Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-14-2017.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/14/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobkyne: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I., XX, XXX XX H., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovaným: 1. GTM SK, s.r.o., so sídlom Velehradská 35, 821 08 Bratislava, IČO: 44 431 619, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 47 248 700, 2. Synced, s.r.o., so sídlom Kváčalova 992/15, 821 08 Bratislava, IČO: 46 515 135, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.12.2016 č.k. 36Cb/164/2016-22, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný 2. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.12.2016 žiadala, aby súd uložil žalovanému 2. zákaz scudziť, prenajať, založiť, zriadiť vecné bremeno alebo inak zaťažiť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Trnava, obec H. Y., katastrálne územie H. Y. evidované na LV č. XXX, parcely registra C, parcelné číslo 245/2 vo výmere 100 m2, orná pôda, parcelné číslo 975/3 vo výmere 381 m2, orná pôda, parc. č. 1005 vo výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1006/1 vo výmere 119.580 m2, orná pôda, parc. č. 1008/2 vo výmere 235 670 m2, orná pôda, parc. č. 1026 o výmere 32 m2, orná pôda s tým, že žalobkyňa podá do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam resp. žalobu o určenie neplatnosti prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.
2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je spoločníkom spoločnosti GTM SK, s.r.o., ktorá bola vlastníkom nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie H. Y. na LV č. XXX parc. č. 245/2 vo výmere 100 m2, orná pôda, parcelné číslo 975/3 vo výmere 381 m2, orná pôda, parc. č. 1005 vo výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1006/1 vo výmere 119.580 m2, orná pôda, parc. č. 1008/2 vo výmere 235 670 m2, orná pôda, parc. č. 1026 o výmere 32 m2, orná pôda. Žalovaný 1. previedol svoje výlučné vlastnícke práva k predmetným pozemkom kúpnou zmluvou na žalovaného 2., ktorý je v súčasnosti ich výlučným vlastníkom. Žalovaný 1. uznesením na valnom zhromaždení spoločnosti zo dňa 15.11.2016 schválil prevod vlastníckych práv k pozemkom za kúpnu cenu 650.000 eur. Žalobkyňa ako spoločník spoločnosti GTM SK s.r.o. nesúhlasila s prijatím tohto uznesenia a hlasovala proti prijatiu uznesenia o schválení prevodu vlastníctva k pozemkom, keď dôvodom nesúhlasu bola výška kúpnej ceny, ktorá bola nepomerne nižšia ako hodnota prevádzaných pozemkov. Napriek tomu žalovaný 1. previedol vlastnícke právo k pozemkom na žalovaného 2.. Podľa názoru žalobkyne, prevod vlastníckych práv k pozemkom má vady, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu. Aj keby bola kúpna zmluva ako právny úkon po formálnej stránke perfektná, táto zmluva by bola neplatná z dôvodu jej rozporu so
zákonom, dobrými mravmi a poctivými obchodným stykom. V zmysle § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka „zneužitie práv spoločníka“ najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov spoločnosti sa zakazuje“, pričom v tomto prípade spoločníci žalovaného 1. vlastniaci väčšinu hlasov v spoločnosti zneužili práva väčšiny a previedli vlastnícke práva k pozemkom za podstatne nižšiu kúpnu cenu ako je trhová cena týchto pozemkov. Platobné podmienky ako aj hodnota pozemkov budú preukázané až súdnym konaním, keďže žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnutie do dokladov spoločnosti. Žalobkyňa má za to, že uznesenie valného zhromaždenia je v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatné. Prevodom vlastníckych práv k pozemkom za nepomerne nižšiu kúpnu cenu ako je ich hodnota, bola spoločnosti GTM SK s.r.o. a žalobkyni spôsobená škoda. V konaní vo veci samej bude žalobkyňa preukazovať, že zmluva, ktorou sa previedlo vlastnícke právo k pozemkom má nepriaznivý vplyv na hodnotu obchodného podielu žalobkyne, ktorá vada môže mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 328 ods. 1, § 329 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neopísala také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňou opísané skutočnosti (prevod pozemkov za nižšiu cenu, zneužitie práv väčšiny hlasov v spoločnosti atď.) môžu mať význam v konaní vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa mieni domáhať určenia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, prípadne určenie neplatnosti prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Žalobkyňou opísané skutočnosti samé o sebe v žiadnom prípade neodôvodňujú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov ako ani obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia by napr. plynula zo skutočnosti, že žalovaný 2. podniká kroky smerujúce k prevodu nadobudnutých nehnuteľností. Takéto konanie žalovaného 2. žalobkyňou v návrhu však nebolo ani tvrdené a už vôbec nie osvedčené. Bolo právom spoločníkov rozhodnúť o prevode nehnuteľností spoločnosti a posudzovanie platnosti takéhoto prevodu bude predmetom skúmania vo veci samej a nie dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd má za to, že žalobkyňa žiadnym konkrétnym spôsobom neozrejmila a nevysvetlila, ako ňou opísaný skutkový stav môže odôvodniť potrebu dočasnej úpravy a vzbudiť obavu z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný, a preto návrhu nevyhovel a ako nedôvodný ho zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu alebo zruší napadnuté uznesenie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z návrhu nie je zrejmé opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď potreba neodkladnej úpravy je nevyhnutná. Logickým výkladom, následkom prevodu vlastníckych práv k pozemkom žalovaného 2. na tretie osoby je nepochybné, že môže byť ohrozená exekúcia. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 177 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať iba v zákonom určených prípadoch, pričom v danom prípade nebola splnená ani jedna podmienka uvedená v predmetnom ustanovení. Aj keď podľa § 329 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania, podľa názoru žalobkyne, mal súd postupovať tak, že si mal vyžiadať potrebné listiny, ktoré označil žalobca, prípadne vypočuť strany alebo zabezpečiť ich vyjadrenie, pretože v tomto prípade bolo priam nevyhnutné k rozhodnutiu vo veci návrhu zabezpečiť potrebné dokumenty od žalovaného 1. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne a znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva, keď následkom nesprávneho postupu a nezohľadnenia osobitosti v tomto prípade bolo porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa vedomostí žalobkyne, v súčasnej dobe žalovaný 2. rokuje o prevode vlastníckych práv k pozemkom na tretie osoby. Týmito tretími osobami sú investori, s ktorými rokovala o prevode vlastníckych práv už spoločnosť žalovaného 1., pričom kúpna cena bola pri rokovaniach nepomerne vyššia ako kúpna cena, za ktorú boli pozemky predané. V tomto prípade teda možno konštatovať, že je potrebná úprava pomerov a existuje zároveň dôvodná obava, že exekúcia bude v súvislosti so znížením hodnoty obchodného podielu spôsobeného predajom pozemku za cenu nepomerne nižšiu ohrozená. Na preukázanie týchto tvrdení je nevyhnutné vykonať výsluch, prípadne vyžiadať si vyjadrenie žalovaného 1. a žalovaného 2. o skutočnostiach potvrdzujúcich tieto informácie. Je potrebné, aby súd využil svoje oprávnenie na výsluch žalovaného 1. ohľadne dokumentov
potrebných na objasnenie okolností predaja pozemkov a žalovaného 2. ohľadom jeho rokovania s investorom o predaji pozemkov tretím osobám. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že na Okresný súd Bratislava II. bola podaná žaloba o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dňa 08.12.2016, ktoré konanie bolo vedené pred Okresným súdom Bratislava II. pod sp. zn. 7C/182/2016-21, a ktorá vec bola dňa 10.01.2017 postúpená na Okresný súd Trnava, nakoľko spor sa týka vecného práva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa podala trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave IV. pod sp. zn. ČVS-ORP-747/3-VYS-B4-2016, ktoré bolo odstúpené na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave.
5. Žalovaný 2. vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolací súd, aby odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 36Cb/164/2016 odmietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Žalovaný 2. sa stal na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. ako predávajúcim a žalovaným 2. ako kupujúcim dňa 21.11.2016 vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie H. Y., ktoré patrili do výlučného vlastníctva predávajúceho s tým, že žalovaný 2. zaplatil žalovanému 1. kúpnu cenu vo výške 840 000 eur, teda o 190 000 eur vyššiu ako uvádza žalobca. Určenie výšky kúpnej ceny je v súkromnoprávnych obchodných vzťahoch výsostným oprávneným kupujúceho a predávajúceho. Výška kúpnej ceny bola podľa vedomosti žalovaného 2. odsúhlasená aj valným zhromaždením žalovaného 1., ktoré sa konalo 15.11.2016. Kúpna cena bola dohodnutá v súlade so zákonom, dobrými mravmi, aj poctivým obchodným stykom, preto nemožno hovoriť o neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný 2. má za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala naliehavú, neodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo že bude ohrozená exekúcia a k návrhu nedoložila žiadne listiny, ktoré by mali jej tvrdenia preukazovať. Žalobkyňa sa účelovo snaží spojiť údajnú neplatnosť valného zhromaždenia, resp. údajné zneužitie práv väčšiny spoločníkov s naliehavým právnym záujmom žalobkyne na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňa argumentuje rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Obo/222/2011, v zmysle ktorého spoločníkovi v spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť, a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu čo však neznamená, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy má spoločník vždy na akýchkoľvek osobností. V tejto súvislosti poukázal na to, že prípad, na ktorý sa vzťahuje daný judikát sa odohral pred novelou Obchodného zákonníka v roku 2001, kedy malo ustanovenie § 135 iba jedinú vetu a ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka neexistovalo. V súčasnosti sa platnosť tohto judikátu musí výrazne obmedziť, pretože spoločníci majú od roku 2002 možnosť podania žaloby o náhradu škody proti členom štatutárneho orgánu, preto má za to, že daný judikát nie je možné aplikovať na daný prípad a navyše prípad vychádza z iných skutkových okolností. Žalovaný 2. je názoru, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala žiadny naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ani žiadnu naliehavú potrebu na úpravu existujúcich pomerov. Z dokumentov, ktoré boli žalovanému doručené spolu s výzvou, nie je ani zrejmé, či vôbec žalobkyňa zažalovala platnosť, resp. neplatnosť valného zhromaždenia žalovaného 1., ktoré sa konalo dňa 15.11.2016. Ak by sa čo i len v teoretickej rovine malo hovoriť o existencii naliehavého právneho záujmu, potom by musela byť podaná v prvom rade žaloba o určenie neplatnosti uznesenia predmetného valného zhromaždenia. Žalovaný 2. zdôraznil, že predmetné valné zhromaždenie nemá žiadny vplyv na platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy. Žiadny právny predpis totiž nestanovuje, aby obchodná spoločnosť mala pre tento prípad povinnosť odsúhlasovať predaj alebo kúpu majetku na valnom zhromaždení. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 56a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nemožno akékoľvek rozhodnutie valného zhromaždenia vykladať tak, že je zakázané, ak s ním nesúhlasí menšinový spoločník. Ustanovenie § 56a Obchodného zákonníka má zabraňovať situáciám, pri ktorých by dochádzalo k pridelegovaniu alebo znevýhodňovaniu vybraných spoločníkov. Nakoľko žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala neodkladnú potrebu úpravy pomerov ani bezprostrednú hrozbu, že bude ohrozená exekúcia, bolo dôvodné zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sama v odvolaní uviedla, že nedisponuje dôkazmi, ktorými by preukázala svoje tvrdenia s odôvodnením, že nemá prístup k dokumentom žalovaného 1. a žalovaný 1. jej mal údajne odoprieť prístup k takýmto dokumentom, avšak nepredložila žiadny dôkaz na preukázanie tvrdenia, že jej bol odmietnutý prístup k týmto dokumentom, teda nepredložila žiadnu listinu o tom, z ktorej by vyplývalo, že sa snažila takéto dokumenty získať. Žalovaný 2. má za to, že v danom prípade nie je povinnosťou súdu zabezpečovať dôkazy, ktoré majú predkladať strany sporu v rámci vlastnej procesnej spôsobilosti. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania neodkladného opatrenia a z vlastnej viny nedoložila dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Od nadobudnutia pozemkov žalovaný 2. neuskutočňuje žiadne úkony, ktorými by akýmkoľvek spôsobom mohol ohroziť
exekúciu. Predmetné pozemky neprevádza, nezriaďuje k nim záložné práva ani nevykonáva vo vzťahu k pozemkom žiadne obmedzujúce úkony alebo opatrenia, preto potreba neodkladnej úpravy pomerov nie je na mieste. Tvrdenia žalobkyne ohľadom údajných rokovaní žalovaného 2., ktoré sa majú týkať ďalšieho predaja pozemkov sa nezakladajú na pravde, keď žalobkyňa tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala ani preukázať nemôže, nakoľko žiadne rokovania sa reálne neuskutočnili. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, procesným postupom žiadnym spôsobom neobmedzil žalobkyňu na jeho právach.
6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne, dopľňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalšie dôvody.
9. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neuviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Žalobkyňa až v odvolaní uviedla, že žalovaný 2. rokuje s investormi o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila, neoznačila žiadneho investora, s ktorým by mal žalovaný 2. rokovať, kedy malo dôjsť k údajnému rokovaniu, prípadne iné ďalšie informácie na podporu jej tvrdení, nakoľko len samotné tvrdenie žalobkyne bez ďalších podporných informácií a dôkazov nemožno považovať za osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie.
Z obsahu spisového materiálu (z čl. 57 - 61) vyplýva, že dňa 21.11.2016 bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný 1. ako predávajúci previedol
na žalovaného 2. ako kupujúceho predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 700.000 eur + DPH, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, že žalovaný 1. previedol vlastnícke práva k predmetným pozemkov na žalovaného 2. za 650.000 eur, ktorá mala byť podľa žalobkyne nižšou cenou ako je trhová cena.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že sa týkali konania vo veci samej a na potvrdenie alebo vyvrátenie dôvodnosti žaloby, pôvodne podanej dňa 08.12.2016 na Okresný súd Bratislava II. a následne postúpenej Okresnému súdu Trnava, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť.
Ust. § 329 ods.1 C.s.p. vyslovene uvádza, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu alebo vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd spravidla zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, a preto navrhovateľ zodpovedá za argumentačnú dostatočnosť a objektívnu presvedčivosť jeho návrhu. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Odvola cí súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď nevykonal dokazovanie výsluchom strán, zabezpečením si dokumentov od žalovaného 1., nakoľko odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne z objektívneho hľadiska nie je presvedčivý, a že nedošlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade podmienené, a preto ani nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom prípadne vyjadrením strán sporu alebo nariadením pojednávania, keď žalobkyňa navyše námietku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie ani riadne neodôvodnila, pretože neuviedla, k akým skutočnostiam mali byť strany vypočuté a aké dokumenty si mal súd prvej inštancie vyžiadať od žalovaného 1.
11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 C.s.p.) a žalovanému 2. ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní, ktorá má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. a to samostatným uznesením.
13. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).