Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/369/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému E. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XXXX/X, XXX XX V. V., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom ul Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 825,48 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/392/2012-95 zo dňa 02. 05. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok), p o t v r d z u j e.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02. 05. 2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,57 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 158,88 Eur od 12. 12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 103,39 Eur od 12. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 63,64 Eur od 12. 02. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (štvrtý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 48,98 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 11. 2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 825,48 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho zmluvný predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej vyfakturoval žalovanému štyrmi faktúrami cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sumách 63,64 Eur, 1,66 Eur, 158,88 Eur a 103,39 Eur. Piatou faktúrou mu vyfakturoval zmluvnú pokutu

vo výške 497,91 Eur. Žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27. 03. 2013 uviedol, že dodávateľ predal žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu 0,03 Eur, pričom štandardná predajná cena bola 251,94 Eur. Tým, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a neplnil vyfakturovanú cenu, spôsobil mu (žalobcovi) škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 251,94 Eur a uhradenou zľavnenou cenou 0,03 Eur. 1. 3. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá (ako postupník) uzavrela dňa 06. 12. 2011 so spoločnosťou Slovak Telekom a. s. (pôvodne - T-Mobile Slovensko, a. s.), ako s postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. 1. 4. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že „T-Mobile Slovensko, a. s. ako dodávateľ a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 21. 07. 2007 písomne zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasledujúcich zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení noviel. V ten istý deň uzavreli aj dodatok ku zmluve, z ktorého je zrejmé, že žalovanému bol aktivovaný zvolený program služieb. Zmluvné strany sa dohodli na predaji mobilného telefónu Nokia 6300 za zľavnenú kúpnu cenu 0,03 Eur. Ďalej sa dohodli, že aktivácia zvoleného programu bude trvať po dobu 24 mesiacov. V bode 5 v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka uvedených v bode 1 písm. b) včas a riadne platiť cenu za poskytnuté služby alebo v bode 3 záväzok účastníka, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu dohodnutého programu služieb s nižším mesačným poplatkom alebo v článku 3 a článku 5 všeobecných podmienok zaplatí podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10 000,-- Sk). Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Zmluva aj dodatok sú podpísané oboma zmluvnými stranami. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Žalobca predložil listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že mobilný telefón, ktorý žalovaný kúpil od zmluvného predchodcu žalobcu mal v čase kúpy predajnú cenu 251,94 Eur (7 590,-- Sk). Zmluva o pripojení a aj dodatok je bez uvedenia čísla, ale z listín je zrejmé, že žalovanému bolo pridelené číslo mobilného telefónu XXXX/XXXXXX.“ Následne prvoinštančný súd uviedol, že „žalobca predložil faktúry pod číslom 7000598701 na sumu 63,64 Eur, ktorá je splatná 11. 02. 2010 za fakturované obdobie 22. 12. 2009 až 21. 01. 2010, ďalej faktúru 7001706147 na sumu 1,66 Eur, ktorá je splatná 11. 03. 2010 za fakturované obdobie 22. 01. 2010 až 21. 02. 2010, faktúru č. 7910825876 na sumu 158,88 Eur, ktorá je splatná 11. 12. 2009 za obdobie 22. 10. 2009 až 21. 11. 2009 a faktúru 7911879347 na sumu 103,39 Eur splatnú 11. 01. 2010 za fakturované obdobie 22. 11. 2009 až 21. 12. 2009. Všetky vyfakturované sumy sa týkajú ceny mesačných poplatkov a iných poplatkov a služieb za hlasové a nehlasové služby a za oneskorenie platby.“ 1. 5. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia, ktorým žalobe žalobcu čiastočne vyhovel (prvý výrok) prvoinštančný súd uviedol, že „z predložených listinných dôkazov je preukázané, že zmluvný predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona 610/2003 Z. z., súčasťou ktorej sú aj všeobecné podmienky. Z nich, ako aj z § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona vyplýva účastníkovi povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení podľa tarify na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalobca predložil faktúry, ktorými cenu za poskytnuté elektronické služby vyfakturoval, pričom žalovaný nepreukázal, že by k dobe vyhlásenia rozsudku bol žalovanému čo i len čiastočne uhradil. Žaloba žalobcu na priznanie žalovaných súm 63,64 Eur + 1,66 Eur + 158,88 Eur + 103,39 Eur, spolu 327,57 Eur je dôvodná a preto jej súd vyhovel.“ Priznaný úrok z omeškania k priznanej istine odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. 1. 6. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur s príslušenstvom, vyúčtovanej faktúrou č. 7007873475 splatnou 11. 09. 2010 za fakturačné obdobie 22. 07. 2010 až 21. 08. 2010) zamietol (druhý výrok), prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 a 2 a na ustanovenie § 545 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a následne uviedol: „Zmluvný vzťah uzavretý medzi zmluvným predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o pripojení a dodatkom je zároveň spotrebiteľskou zmluvou ako ju upravuje ako typovú zmluvu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka). Pri spotrebiteľských zmluvách súd musí posudzovať rovnováhu práv a povinností zmluvných strán. Pri značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa musí súd skúmať ujmu (poškodenie spotrebiteľa) vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda, či ide o neprimeranú rovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Súd vychádza z povahy plnenia, okolností uzatvárania zmluvy ako aj ďalších dojednaní v zmluve. Podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, podľa § 3 ods. 3 zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (týmito zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tými sa okrem iného myslí aj výrazná nerovnosť zmluvných strán. Nerovnosť zmluvných strán spočíva v tom, že žalovaný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom žalobcu nijako meniť.“ V tejto súvislosti prvoinštančný súd ďalej uviedol: „Zo zmluvy o pripojení a z dodatku je preukázané, že žalovaný má povinnosť zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (č.l. 65). Ak dodávateľ vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 497,91 Eur, nie je preukázané, z čoho takúto výšku zmluvnej pokuty odvodil, preto z tohto dôvodu by nebolo možné vyhovieť celej žalovanej sume. Porušenie zmluvných povinností, na ktoré sa viaže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu bolo dohodnuté na dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku ku zmluve 21. 07. 2007, teda do 21. 07. 2009. Žalobca však preukazuje nezaplatenie ceny žalovaným za iné obdobie, konkrétne od 22. 10. 2009 do 21. 02. 2010, ako je to zrejmé z predložených faktúr a v nich uvedených zúčtovacích období (č.l. 13, 15, 17, 28). Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nepreukázal, že po dobu viazanosti by bol žalovaný porušil zmluvnú povinnosť týkajúcu sa včasného a riadneho zaplatenia vyfakturovanej ceny (predložené faktúry svedčia o inom zúčtovacom období). V dodatku ku zmluve o pripojení sú porušenia povinnosti účastníka uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2 a v bode 3 dodatku. V bode 5 sa uvádza «v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti atď.», takéto znenie signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov. Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.5). Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Neprimeranosť sankcie sa zároveň prejavuje v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Naviac, v tomto prípade je preukázané, že žalovaný mal porušiť zmluvnú povinnosť v inej dobe, ako je doba viazanosti. Problémová zmluvná pokuta tak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, a preto od neho možno očakávať, že voči spotrebiteľom sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.“ Okrem toho prvoinštančný súd poukázal i na to, že „žalobca v podaní zo dňa 25. 03. 2013 (č. l. 62) uvádza, že mu nárok na zmluvnú pokutu prináleží do výšky spôsobenej skutočnej škody a túto odvodzuje od predajnej ceny mobilného telefónu 251,94 Eur po odpočte žalovaným zaplatenej zľavnenej ceny 0,03 Eur, teda škodu vo výške 251,91 Eur. Ako vyplýva z dodatku ku zmluve, zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká podniku právo na náhradu škody v plnom rozsahu. Účastník je povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcej sumu zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluvná pokuta 331,94 Eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobcom požadovaná náhrada škody 251,91 Eur túto sumu neprevyšuje. Podľa § 545 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno žalobcovi priznať náhradu škody, lebo neprevyšuje výšku zmluvnej pokuty, ktorá je neprijateľnou zmluvnou pokutou (náhrada škody vo výške 251,91 Eur a neprijateľná zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur).“ Z uvedených dôvodov preto prvoinštančný súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 497,91 Eur s príslušenstvom zamietol. 1. 7. V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovi, ktorý bol v spore (pôvodne - v konaní) úspešný len čiastočne, trovy konania podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal. Trovy konanie nepriznal ani žalovanému, pretože i tento bol v konaní čiastočne úspešný a náhradu trov konania nežiadal. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného uviedol, že „vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného bol v písomnom vyjadrení k žalovanej zmluvnej pokute úspešný, požiadal o náhradu trov konania. Celé trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia z nároku na 497,91 Eur, z čoho je odmena advokáta vo výške 33,19 Eur za jeden úkon, k tomu režijný paušál 7,63 Eur za úkony príprava, prevzatie, vyjadrenie podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH, prináleží mu

aj 20 % DPH, spolu na odmene, režijnom paušále a DPH 97,96 Eur (66,38 + 15,26 + 16,32). Jemu prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods.1 OSP, ale vzhľadom na to, že u vedľajšieho účastníka sa jedná o opakované podania v obdobných veciach, súd mu priznáva náhradu trov konania v rozsahu 1/2-ice, t. j. 48,98 Eur.“

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok vo výroku, ktorým súd jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými mu súd nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a uložil mu povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v zamietajúcom výroku zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 497,91 Eur a nahradil mu trovy konania. Zároveň sa domáhal, aby odvolací súd zmenil i výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. 2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepreukázal, z čoho odvodil uplatňovanú výšku zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu preto predložil nový dôkaz - Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 0 4.11.2008 a konštatoval, že tento dôkaz nemohol „procesne uplatniť v procese dokazovania v konaní pred prvoinštančným súdom“, čiže ho „nemohol bez svojej viny označiť ani predložiť, nakoľko o ňom nevedel“, pretože jeho „právny predchodca mu poskytol len Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 21. 0 7. 2007.“ 2. 3. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu, že neprimeranosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty sa prejavuje v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej pokuty na začiatku alebo na konci doby viazanosti, poukázal na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zároveň uviedol, že „objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany žalovaného iným spôsobom, ako dojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej náhrady škody. (...) Výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej akciovej ceny mobilného telefónu ako i hodnote benefitu, ktorým žalovaný na základe Dodatku k Zmluve o pripojení dostal.“ Dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako to tvrdí prvoinštančný súd. Okrem toho žalobca nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že Dodatok k Zmluve o pripojení je potrebné považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý žalovanému neumožňoval ovplyvniť jej obsah. 2. 4. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na výpočet dojednanej zmluvnej pokuty. 2. 5. V súvislosti s odvolaním do výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania, namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že (pôvodný) vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a preto by malo byť schopné zastupovať spotrebiteľov bez potreby právneho zastúpenia. Zároveň namietal, že (pôvodný) vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby mal na to súhlas od žalovaného.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. 1. Pôvodný vedľajší účastník žalovaného (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikoval. 4. 2. V úvode vyjadrenia nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť zásadný obsah zmluvy 4. 3. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na to že je neziskovou organizáciou založenou za účelom ochrany spotrebiteľa, zloženou z laikov v oblasti práva a bez pomoci advokátov by nebol schopný zvládnuť množstvo spotrebiteľskej agendy. Zároveň poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky z ktorého vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ako združenie by mal disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva, tak v tejto súvislosti poukázal na to, že aj žalobca disponuje osobou na poste riaditeľa pre právne záležitosti a teda podľa logiky žalobcu vyplýva, že nie je dôvod súdne vymáhať nezaplatené faktúry prostredníctvom

advokátskej kancelárie, ale toto mal realizovať sám. Okrem toho uviedol argumentáciu proti námietkam žalobcu, týkajúcim sa jeho vstupu do konania. V súvislosti s právom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal na množstvo konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka k jeho odvolaniu poukázal na to, že v dôsledku zmeny procesnoprávneho kontextu „subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniklo.“ Ďalej uviedol, že „tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.“

6. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, prvoinštančný súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91Eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu, že v spore zo žalobcom predložených dôkazných prostriedkov nemal preukázané, z čoho odvodil opodstatnenosť a výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty, pričom poukázal na to, že z ním predložených dôkazov vyplýva, že povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu bola viazaná na porušenie zmluvných povinností do 21. 07. 2009, pričom žalobca preukazoval nezaplatenie ceny poskytnutých služieb (teda porušenie zmluvných povinností) za iné obdobie, konkrétne za obdobie od 22. 10. 2009 do 21. 02. 2010. Zároveň však poukázal na to, že predmetná zmluva pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

7. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie v uvedenom výroku je vecne správne a v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 sa stotožňuje i s odôvodnením týkajúcim sa tejto časti rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

9. Z Dodatkov k zmluve o pripojení uzatvorených medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom služby a žalovaným ako účastníkom nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľské zmluvy, pretože boli uzatvorené medzi dodávateľom, ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej, respektíve podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (žalovaným) ako fyzickou osobou, ktorá pri ich uzatváraní a ich plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to definuje ustanovenie § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Takéto spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú

obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Vysoký počet súdnych sporov mobilných operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov v súlade s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia Océano Grupo Editorial, Cofidis). Zmluvná pokuta je v prejednávanom prípade pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Predmetná zmluvná pokuta je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil, v čom spočíva nerovnováha medzi zmluvnými stranami v danom konkrétnom prípade. Dojednanie o zmluvnej pokute so žalovaným nebolo dojednaním individuálnym, čo je postačujúce v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre vyhlásenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Okrem toho odvolací súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným došlo na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie, pri zohľadnení potrieb a preferencií žalovaného. Predmetné zmluvy sú jednoznačne zmluvami formulárovými, kedy pri uzatváraní došlo len k vyplneniu vopred vytlačeného zmluvného formulára.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (t. j. o zaplatenie uplatňovanej zmluvnej pokuty) zamietol (druhý výrok) a v závislom výrok, ktorým žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Ako už bolo uvedené, žalobca sa odvolal i do výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok).

12. Už bolo konštatované, že v prejednávanom spore je predmetom konania nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto v spore (pôvodne - konaní) ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere mohli uplatniť len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka odôvodnil náležitým spôsobom (špecifikáciou aplikovaného právneho predpisu, špecifikáciou účelne vynaložených úkonov i špecifikáciou výšky tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby). Prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil napadnutý rozsudok i vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému)

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok).

14. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) bolo v odvolacom konaní úspešné a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .