Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-4-2017.pdf
PDF · 76.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/4/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: AK Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., št. občan N., o vymoženie sumy 1.308,50- Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 190/2008 - 45 zo dňa 17.05.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia.
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu naposledy vedenú súdnym exekútorom Z. V. H., K.., pod sp. zn.: EX 1448/08 za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 47,94 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podanom na Exekútorskom úrade Z. V. H., K.., so sídlom v G., domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému o vymoženie sumy 1.308,50- Eur s prísl., na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zo dňa 30.10.2007, sp. zn. SR 7943/07. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti vyššie uvedeného súdneho exekútora a dňa 21.04.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 20.02.2012, č.k. 8Er/190/2008-17 súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pochybnosti o jeho nezaujatosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012.
3. Následne súd citoval § 30 ods. 11, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že doposiaľ poverený súdny exekútor Z. V. H., K.., bol právoplatne vylúčený z vykonávania tejto exekúcie a vylúčením exekútora vznikla oprávnenému povinnosť navrhnúť a konkrétne označiť iného súdneho exekútora, ktorého by súd obligatórne poveril ďalším vykonávaním exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku per analogiam. Keďže oprávnený nenavrhol exekútora, ktorý by mal byť poverený vykonávaním exekúcie a to ani na opakované výzvy súdu, nie je možné, aby sa pokračovalo vo výkone exekúcie. Na základe zistených skutočností súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP a následne ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol
súd v zmysle citovaných ustanovení § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 EP. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený neoznačil nového súdneho exekútora, ktorý by pokračoval vo výkone exekúcie, a teda zavinil jej zastavenie mal súd za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie a to trovy exekútora. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 47,94 Eur. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Obsah odvolania oprávneného.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. a II. odvolanie oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že oznámil konajúcemu súdu meno súdneho exekútora listom zo dňa 28.06.2016. Konajúci súd síce vyzval oprávneného na oznámenie mena nového súdneho exekútora a oprávnený len z dôvodu veľkej zaneprázdnenosti nedopovedal na výzvu súdu v lehote, ktorú mu určil. Nakoľko oprávnený už odstránil dôvod na základe, ktorého bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, je možné znova pokračovať v exekúcií. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 25.10.2016 sa povinný ani vylúčený súdny exekútor Z. V. H., K.., k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
8. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
9. Vylúčením exekútora z vykonávania exekúcie vzniká oprávnenému povinnosť navrhnúť exekútora, ktorý by pokračoval v exekúcii, ak ho tým poverí príslušný súd na základe jeho žiadosti podľa § 44 ods. 2 EP per analogiam. Ak oprávnený nenavrhne ďalšieho exekútora, vo vykonávaní exekúcie nemožno pokračovať. Exekúcia sa musí zastaviť ako neprípustná z iných dôvodov (§ 57 ods. 1 písm. g) EP). Nie je rozhodujúce, v akom štádiu sa vykonávanie exekúcie nachádza.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený podal dňa 25.03.2008 na Exekútorský úrad Z.. V. H. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne uvedený súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti súdneho exekútora súd a dňa 21.04. 2008 vydal súdnemu exekútorovi Z.. V. H. poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 8Er/190/2008-17 zo dňa 20.02.2012 súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora Z.. V. H. z vykonávania exekúcie podľa ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012. Následne výzvou zo dňa 14.08.2012, ktorú oprávnený prevzal dňa 20.08.2012 a opätovnou výzvou zo dňa 13.02.2014, ktorú oprávnený prevzal dňa 19.02.2014 súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby v lehote 15 dní navrhol exekútora, ktorý na základe poverenia súdu bude v exekúcii pokračovať a zároveň oprávneného poučil o možnosti zastavenia konania. Vzhľadom na to, že oprávnený na doručené výzvy nereagoval a nového súdneho exekútora nenavrhol, postupoval exekučný súd v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku a napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil.
11. Ďalej bolo odvolacím súdom z obsahu spisu zistené, že vadu, v dôsledku ktorej bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, oprávnený odstránil počas lehoty na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, podaním zo dňa 28.06.2016, doručeným súdu dňa 29.06.2016, v ktorom
navrhol súdneho exekútora Z.. F. J., Exekútorský úrad so sídlom E. XX/A, XXX XX G. a žiadal, aby exekučný súd poveril tohto súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie.
12. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
13. Odvolací súd konštatuje, že voľba súdneho exekútora, ktorý vykoná exekúciu prináleží oprávnenému, ktorému toto právo priznáva Exekučný poriadok, a to jednak v štádiu pred začatím exekúcie, kedy si oprávnený na základe vlastného uváženia vyberie súdneho exekútora, u ktorého podá návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému a jednak v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, kedy oprávnený môže aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na zmenu exekútora.
14. Oprávnený má zároveň právo odstrániť vadu svojho postupu a navrhnúť nového exekútora aj v priebehu odvolacej lehoty. V takom prípade, ak súd poverí vykonaním exekúcie nového exekútora, zostávajú účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zachované (§ 30 ods. 11 a § 44 ods. 9 Exekučného poriadku).
15. Výlučné právo oprávneného na voľbu súdneho exekútora neumožňuje súdu, aby pri vylúčení exekútora poveril vykonaním exekúcie exekútora, s ktorého poverením oprávnený nesúhlasil. Preto po tom, čo rozhodnutie o vylúčení exekútora nadobudlo právoplatnosť, súd je povinný vyzvať oprávneného, aby označil exekútora, ktorý má uskutočniť exekúciu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď oprávneného vyzval výzvou zo dňa 14.08.2012 a opätovnou výzvou zo dňa 13.02.2014, aby navrhol exekútora, ktorý na základe poverenia súdu bude v exekúcii pokračovať, pretože v prípade, ak oprávnený súdu neoznámi osobu exekútora v stanovenej lehote, súd môže exekučné konanie zastaviť.
16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ma za to, že oprávnený v lehote na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, podaním zo dňa 28.06.2016, navrhol exekútora, ktorý na základe poverenia súdu bude v exekúcii pokračovať a dospel k záveru, že oprávnený odstránil dôvod, pre ktorý súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 2 C.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekučnom konaní v súlade s Exekučným poriadkom a rozhodnúť o návrhu oprávneného, ktorým žiadal o poverenie vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).