďže návrh navrhovateľa súd v celom rozsahu zamietol. V danom prípade súd nepristúpil k aplikácii ust. § 257 CSP, pretože dospel k záveru, že na to nie sú splnené podmienky. Uviedol, že aj keď navrhovateľovi bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 75 %, táto skutočnosť nie je vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania právne relevantná, pretože aj keď je účastník oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 254 ods. 1 nemá to vo vzťahu k náhrade trov konania druhému účastníkovi konania žiaden význam. Súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie sú splnené podmienky pre výnimočné nepriznanie trov povinnej (odporkyni), ktorá mala v konaní úspech podľa ust. § 257 a to vzhľadom na bezdôvodné uplatňovanie práva navrhovateľom.

5. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti uzneseniu odvolanie z dôvodu, že súd nesprávne právne posúdil vec. Napriek tomu, že súd zamietol jeho návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a proti rozsudku súdu sa neodvolal, naďalej bol toho názoru, že má nárok na výživné, pretože povinná má omnoho vyšší príjem ako on, keďže pracuje v Rakúsku. Zastával názor, že povinná si mohla vybrať aj právneho zástupcu z miesta jej bydliska, čím by sa zbytočne nenavyšovali trovy konania, pričom úkon - ďalšia porada s klientom nepovažoval za účelne vynaložený. Bol toho názoru, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol zaviazaný nahradiť povinnej (odporkyni) trovy konania. Súd mal aplikovať ust. § 257 a prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu a jeho nízky príjem. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Povinná (odporkyňa) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Odvolanie navrhovateľa považovala za nedôvodné a v snahe navrhovateľa oddialiť jeho povinnosť nahradiť jej trovy konania. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nepodal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, čo znamená, že sa s ním stotožnil, pričom akékoľvek tvrdenia navrhovateľa k veci samej sú vo fáze rozhodovania o trovách konania bezpredmetné. Navrhovateľ si musel byť vedomý, že v prípade jeho neúspechu v konaní bude musieť znášať povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Zastávala názor, že v danom prípade nie sú dané dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej (odporkyne) zo dňa 10.02.2017 uviedol, že aj keď nepodal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, neznamená to, že sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Poukázal na výšku svojho príjmu, ktorý v mesiaci január 2017 predstavoval sumu 392 Eur, pričom povinná mala vždy príjem okolo 4 000 - 4 500 švajčiarskych frankov mesačne, pričom z uvedeného príjmu povinná našetrila finančné prostriedky a kúpila ich dcére byt. V roku 2013 povinná kúpila ich dcére a zaťovi osobný automobil, čo znamená, že povinná má dostatok finančných prostriedkov. Pri zohľadnení príjmu povinnej a jeho príjmu by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby bol povinný nahradiť povinnej (odporkyni) trovy konania.

8. Povinná (odporkyňa) vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017 k vyjadreniu navrhovateľa opätovne uviedla, že ďalšie vyjadrenie navrhovateľa je len opakovaním jeho doterajších tvrdení. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení riadne zdôvodnil, prečo neaplikoval ust. § 257 CSP. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby á 222,73 Eur vrátane DPH t.j. celkom 445,46 Eur.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 .

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa odseku 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

15. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Jedná sa aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach, kde v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ust. § 52 s výnimkami stanovenými v ust. § 53 až § 56 CMP. Koncepcia platenia a náhrady trov konania je teda v upravená samostatne a je odlišná od úpravy trov konania v CSP, pričom je vylúčené jeho subsidiárne použitie.

17. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktoré je od 01.07.2016 svojou povahou mimosporovým konaním (ust. § 154 a nasl. , aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenia CSP. Súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení citoval aj ust. § 57 a § 58 CMP, avšak o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v predmetnom konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Rovnako tak sa súd zmätočne zaoberal (ne)aplikáciou výnimočného ust. § 257 CSP, napriek tomu, že v ust. § 55 taktiež obsahuje materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v danom prípade nezohľadnil samostatnosť úpravy náhrady trov konania v a preto vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 .

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov, aplikovať správne ustanovenia zákona tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 a bolo spätne preskúmateľné.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .