Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/18/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Takáčová, s. r. o., so sídlom Mariánska 1359/4, Nitra, proti osobe povinnej platiť výživné: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., v konaní zastúpený JUDr. Petrom Šebom, advokátom, so sídlom Mlynská 2238, Levice, o určenie výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Levice z 13. septembra 2023, č. k. -603, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že osoba povinná platiť výživné je povinná platiť navrhovateľke výživné v období od 09.12.2021 do 30.04.2022 vo výške 100 eur mesačne a v období od 01.05.2022 do 03.09.2022 vo výške 300 eur mesačne.

II. Zročné výživné za obdobie od 09.12.2021 do 03.09.2022 vo výške 1.060,96 eur povoľuje povinnej osobe zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie osobe povinnej platiť výživné uložil prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne od 09.12.2021 do 03.09.2022 (výrok I.), zaostalé výživné za obdobie od 09.12.2021 do 03.09.2022 vo výške 230,84 eur uložil uhradiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a návrh vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v čase podania návrhu boli účastníci manželia, i keď už nežili v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľka zároveň podala aj návrh na rozvod manželstva. V priebehu konania bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené dňom 03.09.2022. Účastníci majú jedného maloletého syna, ktorý sa nachádza v celodennej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, a teda už len táto skutočnosť spôsobuje, že životná úroveň manželov nie je rovnaká. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 383,80 eur a prídavku na dieťa vo výške 30 eur mesačne. Osoba povinná disponuje príjmom zo zamestnania v priemernej výške 1.149,39 eur a invalidným dôchodkom vo výške 259,20 eur. Zároveň si uplatňuje daňový bonus na dieťa v sume 46,44 eur mesačne. Keďže je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a dieťa má v celodennej starostlivosti, objektívne si nemôže zvýšiť príjem výkonom práce. Na druhej strane ale v súvislosti

s výkonom práce preto nemá žiadne potreby, ktoré by s výkonom a konkrétnou povahou práce súviseli. Zabezpečuje starostlivosť o syna, ktorá je ale zo strany povinnej osoby vyvažovaná výživným, ktoré na syna platí v sume 120 eur mesačne a súčasne sú potreby dieťaťa čiastočne kryté aj prídavkom na dieťa, ktorý navrhovateľka poberá. Navrhovateľka žije so synom v rodinnom dome u svojich rodičov spolu s plnoletým bratom. Navrhovateľka tvrdila, že rodičom platí nájomné 150 eur mesačne, čo osoba povinná popierala. Súd uviedol, že nájomná zmluva môže byť dohodnutá aj ústne, čo je obtiažne preukázať. Vypočuť na túto skutočnosť rodičov navrhovateľky súd však nepovažoval za nutné, pretože ako jej rodičia by samozrejme tvrdenie svojej dcéry len potvrdili. Na výdavkoch v domácnosti, v ktorej žijú štyri dospelé osoby, by sa však podľa názoru súdu mali tieto dospelé osoby podieľať po 1-ine, čo predstavuje sumu 36,31 eur, preto nie je dôvod na to, aby navrhovateľka s príjmom najnižším spomedzi týchto osôb, uhrádzala až 150 eur mesačne. Daň z nehnuteľnosti a poistenie nehnuteľnosti súd k oprávneným výdavkom navrhovateľky nezahrnul, pretože nie je jej vlastníčkou. Rovnako tak výmena plastového okna, či batérie a pod. bola investícia do cudzieho majetku. Osoba povinná počas konania bola a je i naďalej vlastníkom bytu, v ktorom v súčasnosti býva, nebolo preto nevyhnutné vynakladať výdavky na prenájom apartmánu, na druhej strane však táto platila hypotéku na spoločný dom. Odôvodnené sú tak u nej výdavky spojené s bývaním, taktiež výživné na maloletú F. a maloletého H., rovnako ako náklady spojené s užívaním motorového vozidla. Navyše kvôli odsťahovaniu navrhovateľky má výdavky na cestu a ubytovanie spojené s návštevou ich maloletého syna. Keďže je invalidným dôchodcom a počas celého manželstva a aj pred jeho uzavretím sa liečil, je logické, že má výdavky na lieky. Každý z účastníkov má samozrejme určité výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, ktoré nie je možné s presnosťou určiť, ale môžu byť porovnateľné u oboch účastníkov. Účastníci majú ešte majetok v spoločnom vlastníctve, ktorý bude predmetom vyporiadania BSM, preto sa súd nezaoberal ich tvrdeniami o tom, ktorý z nich čo odniesol z ich domu, ktorý je už aktuálne predaný, takže obaja budú mať finančné prostriedky z kúpnej ceny. Súd sa nezaoberal vzájomným obviňovaním účastníkov z klamstiev, ani údajného násilia zo strany bývalého manžela, ktorého dokazovanie je predmetom trestného konania. Súd dospel k záveru, že dôvod na priznanie výživného je daný, pretože rozdielnosť životnej úrovne bola preukázaná, pričom za primeranú sumu považoval pôvodne navrhovanú čiastku 100 eur mesačne, a to s prihliadnutím na bežné pravidelné výdavky a potreby navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, pričom poukázal na to, že pri životnej úrovni nemusí ísť o mechanickú rovnosť v zmysle rovnakého množstva peňazí. Za odôvodnené výdavky navrhovateľky súd nepovažoval výdavky na sťahovanie a zabezpečenie rôznych domácich potrieb a doplnkov do domu rodičov, pretože navrhovateľka po vykázaní manžela zo spoločného domu v ňom mohla naďalej bývať. Tiež mohla podať žalobu na vylúčenie manžela z užívania danej nehnuteľnosti, kde mala zabezpečené všetko potrebné. Výdavky súvisiace s prevádzkou domu a hypotéku vtedy hradil manžel. Po predaji spoločného domu a vyplatení hypotéky z kúpnej ceny mohla navrhovateľka disponovať polovicou zo sumy 55.816 eur, ktorú však ponechávala v notárskej úschove. Súd konštatoval, že priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože nebolo preukázané, že navrhovateľka by sa mala voči manželovi správať tak závažným spôsobom, ktoré by nepriznanie výživného odôvodňovalo. Súd výživné priznal od podania návrhu (09.12.2021) do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov (03.09.2022). Nakoľko v súčasnosti bývalý manžel výživné platil na základe neodkladného opatrenia zo dňa 10.01.2022 po 80 eur mesačne, zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 230,84 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a osobe povinnej uložiť prispievať na jej výživu sumou 100 eur od 09.12.2021 do 30.04.2022 a sumou 407,57 eur mesačne od 01.05.2022 do 03.09.2022 a zaostalé výživné za obdobie do 09.12.2021 do 03.09.2022 uložiť povinnej osobe uhradiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že rovnako ako prvý rozsudok v predmetnej veci, tak aj napadnutý rozsudok nemožno považovať za rozumný, tento je arbitrárny a prekvapivý, pričom nebolo ho možné ani rozumne očakávať, a to vzhľadom na skutkový stav veci, najmä na zmenu (zlepšenie) majetkových pomerov povinnej osoby po splatení hypotekárneho úveru. Poukázala na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd rozrátal náklady na domácnosť, v ktorej aktuálne žije navrhovateľka, len na štyri dospelé osoby a nezarátaval aj osobu dieťaťa ako člena rodiny, pričom poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.2014. Namietla, že súd porovnával príjmy jednotlivých osôb v domácnosti k nákladom za bývanie, keď nejde o ukazovatele, ktoré by bolo možné porovnávať. Mesačný náklad na bývanie po rozrátaní na ňu 75 eur a na dieťa 75 eur je adekvátny, keď pri porovnaní nájmov v A. je zrejmé, že nájom jednoizbového bytu by bol 300 eur mesačne plus energie. Súd v napadnutom rozsudku odignoroval náklady na varenie plynom, ku ktorým sa absolútne nevyjadril, a ani ich nezarátal do nákladov na domácnosť. Rovnako súd medzi

náklady nezahrnul poplatok za komunálny odpad, ktorý ona preukázateľne dňa 15.07.2022 uhradila vo výške 29,58 eur za dve osoby na rok. Ďalej uviedla, že domáce potreby a doplnky nekupovala do domu rodičov, ale do svojej bytovej jednotky a pre potreby svoje a dieťaťa. Poukázala na to, že dňa 19.04.2022 bola vyplatená spoločná hypotéka manželov a manželovi zanikli výdavky na splátku hypotéky, všetky výdavky súvisiace s domom zaokrúhlene vo výške 550 eur mesačne. Manželovi sa teda najneskôr od 01.05.2022 zvýšila životná úroveň, avšak nezvýšila sa jej, a preto žiadala o vyššie výživné, ktoré vedela vyjadriť len matematicky, aby bola dosiahnutá v zásade rovnaká úroveň. Poukázala na to, že kúpna cena bola v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy ponechaná v notárskej úschove, a to až do predloženia dohody o vyporiadaní BSM, alebo predloženia právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o vyporiadaní BSM. Poukázala tiež na odlišný skutkový stav, keď v pôvodnom rozhodnutí sa súd domnieval, že suma 46,44 eur je príjmom navrhovateľky a z napadnutého rozsudku vyplýva, že uvedená suma je príjmom manžela, dospel súd k rovnakým záverom, že manželia majú v zásade rovnakú životnú úroveň, i keď sa výrazný rozdiel v príjme oboch účastníkov konania za rozhodné obdobie ešte prehĺbil. Ohľadom investície do výmeny okna v rodičovskom dome navrhovateľka uviedla, že táto bola nutná, nakoľko nemohla chcieť od rodičov, aby okrem toho, že ju prichýlili, zaplatili zo svojich zdrojov ešte aj okno. Ona mala na výber, buď to okno vymení a investuje do cudzieho majetku, alebo bude s dieťaťom mrznúť. Z rozsudku vyplýva, že súdom neuznané oprávnené výdavky navrhovateľky by mali hradiť jej rodičia, čo však odporuje Zákonu o rodine, pretože vyživovacia povinnosť rodičov k dospelému vydatému dieťaťu nemôže predchádzať výživnému medzi manželmi, obzvlášť ak ide o podpornú vyživovaciu povinnosť pri neexistencii iných osôb povinných výživou z iných vyživovacích povinností. Konštatovala, že rozsudok neobsahuje vlastnú úvahu súdu, ako súd dospel k „istej“ životnej úrovni osoby povinnej, a teda nie je ani zrejmé, ako porovnal, či mohol porovnať životnú úroveň účastníkov tak, aby mohol dospieť k záveru, že priznaním určitej sumy bude životná úroveň účastníkov konania v zásade rovnaká.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky čiastočne dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo určenie výživného na manželku. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. osobe povinnej platiť výživné uložil prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne od 09.12.2021 do 03.09.2022, výrokov II. zaostalé výživné za obdobie od 09.12.2021 do 03.09.2022 vo výške 230,84 uložil uhradiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku v rozsahu zamietnutia návrhu vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhrade trov konania.

7. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, odvolací súd vychádza z takto zisteného skutkového stavu bez potreby zopakovania vykonaných dôkazov, prípadne jeho doplnenia vykonaním ďalších dôkazov. Odvolací súd preto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( ).

8. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je tradične vnímaná ako odraz socio-ekonomickej funkcie rodiny a manželského, resp. rodinného spoločenstva. Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi je potrebné zasadiť do širšieho rámca osobno-majetkových práv a povinností, ktoré tvoria vo svojom súhrne vlastný obsah manželstva. Špecifický charakter tejto povinnosti vyplýva priamo z ekonomických a sociálnych funkcií manželstva ako spoločensky i právne inštitucionalizovaného spolužitia [pozri Švestka,

J. – Dvořák, J. – Fiala, J. – Zuklínová, M. a kol. Občanský zákoník. Komentář. Svazek II (§ 655 až 975). Praha: Wolters Kluwer, 2014; citované podľa el. verzie ASPI, § 697].

9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 Zákona o rodine uvádza tieto závery: - zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako to je pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni; - pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti; - zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne (pozri Horváth, E. – Varga, E. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2007; citované podľa el. verzie ASPI, stav k 01.01.2014, § 71).

11. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu , pričom je samozrejmé, že odvolateľka s niektorými skutkovými závermi súdu nesúhlasí. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, uviedol prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov veci uvádzanými účastníkmi.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nerovnakej životnej úrovne účastníkov, pričom správne prihliadol na príjmy oboch účastníkov, ich výdavky a zohľadnil osobnú starostlivosť navrhovateľky o spoločné dieťa účastníkov. Jedinou podstatnou a dôvodnou výhradou voči napadnutému rozsudku je, že súd opomenul prihliadnuť na podstatnú zmenu pomerov na strane povinnej osoby, ku ktorej došlo počas rozhodného obdobia (od podania návrhu dňa 09.12.2021 do právoplatnosti rozvodu dňa 03.09.2022) a to, že dňa 19.04.2022 bol vyplatený spoločný hypotekárny úver účastníkov, čím povinnému odpadla povinnosť platiť splátky hypotekárneho úveru v sume cca 350 eur mesačne, ako aj ďalšie náklady v súvislosti s domom vo výške cca 200 eur mesačne. Uvedená skutočnosť predstavuje podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu pôvodne požadovaného výživného vo výške 100 eur, ktorú výšku žiaden z účastníkov za obdobie od 09.12.2021 do 30.04.2022

nespochybnil, a to v zmysle návrhu od 01.05.2022, kedy sa povinného výdavky znížili o sumu cca 550 eur mesačne.

13. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné kritériá, so zohľadnením zo spisu a obsahu napadnutého rozsudku preukázaných príjmov a výdavkov účastníkov, osobnej starostlivosti navrhovateľky o mal. H., ako aj na podstatnú zmenu pomerov popísanú vyššie považoval za dôvodné určiť osobe povinnej výživné, ktoré je povinná platiť navrhovateľke v súlade s návrhom za obdobie od 09.12.2021 do 30.04.2022 vo výške 100 eur mesačne (tak ako určil aj súd prvej inštancie) a od 01.05.2022 do 03.09.2022 vo výške 300 eur mesačne (súd prvej inštancie určil aj za toto obdobie výživné 100 eur mesačne).

14. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Účelom je, aby sa odstránila disproporcia v celkovej životnej úrovni manželov, aby títo mali približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na osobitosti života každého z nich.

15. V prejednávanej veci sa jedná o výživné za minulé obdobie, a to obdobie od podania návrhu dňa 09.12.2021 do právoplatnosti rozvodu dňa 03.09.2022. Pri výpočte zročného výživného odvolací súd vychádzal v zhode so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nikto nenamietal, že za uvedené obdobie povinný zaplatil sumu 640 eur. Pri výpočte výživného, ktoré povinný za uvedené obdobie mal zaplatiť, súd vychádzal z toho, že za pomernú časť mesiaca 12/21 mal za platiť 70,96 eur (22 dní x 3,22 eur), 4 mesiace roku 2022 po 100 eur, 8 mesiacov roku 2022 po 300 eur a pomerná časť za mesiac 3/2022 30 eur (3 dni x 10 eur), teda celkovo mal zaplatiť 1.700,96 eur. Za uvedené obdobie zaplatil 640 eur a zročné výživné predstavuje sumu 1.060,96 eur.

16. Zročné výživné odvolací súd povolil povinnému zaplatiť v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške dlhu a pomerom povinného pod následkom straty výhody splátok.

17. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (z dôvodu prehľadnosti celý) podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa a .

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).