Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Uznesenie_6CoE-55-2017.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/55/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. I. XXX, Q. I., zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti povinnému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. I. XXX, Q. I., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Tomáš Vranovič, Exekútorský úrad so sídlom Pažitná 1017/37, P.O.BOX 36, Sereď, pre vymoženie sumy 9.047,19 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 49Er/1923/2015-49 zo dňa 20. septembra 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkám povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 49Er/1923/2015 a na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 318/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 50 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku, § 580 Občianskeho zákonníka a Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26.5.2010.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 171968 zo dňa 2.12.2015 bol súdny exekútor JUDr. Tomáš Vranovič poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.: 25C/155/2009-205 zo dňa 26.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.3.2015. Súdny exekútor dňa 17.12.2015 doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná doručila v zákonom stanovenej lehote, dňa 31.12.2015 súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie. Povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v námietkách proti exekúcii uviedla, že pohľadávka oprávneného neexistuje, nakoľko táto zanikla ešte pred podaním návrhu na exekúciu, a to v dôsledku započítania. Súd prvej inštancie dňa 23.5.2016 informoval oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu o podaných námietkach, ich obsahu a požiadal ho o stanovisko. Oprávnený sa k uvedeným námietkam nevyjadril. Po preskúmaní námietok povinnej proti exekúcii a po preštudovaní spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že námietkam povinnej proti exekúcii vyhovie. Pri preskúmaní námietok povinnej proti exekúcii bolo potrebné vychádzať z toho, že v dôsledku platného započítania pohľadávky povinnej jednostranným právnym úkonom - listom zo dňa 16.10.2015, doručeným oprávnenému dňa 20.10.2015 proti pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní, došlo k jej zániku, t.j., že v čase začatia exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora dňa 29.10.2015 už pohľadávka oprávneného neexistovala. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie považuje námietky povinnej proti exekúcii za dôvodné, a preto rozhodol tak, že námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietky povinnej zamietne.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so závermi a argumentáciou Okresného súdu v Trnave a závery súdu o dôvodnosti námietok povinnej považuje za nesprávne. Oprávnený je presvedčený, že listom zo dňa 16.10.2015 nedošlo k účinnému, platnému započítaniu a svoj názor odôvodnil tým, že uvedený písomný úkon - list, obsahom ktorého malo byť započítanie neuskutočnila povinná, tento list bol oprávnenému poslaný JUDr. Milošom Chrenkom a ním bol aj podpísaný, pričom k nemu nebolo priložené splnomocnenie (na túto skutočnosť oprávnený upozornil vo svojom liste z 22.10.2015) a samotný pán Chrenko konštatoval, že zastupoval povinnú v minulosti v konaní pred Okresným súdom v Trnave, č.k. 25C/155/2009. Oprávnený ďalej namietal, že pohľadávka povinnej voči oprávnenému vo výške 11.669,93 z titulu jej regresného nároku na zaplatenie sumy pripadajúcej na oprávneného (polovice spoločného dlhu zaplateného po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania) neexistuje a ani nikdy neexistovala. Povinná odvodzuje povinnosť oprávneného zaplatiť uvedenú sumu existenciou jeho dlhu z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania - zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB č. 207/2060/2001. Účastníci konania sa na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 7.8.2008 okrem iného dohodli aj na tom, že celý záväzok z úveru prevzala na seba povinná a to na základe dohody s veriteľom, ŠFRB. Zaplatenie dlhu z titulu predmetného úveru bolo tiež predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Trnave sp.zn. 15Ro/23/2012. Toto konanie bolo ukončené právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, z ktorých celkom nepochybne vyplýva, že jediným subjektom povinným na plnenie z titulu zaplatenia úveru poskytnutého ŠFRB je práve povinná. Oprávnený považuje postup súdu za nesprávny, nakoľko súd nebol dôsledný v skúmaní, či naozaj došlo k platnému právnemu úkonu - započítaniu, tak ako to v námietkach povinná uvádza. Podľa názoru oprávneného neboli naplnené zákonné predpoklady účinného započítania pohľadávok a tiež nebolo preukázané, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že námietky povinnej zamietne.
5. Povinná podala dňa 27.1.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedla, že tvrdenie oprávneného, že právny úkon, ktorým si voči pohľadávke oprávneného započítala svoju pohľadávku, nebol platným právnym úkonom, keďže toto započítanie v jej mene uskutočnil jej právny zástupca, ktorý na to nebol splnomocnený, je nepravdivé. Povinná svojho právneho zástupcu splnomocnila ešte dňa 9.10.2015, aby v jej mene započítal jej pohľadávku voči pohľadávke oprávneného. Išlo teda o právny úkon realizovaný na to splnomocneným právnym zástupcom, teda o platné započítanie. Neobstojí ani argumentácia oprávneného, že pohľadávka povinnej, ktorú si započítala neexistuje, keďže povinná existenciu svojej pohľadávky riadne preukázala. Povinná ďalej uviedla, že súd mal teda za dôvodne preukázané, že povinná splatila celý spoločný dlh voči veriteľovi
- ŠFRB. Oprávnený argumentoval, že tento dlh sa stal na základe dohody o vyporiadaní BSM po rozvode zo dňa 7.8.2008 výlučným dlhom povinnej, a teda povinná splatila už len svoj vlastný dlh. Oprávnený pritom opomína, že uvedená dohoda o vyporiadaní BSM sa zrušila, teda na ňu nemožno prihliadať, čo uznal samotný oprávnený aj súd v konaní pod sp. zn. 25C/155/2009. V zmysle tejto dohody sa povinná mala stať výlučnou vlastníčkou spoločného bytu, rovnako mala na seba prevziať celý dlh voči ŠFRB a vyplatiť oprávnenému dohodnutú sumu. V čl. 7 bod 4 dohody o vyporiadaní BSM však bola zakotvená rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej „ak účastník v I. rade nevyplatí vyrovnávací podiel v stanovenej lehote, dohoda sa zrušuje od počiatku“. K vyplateniu vyrovnávacieho podielu zo strany povinnej z objektívnych dôvodov v zmluvne dohodnutej lehote neprišlo. Naplnením predmetnej rozväzovacej podmienky právne účinky dohody ex lege zanikli a dohoda sa s účinkami ex tunc, t.j. od počiatku zrušila. Keď povinná v konaní sp. zn. 25C/155/2009 použila uvedenú argumentáciu, oprávnený uznal jej dôvodnosť a svoju žalobu zmenil tak, že namiesto pôvodne žalovanej sumy z titulu vyporiadania BSM sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k bytu. Konajúci súd túto zmenu pripustil a napokon rozsudkom zrušil spoluvlastníctvo k bytu. Je teda zrejmé, že dohoda o vyporiadaní BSM nejestvovala, keďže sa zrušila naplnením rozväzovacej podmienky. Neexistenciu tejto dohody o vyporiadaní BSM súd v konaní sp.zn. 25C/155/2009 fakticky potvrdil, keď zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k bytu. Ak teda dohoda o vyporiadaní BSM bola zrušená, nestala sa povinná na jej základe výlučnou dlžníčkou spoločného dlhu voči ŠFRB. Teda dlh voči ŠFRB (rovnako ako byt) bol naďalej spoločný, a ak teda povinná po rozvode splatila celý spoločný dlh, plnila aj namiesto oprávneného a teda má voči nemu pohľadávku - regresný nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na oprávneného (t.j. polovice spoločného dlhu zaplateného po zániku BSM). Je teda zjavné, že pohľadávka
povinnej voči oprávnenému existovala a povinná si túto existujúcu pohľadávku dôvodne započítala voči pohľadávke oprávneného. Keďže teda táto pohľadávka oprávneného zanikla započítaním, nemôže si ju už vymáhať exekučne. Povinná preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 C.s.p. potvrdil a priznal jej i náhradu trov odvolacieho konania.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
9. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2 a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva:
10. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
11. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú.
12. Povinná svoju pohľadávku vo výške 9.047,19 Eur započítala proti pohľadávke oprávneného vo výške 28.550 Eur listom zo dňa 16.10.2015. Oprávnenému potom zostala voči povinnej ešte pohľadávka na zaplatenie sumy 19.502,81 Eur. Uvedenú sumu v lehote splatnosti do 23.10.2013 zaplatila, teda táto časť pohľadávky zanikla splnením. Nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolateľa, že listom zo dňa 16.10.2015 nedošlo k účinnému, platnému započítaniu, a to z dôvodu, že uvedený písomný úkon - list, obsahom ktorého malo byť započítanie neuskutočnila povinná, tento list bol oprávnenému poslaný JUDr. Milošom Chrenkom a ním bol aj podpísaný, pričom k nemu nebolo priložené splnomocnenie. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov predložených povinnou, dospel odvolací súd k záveru, že povinná splnomocnila svojho právneho zástupcu JUDr. Miloša Chrenka, aby v jej mene započítal jej pohľadávku na zaplatenie polovice platieb na spoločný dlh voči Štátnemu fondu rozvoja bývania SR proti pohľadávke M. U. na zaplatenie sumy 28.550 Eur dňa 9.10.2015. Právny zástupca JUDr. Miloš Chrenko konal teda na základe platného plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené povinnou.
13. Podľa § 31 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
14. Oprávnený vo svojom odvolaní ďalej namietal, že pohľadávka povinnej voči oprávnenému vo výške 11.669,93 z titulu jej regresného nároku na zaplatenie sumy pripadajúcej na oprávneného neexistuje a ani nikdy neexistovala. Povinná odvodzuje povinnosť oprávneného zaplatiť uvedenú sumu existenciou jeho dlhu z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania - zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB č. 207/2060/2001. Účastníci konania sa na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 7.8.2008 okrem iného dohodli aj na tom, že celý záväzok z úveru prevzala na seba povinná a to na základe dohody s veriteľom, ŠFRB. Odvolací súd preštudovaním spisového materiálu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s námietkou oprávneného, že pohľadávka povinnej neexistuje ani nikdy neexistovala. Oprávnený argumentoval Dohodou o vyporiadaní BSM, avšak uvedená dohoda bola zrušená naplnením rozväzovacej podmienky s účinkami ex tunc. Povinná sa teda na základe uvedenej dohody nestala výlučnou vlastníčkou bytu a neprevzala na seba celý záväzok voči ŠFRB.
15. Odvolací súd po preštudovaní listinných dôkazov predložených povinnou dospel k záveru, že povinná splatila celý spoločný záväzok voči ŠFRB, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí podpory zo ŠFRB č. 207/2060/2001. Vznikol jej tak voči oprávnenému regresný nárok na zaplatenie sumy na neho pripadajúcej, a to vo výške 11.669,93 Eur. Oprávnený bol povinný zaplatiť povinnej uvedenú sumu. Povinná započítala svoju pohľadávku v nepremlčanom rozsahu vo výške 9.047,19 Eur proti pohľadávke oprávneného vo výške 28.550 Eur prostredníctvom listu zo dňa 16.10.2015. Na základe uvedeného došlo k zániku vzájomných pohľadávok do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú, t.j. 9.047,19 Eur. Oprávnenému potom zostala voči povinnej ešte pohľadávka na zaplatenie sumy vo výške 19.502,81 Eur. Povinná túto sumu v lehote splatnosti do 23.10.2013 riadne zaplatila. Uvedená časť pohľadávky zanikla splnením (solúciou) v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. Vzhľadom na uvedené je jednoznačne preukázané, že pohľadávka oprávneného voči povinnej neexistuje, nakoľko daná pohľadávka zanikla započítaním v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Dňa 29.10.2015, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, už jeho pohľadávka neexistovala.
17. Pretože za daného stavu súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvej inštancie) odvolací súd nerozhodoval, pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku. K takémuto postupu bude priestor v ďalšom následnom konaní okresného súdu (§ 262 ods. 1 C.s.p. per analogiam).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).